Ľudia, ktorí označujú potrat za „ľudské právo“, potrebujú rýchlu pomoc exorcistu

Tomasz D. Kolanek
27. októbra 2020
  Spoločnosť  

Osobne som privítal štvrtkové (z 22. októbra 2020) rozhodnutie poľského Ústavného súdu. Škoda len, že prišlo tak neskoro. Dôležité však je, že rozhodnutie napokon predsa len uzrelo svetlo sveta a v Poľsku sa tak výrazne sprísnil zákon o potratoch. Po novom sa už ženy v Poľsku budú môcť rozhodnúť pre umelé ukončenie tehotenstva len v prípade znásilnenia, incestu, či ak bude ohrozený ich život.“ – takto okomentoval rozhodnutie poľského Ústavného súdu Pawel Lisicki, spisovateľ, publicista a šéfredaktor týždenníka Do Rzeczy.

Prečo je rozsudok Ústavného súdu okrem samozrejmej ochrany života detí tak dôležitý, rovnako ako ochrana života?

Pretože existujú neodňateľné ľudské práva, napríklad právo na život od počatia až po prirodzenú smrť. Toto je akýsi prirodzený základ, na ktorom sa dajú budovať spravodlivé zákony. Pokiaľ nebol tento zákon prijatý a pokiaľ bolo možné v Poľsku zabiť počaté deti, znižovalo to neodcudziteľnú hodnotu ľudského života, práva a dôstojnosti ľudskej osoby. Vďaka prijatiu tohto rozhodnutia Ústavného súdu v v Poľsku jednoznačne zdôrazňujeme, že ľudské právo nemôže byť v tak zásadnej veci ako právo na život nad Božími zákonmi. A poviem to ešte otvorenejšie, dúfam, že Poľsko sa stane vzorom aj pre iné krajiny, ktoré budú Poľsko nasledovať.

Odkiaľ sa berie zúrivá kritika a odpor proti tomuto zákonu zo strany ľavicových a liberálnych zoskupení?

Nielen ľavicových a liberálnych. Treba si uvedomiť, že najmä v tzv. feministických kruhoch sa právo na potrat považuje zvrátene za prejav dôstojnosti ženy. Ľavica a liberáli hovoria o reprodukčnom práve, no je choré ak v zvrátenej vízii feministiek sa toto právo presadzuje vraždou vlastného dieťaťa. Poviem to ešte jasnejšie – vidím v tom až satanisticko-démonické prvky, vraždenie nevinných detí vždy patrilo do repertoáru satanistov. Dôstojnosť ženy sa predsa nemôže merať schopnosťou zavraždiť vlastné dieťa.

S tým satanizmom to myslíte vážne? Mohol by pomôcť exorcizmus?

Tu nejde o to, čo si myslím ja. Feministky myslia vždy všetko smrteľne vážne a smrteľne vážne sa angažujú v agende potratov. Nevyzerajú, že by si svoje postoje chceli premyslieť. Na tom nie je nič čudné, žiaden sfanatizovaný pseudorevolucionár nerozmýšľa, rozum nie je jeho silnou stránkou.

Čo sa týka exorcizmu, ten sa spája s posadnutými ľuďmi, verejnosť je ovplyvnená treťotriednymi horormi. Očakáva, že exorcizmus je možné robiť len na posadnutých, ktorí robia čudné pohyby, gestá, z úst sa im valí pena, kričia záhadné slová. Ale skutočné posadnutie častokrát nemá takúto skreslenú a groteskno-desivú podobu. Skutočné zlo je chladné, egoistické, dôsledné. Skutočné zlo, to je absencia dobra a ubližovanie slabým. A čo je zvrátenejšie ako vražda vlastného nenarodeného a bezbranného dieťaťa?

Ak feministky a ľavičiari tvrdia, že matka má mať právo zavraždiť vlasté dieťa vo svojom lone, nazývam to satanistickým myslením. Je to prejav chorého, zvráteného myslenia, v ktorom sú všetky hodnoty obrátené. To, čo by sa malo osobitne uctievať – to znamená Materstvo, sa pre feministky a ľavičiarov stáva dôvodom pre vraždu. Len diabol dokáže takéto niečo vymyslieť a len diablom posadnutí dokážu takéto niečo presadzovať.

Posadnutí ľudia sú zviazaní a bez pomoci exorcizmu sa nemôžu oslobodiť. Túto pravdu šírili tak významní exorcisti ako Elias Vella či Gabrielle Amorth. Bez pomoci exorcistu sa tí, čo sú ovládnutí diablom nedokážu z jeho moci vymaniť.

Ľavičiari, liberáli, feministky, antiklerikáli, homosexuáli po prijatí protipotratového zákona v Poľsku zúria. Už teraz hovoria, že sa čoskoro dostanú k moci, že je to len otázka času a hneď ako sa dostanú k moci, uvedené zákony o umelom prerušení tehotenstva totálne zliberalizujú a zmenia…

Hovoriť môžu čo chcú. Ale medzi ich predstavami a skutočnosťou je veľký rozdiel. Nemôžu vedieť čo bude o 5 alebo o 10 rokov. Možno to bude presne naopak. Posilní sa vplyv prolife organizácii, Poľsko sa stane vzorom pre iné európske krajiny a potraty sa obmedzia, prípadne zakážu aj v iných krajinách. Budúcnosť nepoznáme, čo však ale vieme s určitosťou je fakt, že každý ústupok voči ľavici neviedol k ukončeniu ich tlaku. Naopak. Všetky ústupky ľavici viedli k čoraz silnejšej radikalizácii ľavice a agresívnejšiemu presadzovaniu ich agendy. To treba zmeniť. Ľavica a liberáli si musia uvedomiť, že existuje línia, za ktorú už ustupovať nebudeme.

A ešte jeden faktor. To, že ľavica, feministky a homosexuáli v Poľsku nahlas kričia neznamená tiež, že ich je veľa a že sú silní. Práve naopak, sú veľmi slabí a sú si toho vedomí. Väčšina poľskej spoločnosti ich neprijíma, odmieta ich agendu, prípadne zaujíma k nim indiferentný postoj. Opakujem ešte raz, je ich veľmi málo a všetci sú viac-menej známi. Aj na nich možno vyvíjať tlak a oni sa tlaku boja. Záleží len od nás, či sa necháme zatlačiť do kúta a vyvesíme bielu zástavu alebo naopak v rámci kontrarevolúcie zatlačíme do kúta my ich a bielu zástavu nakoniec vyvesia oni.