Lídrom nemeckej CDU sa stal Armin Laschet, jeho plánom je pokračovať v Merkelovej kurze

Branislav Krasnovský
22. januára 2021   Politika

Novým šéfom CDU sa stal Armin Laschet, predseda vlády Severného Porýnia-Vestfálska. Politik povedie stranu k tohtoročným parlamentným voľbám – a má veľkú šancu stať sa tiež novým kancelárom. To pre Nemecko neznamená žiadnu zmenu. Laschet je totiž zárukou úplného pokračovania v línii prijatej Angelou Merkelovou.

Oficiálne bude Laschet potvrdený za lídra 22. januára. Môže sa tak uchádzať o kandidatúru na post kancelára. Kancelárka Angela Merkelová ešte v piatok vyzvala svojich konzervatívnych kresťanských demokratov, aby zostali centristickou stranou, čím naznačila odmietnutie jej dlhoročného rivala Friedricha Merza. Merz v kampani sľuboval posun strany doprava, zatiaľ čo sa očakáva, že Laschet bude pokračovať v Merkelovej umiernenom centristickom smerovaní.

Kresťanskodemokratická únia (CDU) hľadala vhodného lídra už od decembra 2018. Kancelárka A. Merkelová protežovala na čele strany Annegret Kramp-Karrenbauerovú, tá sa však nedokázala presadiť a začiatkom roku 2020 informovala o svojej rezignácii. Merkelová takisto v októbri 2018 avizovala, že súčasné štvrté funkčné obdobie je jej posledné a v roku 2021 už nebude kandidovať na žiadnu politickú funkciu.

Kvôli pandémii koronavírusu sa voľba nového šéfa nemeckej CDU viackrát odložila, v sobotu 16. januára 2021 sa však napokon online volil nový predseda a to z trojice Friedrich Merz, Norbert Röttgen a Armin Laschet. Zo všetkých troch kandidátov sa pravicovo vyhranil len Merz; Röttgen a Laschet sú považovaní za centristov. Laschet porazil v druhom kole hlasovania bývalého šéfa poslancov vládnej konzervatívnej únie CDU/CSU Friedricha Merza, pričom získal 521 hlasov, jeho súper 466.

Laschet je pomerne mladý. Tento rok bude mať 60 rokov. Narodil sa v roku 1961 v Aachene v Severnom Porýní-Vestfálsku a s touto zemou zostal spojený po celý svoj život. Predsedom CDU vo svojom rodnom meste sa stal v roku 1991. Do Spolkového snemu nastúpil prvýkrát ako poslanec tiež v roku 1991. V rokoch 1999-2005 bol europoslancom kresťanských demokratov. Potom vstúpil do vlády Severného Porýnia-Vestfálska. V rokoch 2005 – 2010 sa venoval agende rodiny a integrácii žien v Porýní-Vestfálsku. V roku 2012 sa ujal moci v straníckych štruktúrach štátu. Jeho zatiaľ najväčší úspech sa dostavil v roku 2017, kedy strana pod jeho vedením zvíťazila v parlamentných voľbách v spolkovej krajine Severné Porýnie-Vestfálsko a stal sa predsedom spolkovej vlády krajiny.

Laschet, bohužiaľ, nemá nijaké tvorivé predstavy o politike. Aj keď je katolík, nemieni pokračovať v katolíckom programe. Politicky je úzko previazaný s Angelovu Merkelovou, a takisto je ochotný prijať množstvo požiadaviek liberálov a progresívcov v oblasti manželstva, potratov a eutanázie. Podporuje kancelárku Merkelovú aj v otázkach masovej migrácie do Nemecka.

Vo svojom sobotňajšom príhovore na zjazde nepredstavil Laschet nič konkrétne, hovoril iba o potrebe budovania jednoty v strane a v Nemecku, ocenil doterajšiu politiku A. Merkelovej a uviedol, že chce zjednocovať, nie rozdeľovať. Jeho program podľa analytikov naznačuje, že CDU môže rátať vo voľbách s 36%, čo je o 3 % viac ako v roku 2017.

Najdôležitejšia úloha, ktorej teraz Laschet čelí, je víťazstvo CDU v niekoľkých dôležitých miestnych voľbách. Strana musí zvíťaziť v Porýní-Falcku a Bádensko-Württembersku. Bez tohto víťazstva sa nemusí stať Laschet kancelárom. Začal už s ústretovými krokmi smerom k Merzovej frakcii, pretože k tomu aby sa udržal, potrebuje aj konzervatívnu frakciu. Analytici predpokladajú, že do istej miery vyjde Merzovým sympatizantom v ústrety v otázke čiastočného sprísnenia prisťahovaleckej politiky a znižovaniu daňového zaťaženia, výraznejšie zmeny však pravdepodobne nebude iniciovať.

Ak Laschet uspeje a voľby do krajinských parlamentov dopadnú dobre, pravdepodobne sa stane novým kancelárom Nemecka. Vládnuca koalícia bude vytvorená buď s SPD – čo by bolo 100% pokračovanie súčasnej politiky – alebo so zelenými, čo by znamenalo silnejšiu revolučnú odchýlku. Teoreticky je možná aj vládna koalícia CDU / CSU-FDP, a teda spojenectvo s liberálmi. Pre Nemecko by to bolo relatívne najlepšie riešenie, pretože FDP, hoci podporuje ideologický neomarxizmus, sa oveľa viac zameriava na ekonomické otázky. Takýto variant je však dnes nepravdepodobný.

A čo Nemecko? Nič nové. Delegáti CDU sa zamerali na stabilitu. Nechceli riskovať, že si vyberú konzervatívneho Merza. Dá sa povedať: veľa sa muselo zmeniť, aby všetko zostalo tak, ako to bolo. Nálady v Nemecku však nenasvedčujú tomu, že by bola krajina pripravená na odchod Merkelovej – jej popularita je historicky najvyššia, s jej prácou je už od apríla stále spokojných viac ako 80 percent voličov a jej strana výrazne vedie v prieskumoch.

Zdroj titulnej fotografie

PDF (formát pre tlač)