Liberalizmus a národné revolúcie roku 1848

Karel VI. Schwarzenberg
30. mája 2019   História

… Avšak pokiaľ socializmus vyšiel z liberalizmu, potom otcom liberalizmu je osvietenecký absolutizmus. Že policajný absolutizmus je pôvodcom moderného štátu, to sa nakoniec uznáva. Toto otcovstvo však v systéme vyznávajúcom zásadu Slobody pôsobí vždy rušivo. V Čechách (ako aj na celom území Rakúskeho cisárstva pozn. red.) tento proces zrodu liberálneho štátu z absolutizmu, modernizácia policajného štátu, bol symbolizovaný postavou Alexandra Bacha. Tento starý revolucionár, ktorý sa dostal k moci v novom Rakúsku, pokračoval vo svojom revolučnom diele. Je nesporné, že jeho režim obsahoval už zárodky budúceho pokroku: nielen reformy správy,  ale aj úsilie o česko – slovenské spojenie. A vskutku celý jeho režim stál v znamení pokroku, preto sa aj dovolával vzoru najmocnejšieho revolučného panovníka svojej doby – Napoleona III. Bolo by vôbec zaujímavé sledovať, do akej veľmi značnej miery Rakúsko prebralo napoleonské myšlienky v celkovom ponímaní centralistického štátu. Napoleon mohol byť vzorom aj v tom dôraze na dobrú políciu, ktorá bola vo francúzsku rozhodne jeho dielom a nie starého režimu.

Rodiaci sa moderný rakúsky štát  mal proti sebe dvojaký odpor: revolučných Nemcov, Maďarov a Talianov a reakčných Slovanov. Veľký národný chorvátsky hrdina, bán Jelačič, bol hlavným bojovníkom za slovanskú vec a za dejinné právo, za Ríšu spravodlivú k svojim štátom. A Česi, Slováci a Rusi sa mu ponáhľali na pomoc proti Maďarom – teda za Rakúsko. …

Karol VI. knieža zo Schwarzenbergu: Úvod ku knihe Zrodenie revolúcií

Ak chce niekto naopak utiecť z demokracie k moderným protidemokratom (a to sa stáva stále častejšie), bude rovnako sklamaný. Pretože „hitlerčíkovia“ nie sú nič iné ako národní socialisti a sú teda, ako všetci socialisti, dedičmi a dovŕšiteľmi liberalizmu. A prevzali jeho nechuť ku skutočným, to jest obmedzeným slobodám, prevzali rovnosť občanov, prevzali celý aparát štátnej tyranie, vystupňovali centralizáciu do totality, vystupňovali stranícky systém do diktatúry. Odmietli autonomizmus, snahu dať každému čo možno najviac skutočnej slobody; odmietli tradíciu, odmietli rodinu, totiž svojprávnu, odmietli každé zasahovania Cirkvi (ako nadšene! Ba tlačili aj staré protiklerikálne pornografie) do svetských vecí.

Karol VI. knieža zo Schwarzenbergu: Sloboda a totalita, Řád V,

Zrodenie revolúcií

Friedrich knieža Schwarzenberg

Je úradníkom

Akýsi magistrátny úradníček – mandarín poslednej triedy – si sťažoval na účinky katolíckych misií a chcel poukázať na ich škodlivý vplyv tým, že vraj sedliaci sa nakoniec Pána Boha boja viac než slávneho krajského úradu a že k nemu budú mať viac úcty než k štátnej správe. – Znamenia doby!

Vláda mandarínov

Vážne, my sme to dopracovali s našimi pretoriánmi pera, s našim nájomným vojskom byrokratov, s našou jozefínskou vládou mandarínov, ktorá má svoje papierové korene v  úradných spisoch a nie v národe! Tam v žilách nekoluje živá krv ale len kalný atrament. Nedávno som počul tvrdiť jedného vládneho radcu, že vláda t.j. cisár, vôbec nemá právo rušiť úradnícke miesta aj keby sa stali prebytočnými, pretože nárok na postup, na ktorý podriadený je roky oprávnený čakať, zakladá aj právo aby mu bol pridelený! – Štát je tu teda pre úradníkov a nie naopak! – … Pekne to zariadili vo svojej mandarínskej múdrosti. Bez peňazí vo vrecku, bez dôvery v srdci štát ďalej živorí, – len sa stará a núti, aby zaopatril žold pre zástupy pisárov.

Revolucionári

… Revolucionári, buriči všetkých vekov, sú svojou povahou málo zábavní. Svojim odporcom nemôžu nič odpustiť menej ako veselosť. – Len zriedka bývajú povahy príjemnej; z toho pramení ich nenávisť voči láskavosti, proti všetkým jemným a nežným zvykom a tvarom. Im nijako nezáleží na okrášlení spoločenského života, ktorý, ako si myslia musia najprv zničiť, aby mohli na jeho zrúcaninách vybudovať chrám, v ktorom pre seba a svoje sny očakávajú klaňanie, ktoré je podľa ich názoru konečným cieľom a účelom všetkých nastávajúcich pokolení, aké prídu. …

Revolúcia

Vládnu lumpovia, Židia a advokáti! Nezmyselná zaslepenosť Uhrov! Komu tak na celom okruhu zemskom vôbec záleží na udržaní maďarského plemena, než práve rakúskemu panovníckemu domu. – Slovania vedia chápať veci lepšie! Cisár by sa mal odobrať do Prahy na Hradčany alebo do Záhrebu! – Dať vypáliť tunajšie hanebné hniezdo (Viedeň). Windischgrätz môže byť ako Cid. Cisárovná je vedľa neho jediným hrdinom, neskláňa hlavu a jej srdce bije ušľachtilo a pevne.

Zástupy

Viac než sto ľudí nevidím nikdy a nikde rád pohromade, iba ak v usporiadanom šíku alebo na modlitbách v kostole.

K poteche diabla

Ak to pôjde takto ďalej touto cestou, zamorduje Čech Nemca – Maďar Čecha – Slovák a Srb Maďara – meštiak zabije pánov – proletár meštiaka – sedliak zahubí statkára – husita zahrdúsi katolíka a všetci dohromady Žida – bezbožníci vyvraždia kresťanov a diabol Asmodej, ktorý ich všetkých a to zostrenou rýchlosťou popoháňa do vlastnej záhuby – z toho bude mať svoje potešenie.

Národy a králi

Králi a národy bývajú rovnakým spôsobom klamané svojimi lichotníkmi. Obidvom sa ako vnadidlo predostiera neviazanosť a bezuzdnosť – neobmedzená moc je predstavovaná nielen ako prostriedok ku vznešenému cieľu, ale sama o sebe ako cieľ. Každé obvyklé právo, každý mravný záväzok je popisovaný ako nepohodlná prekážka, ako nenávidená ujma zvrchovanej moci, po zničení ktorej je potrebné túžiť. Týmto postupom je porušená rovnováha síl. A potom úplný demokratizmus vedie späť k diktatúre. Od neobmedzeného absolutizmu k bezvládiu je však po uvoľnení a odstránení všetkých sprostredkujúcich článkov spoločnosti potrebný len jediný krok – či skôr jediný sek. Jedná sa už potom len o useknutie jednej hlavy. Túto večne platnú skúsenosť by mali národy a králi dobre uchovať v pamäti.

Sloboda

Aký je to biedny stav spoločnosti, kde sa človek môže pohybovať ako koliesko v stroji, len pod dohľadom. Sotva je pohromade desať vozov a sto chodcov, je potrebných desať uniforiem jazdeckých aj peších, aby každého poučili, kde smú chodiť, stáť alebo sa hýbať.  A predsa sa to stalo skoro nutným! Tak veľmi vzrástlo sekírovanie jednotlivca v prospech spoločnosti, že pre samé bľabotanie o slobode, slobodný muž nebude už smieť ísť cez ulicu bez dozoru policajta. Na prospech všetkým ostatným slobodám – slobody tlače, slobody vzdelávania, slobody volieb atď. – je jediná, ktorá stojí za boj a túžbu po ktorej chápem, jediná, ktorá je viac či menej potrebná každému, kto sa narodil v putách, sloboda osobná, dnes uvedená na mieru školáka.

Už nie je vlasť

Uznávaný je len štát. Jeho príslušníci sa delia na štátnych služobníkov a na poplatníkov. Slovo služobníci nie je celkom správne, pretože vlastne to sú páni; čím sú tí druhí, či pánmi alebo nevoľníkmi, to nie je dobre rozoznať. V každom prípade sú tak zvaní štátni služobníci v štáte vecou hlavnou a len pre nich je podmienené bytie aj takých predmetov, na ktoré vzťahujú svoje organizačné schopnosti!

Pokrok

Nieže rozvážne dopredu, ale rozhodne dozadu, pretože pred nami je priepasť.

Novodobé štátne zriadenie

V stredovekej stavbe spoločnosti spočívala obrana, správa, výchova, starosť o právo na sile jednotlivca, obce, štátu, triedy a cechu. Len v najvyššom vrcholku, v korune, ktorej náležal vrchný dozor, sa zbiehali nitky. Podľa novodobého štátneho zriadenia musí každý príslušník štátu platiť vojaka, ktorý ho bráni, policajta, ktorý ho kontroluje, učiteľa, ktorý ho vychováva, profesora, ktorý ho poučuje, sudcu, ktorý ho odsudzuje, úradníka, ktorý dohliada na správu jeho majetku, vyberača daní, ktorí sa nad nich vyvyšuje a decimuje ich.

Čo mu potom má zostať z jeho morku a potu, najmä keď ešte burzoví paraziti zhrabnú z toho to najlepšie?! Štát je tu len preto, aby platil nevyhnutných mierových a vojenských mandarínov. – Z toho pochádza finančný zmätok a vyčerpanosť dnešných štátov na pevnine. Chod správy a potreba jej udržiavania zvonku aj vo vnútri sú príliš nákladné, aby boli úmerné výrobnej a pracovnej sile výrobcov.

PDF (formát pre tlač)