Liberáli celého Slovenska spojte sa! A diskutujte …

Branislav Michalka
19. júna 2020
  Politika

Rozhovor, ktorý poskytla poslankyňa Katarína Hatráková zo strany Kresťanská únia Denníku N, je ďalším dokladom konfúznosti v dnešnom používaní politických pojmov „liberálny“ a „konzervatívny“. Z rozhovoru je evidentné, že jedným z najobľúbenejších slov pani poslankyne je slovo „diskusia“. Používa ho vždy keď sa chce vyhnúť odpovedi, alebo keď sa snaží odtabuizovať nejakú tému, ktorú ona sama považuje za hodnú prediskutovania. Každopádne je pre ňu „diskusia“ evidentne metódou, ako sa dopracovať k správnemu postoju.

To však určite nie je metóda, ktorá býva bežne spájaná s politickým významom pojmu „konzervatívny“. Ten sa v Európe viaže na zdedené kresťanské, či kresťanstvom upravené predkresťanské tradície a predsudky, a tie sa, pokiaľ nie sú v striktnom rozpore so zdravým rozumom, neprediskutovávajú, ale berú ako odkaz po predkoch, v ktorom je uložená skúsenosť storočí.

V protiklade k tomu stojí chuť a ochota neustále „diskutovať“. Túto chuť presne lokalizoval španielsky konzervatívny mysliteľ Juan Donoso Cortés, keď nazval stredostavovských liberálov „el classa discutada“, diskutujúcou triedou a urobil z tejto ich vlastnosti primárny znak, podľa ktorého sa dá rozpoznať ich podstata. Pre liberála je diskusia metódou, pomocou ktorej sa dopracováva k najlepšiemu riešeniu nejakého problému (alebo k pravde; pokiaľ na ňu vôbec verí). Táto metóda stojí na mýtickom demokratickom predpoklade, že správnosť riešenia je úmerná množstvu celkového počtu tých, ktorí si vymieňajú informácie a hodnotenia, ako aj úmerná frekvencii diskusií. Čím viac, tým lepšie.

Poslankyňa Hatráková dokonale spĺňa kritéria na liberála, jednak:

odmietaním predsudkov – čiže otváraním tabuizovaných tém, dáva najavo, že dlhodobé morálne zvyky nemajú trvalú hodnotu a sú niečím, čo treba znovu premyslieť a re-definovať,

a zároveň

absolutizovaním diskusie – čiže používaním diskusie ako najlepšieho riešenia problémov (etických či iných).

Zmätok v spojenectve, alebo pre spojenectvo?

V neustálom zmätku, ktorý vzniká pri označovaní liberálov ako konzervatívcov, napriek tomu, že ich kroky, postoje a spôsob uvažovania jasne ukazujú na liberálne pozadie ich názorov, sa natíska otázka: je tento zmätok len výsledkom rozporuplného spojenectva medzi „konzervatívcami“ z OĽaNO + Sme rodina a liberálmi z SaS a Za ľudí, alebo je tento zmätok vytvorený na to, aby sa dalo ľahšie pracovať a manipulovať konzervatívneho voliča?

Nutne sa totiž musíme pýtať načo vlastne pani poslankyňa Hatráková poskytovala rozhovor ľavicovo-liberálnemu denníku, v ktorom súhlasila s otváraním takých, doteraz medzi kresťanmi tabuizovaných tém, ako sú eutanázia, alebo odpájanie od prístrojov? Nota bene, keď Cirkev k týmto témam zaujíma jednoznačné stanovisko. Rozhovory v novinách totiž nevznikajú tak, že sa dvaja ľudia stretnú na ulici a len tak si „pokecajú“. Tieto veci sa pripravujú.

Podobne začínali tieto „diskusie“ aj na Západe od 80. rokov. Keď už bola obyvateľstvu dostatočne implementovaná do hláv mentalita „diskusie“, začali sa pomocou diskusií posúvať morálne a etické hranice. Dnes máme na Západe bežne legalizovanú eutanáziu, často aj pre mladistvých pod 18 rokov a o umelých potratoch a LGBT je škoda aj hovoriť. Je teda toto volanie po diskusii len náhodou? Alebo sme na začiatku toho istého procesu, pri ktorom na Západe ochotne asistovali rôzne kresťansko-demokratické strany, označované ako „konzervatívne“? Spojenectvo liberálov a „konzervatívcov“ na Západe ukázalo, že často jediným rozlišujúcim znakom medzi nimi bolo to, že niektorí členovia, z týchto dvoch skupín faktických liberálov chodili do kostola a niektorí nie.

Ako to vlastne tí liberáli robia?

Eufória, ktorá sa zmocnila niektorých kresťanov na Slovensku po voľbách, sa zdala byť na prvý pohľad úmerná „zdeseniu“ liberálov. Tento, dozaista predstieraný, des nemôže brať vážne ten, kto vidí situáciu jasne: za liberálmi a všetkým liberálnym na Slovensku stojí kolos Európskej únie ovládajúci takmer pol miliardy ľudí a odhodlaný definitívne kultúrne prevalcovať Európu. Čoho by sa báli, keď zákony EÚ sú nadradené slovenským a vo výhľade je ďalšia centralizácia, ktorá prinesie Bruselu viac právomocí? Jedinou starosťou liberálov na Slovensku je to čo vždy: ako presmerovať a rozriediť voličský a mocenský potenciál katolíckych kresťanov, ktorí tvoria väčšinu národa.

Suvisiaci článok

Quo vadis, slovenský konzervativizmus?

Na tento účel sú vytvárané už celé desaťročia pseudo-konzervatívne strany, ktoré zabezpečia katolíkom dobrý pocit, že existuje nejaký konzervativizmus a zároveň tvoria s liberálmi tzv. „dialektickú jednotu“, ako to radi hovorili marxisti. Tá funguje v celej Európe, ak to zjednodušíme, nasledovne: do placu sa hodí nejaká liberálna požiadavka. Liberáli s ňou súhlasia a presadzujú ju, pseudokonzervatívci sa tvária, že je pre nich príliš odvážna. Avšak nastupuje liberálna metóda – diskusia. Poďme o tom diskutovať!

Tým je už urobený prvý krok k deštrukcii: to o čom je niekto ochotný diskutovať, to pre neho už nemá neoddiskutovateľnú cenu. Tabu bolo prelomené a to čo si kresťan nevedel pred 20 rokmi predstaviť ani ako námet na diskusiu (napr. eutanázia), to je odrazu verejne diskutované. Vzniknú dva postoje. Účelom dialektiky je vytvoriť zo stretu tézy a antitézy, syntézu. Tá aj nakoniec, po mesiacoch alebo rokoch masírovania verejnej mienky liberálnymi médiami, vznikne. A keďže tempo a smer udávajú liberáli, tak výsledná syntéza posunie spoločnosť ďalej k liberálnemu ideálu. No a táto prvotná syntéza sa stáva, po tom ako sa liberálna téza posunie zase o kúsok doľava, novým „konzervatívnym“ postojom. Nakoniec stoja „konzervatívci“ na tých pozíciách, ktoré boli na začiatku liberálne, ale teraz už plnia úlohu kvázi antitézy proti novým liberálnym podnetom.

Aké diskusie majú liberáli v pláne na Slovensku?

Z otázok, ktoré kladie pani poslankyni pani redaktorka a následných odpovedí si môžeme domyslieť aké budú témy na dialektickú „diskusiu“ v nasledujúcich rokoch.

Určite to budú interrupcie, ale výsledok môže konzervatívne orientovaných voličov nepríjemne prekvapiť. Po šoku z apológie ženskej slobody od Záborskej, môžu zažiť ďalšie, ktoré budú výsledkom prepojenia diskusií na rôzne témy. Pokiaľ poslankyňa Hatráková na otázku o práve matky na odpojenie poškodeného a predčasne narodeného dieťaťa od prístrojov odpovie: z môjho pohľadu by jej mali vyhovieť, tak je jasné, že sloboda ženy zahŕňa v predstavách niektorých „konzervatívnych“ poslancov aj právo rozhodnúť o bytí a nebytí dieťaťa už narodeného (zatiaľ len postihnutého) a nieto ešte nenarodeného. Kto však stanoví hranice postihnutia? Do akého štádia postihnutia bude matka môcť odpojiť svoje dieťa?

V kontexte takýchto názorov, je ubezpečenie Igora Matoviča, že jeho kresťanskí poslanci budú mať v otázke hlasovania o potratoch voľnú ruku, úplne bezcenné, pretože práve tá „voľná ruka“ im umožní zahlasovať liberálne. Predstava, že všetci poslanci, ktorí sa skrývajú pod dekou „konzervativizmu“, zahlasujú za zákon sprísňujúci alebo dokonca zakazujúci potraty, sa tým posúva do ríše rozprávok.

Zato sa nám ale na Slovensku otvára téma, ktorá bola ešte donedávna tabu – eutanázia. Že táto téma patrí do zlatého fondu revolučných tém (aj tých národne-socialistických) o tom netreba pochybovať. Posúva kresťanský postoj k utrpeniu a smrti do úplne odlišnej roviny. Kresťanská morálka umožňuje zabitie v sebaobrane – individuálnej (napadnutie) alebo spoločenskej (kriminalita, vojna) – čiže ako reakciu na ohrozenie. Nikdy nie ako akciu, ktorá nie je reakciou na ohrozenie iných životov a v ktorej si človek uzurpuje Božie atribúty absolútneho rozhodovania nad bytím a nebytím.

Keďže liberálne témy sú spojitými nádobami, tak diskusia o eutanázii môže pripraviť pôdu aj na lepšie prijatie ďalších liberálnych tém, napr. aj väčšej liberalizácie potratov.

Podobne môže byť „podnetná“ aj diskusia o  „voľných nedeliach“. Akonáhle kresťania prestanú uplatňovať striktne náboženské motívy pre nedeľu, tak sa ich argumentácia rozsype. Z čisto svetského pohľadu: prečo práve nedeľa? Prečo nie iný deň? A revolucionári to vedia, preto hneď menili v roku 1789 kalendár. Výsledkom nakoniec môže byť, že namiesto nedeľných zatvorených obchodov tu môžu byť pohyblivé voľné dni, aby sa zohľadnili pluralitne záujmy všetkých.

Nepochybne sa bude diskutovať aj o rasovej diskriminácii. Najnovšie udalosti v USA a v Európe, spojené s morálnym sebabičovaním sa určite vo forme diskusie prevalia aj na Slovensko. Čakajú nás možno povinné kvóty pre Rómov v úradoch, politike, školstve apod. Viete si predstaviť tzv. „konzervatívcov“ ako hlasujú proti? Navyše keď sa ukázalo, že elektorát OĽANO sa skladá do značnej miery z obyvateľov osád? Liberáli budú s nadšením využívať túto „rasistickú“ kartu na kompromitovanie a zatláčanie súpera do kúta. A „konzervatívci“, predovšetkým tí naivnejší, urobia čokoľvek len aby neboli označení ako „rasisti“.

Ďalšou veľkou témou bude určite väčšia podriadenosť Bruselu. Liberáli urobia čokoľvek, len aby sa väzby na centrum upevnili. Najnovšia správa, že financovanie vývoja zbraňových systémov sa presúva z národných úrovní do centra, kvôli lepšej efektivite, dáva tušiť, že doba zavŕšenia unifikácie sa priblížila. Slovenskí „konzervatívci“ sú v tomto s liberálmi zajedno. A ľavičiari tiež. Viac moci Bruselu znamená viac moci liberálom. Tí si, s mocným patrónom za chrbtom, budú môcť nakoniec dovoliť ignorovať slovenského voliča, ako to ostatne robia už teraz a ešte viac s pomocou mimovládnych organizácii, bruselského tlaku a obsadzovania úradov, pretláčať svoju agendu.

Konečným cieľom liberálov je vládnuť cez nevolené inštitúcie, dotované Bruselom. Vtedy diskusie náhle utíchnu. Už nebude treba riešiť kultúrne otázky, Brusel ich vyrieši. Slovenský parlament sa zmení na ustanovizeň podobnú obecnému zhromaždeniu, ktoré rieši také dôležité veci ako napr. čie husi sa pasú na obecnom futbalovom štadióne. Ale nakoniec, veď ani tie husi nie sú zlou témou na diskusiu.