Liberáli a progresívci sa zbláznili. „Staré demokracie” odchádzajú do stratena

Branislav Krasnovský
21. júla 2020
  Revolúcia  

Staré demokracie kráčajú do stratena. To, čoho sme dnes svedkami v USA je prejav davového šialenstva a brachiálnej moci davu. Zdravý rozum sa v americkej spoločnosti začal rýchlo strácať.

Búranie sôch, rozdúchavanie napätia a predkladanie primitívnych hesiel davu je nielen jedným z cielených krokov destabilizovať situáciu, ale aj zasiať chaos do myslenia občanov. Americkí manipulátori si uvedomujú, že ide o ich bytie a nebytie, a ak prehrajú, „Pax Americana sa môže stať minulosťou”. Preto sa horúčkovito sústreďujú na americké prezidentské voľby, nič nechcú ponechať na náhodu.

Davové šialenstvo, ktoré ovládlo Západ, sa už vymyká akejkoľvek kontrole. Manažéri diverzity sú podľa mnohých rovnako na hlavu postavenou inštitúciou ako dozorcovia v koncentračných táboroch. Ospravedlnenia Volkswagenu za bielu ruku v reklame /rasizmus/, ospravedlnenia Guccii za sveter s červenými perami /sexizmus/, alebo Prady za opičku na kľúčenke /rasizmus/ vyrážajú dych.

Američania sa dnes ospravedlňujú černochom za otroctvo, policajti si kľakajú do prachu a kajajú sa za hriechy svojich otcov. Čierni aktivisti z BLM považujú už takmer všetko za prejav rasizmu, rovnako ako LGBT komunity vidia vo všetkom útok na ich komunitu.

Suvisiaci článok

Nakoľko si červený? Preverte sa v osobnostnom teste

Čo sa ale deje s normálnymi a slušnými ľuďmi, ktorí nikdy neboli rasistami, politikmi alebo zločincami? Davy fanatikov búrajú sochy, vypaľujú kostoly a títo normálni ľudia sa zmierujú s tým, že aj oni sa budú musieť ospravedlniť za rasizmus. Prosím, ak chcú, nech sa ospravedlnia Francúzi, Briti, Angličania za svojich politikov a ich zločiny v kolóniách, rovnako ako sa ospravedlnili Nemci a ich vazali za II. svetovú vojnu, Hitlera, holokaust či nacizmus a Rusi za Stalina či zločiny komunizmu. Ale ospravedlňovať sa neustále? A k tomu ešte slušní ľudia, ktorí za činy politikov naozaj nemôžu. Prečo?

Slováci a Česi nikdy nemali žiadne kolónie, takže my sa naozaj za rasizmus ospravedlňovať nemusíme. Podľa mnohých sa protirómsky rasizmus na Slovensku a v Čechách cez rôzne liberálne či progresívne nadácie umelo nafukuje. Dôvod? Ak existuje boj proti rasizmu, chodia na nadačné účty financie z Bruselu… Samozrejme k útokom na Rómov na Slovensku prichádzalo, ale útoky Rómov na slovenské obyvateľstvo sú podstatne častejšie.

Neviem o tom, že by Rómovia nemali na Slovensku v 20. storočí volebné právo, alebo by existovali za socializmu špeciálne autobusy len pre Rómov, prípadne by Rómovia mohli sedieť v autobuse len vzadu, tak ako sa to dialo v čase existencie bipolárneho sveta v USA.

Po Slovensku nikdy neútočila slovenská obdoba Ku Klux Klanu, nelynčovalo sa ako v USA ešte v 60 a 80 rokoch 20.storočia. A považujem za trápne, že väčšina dnešných liberálov, progresívcov či ctiteľov demokracie ešte pred Trumpom v USA a vypuknutím krízy s George Floydom považovala USA a západné demokracie za „náš vzor” a priam sa zadúšali nadšením pri útokoch Západu na cudzie krajiny.

Dnes sa rovnakí ľudia rovnako zadúšajú nadšením pri BLM či LGBT a antiklerikálnej agende. Značne to pripomína 89. rok, kedy sa podarilo mnohým komunistickým nomenklatúrnym kádrom úspešne pretransformovať na demokratov, takže nás mohli začať poučovať o demokracii.

USA by pochopiteľne mali za zločiny svojich politikov zaplatiť, rovnako ako zaplatil ZSSR či nacistické Nemecko. Ale keď v USA prejdú vnútornou metamorfózou, ospravedlňovať sa nebude potrebné. Davy fanatikov, ktorí momentálne útočia v USA a na Západe v uliciach nie sú tým faktorom, ktorý by bol vhodný nasledovania. Každý pozná porekadlo o revolúcii požierajúcej vlastné deti…

Ale čo sa deje s našimi hranicami ponímania skutočnosti? Budeme tolerovať davy agresívnych fanatikov, ktorí nám začínajú búrať sochy, útočiť na naše hodnoty? Čo má znamenať audit sôch vo Walese, pri ktorom manažéri diverzity určujú „mená tých, ktorých mená sa nesmú vysloviť”? Inšpirovali sa Orwelovým dielom 1984, alebo im len učaroval Harry Poter a „Ten, koho meno sa nesmie vysloviť”?

Nemali by sme zabudnúť, že nacizmus a komunizmus tiež začínal zo svojou násilnou politickou agendou v krčmách a v uliciach.

Nemusíme sa za nič ospravedlňovať. Nič zlé sme nespravili a žiaden aktivista nám nebude určovať ako máme žiť, alebo aké majú byť naše hodnoty. Sme katolíci, sme zvyknutí pokľaknúť pred Oltárom, a pred žiadnym politikom, alebo nomenklatúrnym kádrom to robiť nemusíme. A určite nie preto, lebo to začali prikazovať liberáli a progresívci z USA.