Legalizuje Francúzsko náhradné materstvo?

Olivier Bault
29. septembra 2021   Spoločnosť

Oficiálne sú služby in vitro oplodňovania pre homosexuálne páry vo Francúzsku nezákonné. Veľtrhy propagujúce takéto služby v susedných krajinách sú však už legálne. Zvyknú si Francúzi na ďalší posun hraníc?

V Paríži sa nedávno (4. a 5. septembra) konal medzinárodný veľtrh „Túžba po dieťati“ (Désir d’enfant) venovaný neplodnosti, náhradnému materstvu, umelému oplodneniu a ďalším službám súvisiacim s umelým oplodnením. Toto podujatie sa koná po druhýkrát napriek tomu, že jeho zákaz požadovali už minulý rok organizácie právnikov ako Juristes Pour L’Enfance (Právnici za detstvo), prorodinná organizácia Manif Pour Tous (organizátorka veľkých demonštrácií proti homosexuálnym manželstvám v rokoch 2012 – 2013) a Združenie katolíckych rodín.

Organizátori veľtrhu boli obvinení z propagácie praktík spojených s náhradným materstvom a in vitro, ktoré sú vo Francúzsku nezákonné. V októbri minulého roka bola dokonca podaná sťažnosť na prokuratúre v Paríži. Hoci po tejto sťažnosti nasledovali ďalšie, doteraz jej nebolo vyhovené. V júni a júli boli ministerstvu spravodlivosti, prefektúre, polícii a parížskemu primátorovi zaslané listy, v ktorých právnici a aktivisti žiadali zákaz tohto podujatia. Ani na jeden z nich nedostali odpoveď.

Tichý súhlas

Podľa právnikov a aktivistov z konzervatívnych združení francúzsky štát svojím mlčaním a nečinnosťou podporuje neprijateľné praktiky zneužívania ženských tiel a obchodovania s deťmi.

Počas celého víkendu proti tomu protestovali členovia organizácie Manif Pour Tous. Demonštranti držali transparenty s heslami ako „Dôstojnosť žien nemá hranice“, „Nulová tolerancia porušovania práv žien“, „Tehotenstvo nie je obchod“, „Ľudská bytosť nie je tovar“ alebo „Ženské telo nie je na predaj“.

V júni francúzsky parlament udelil lesbickým párom právo na bezplatné umelé oplodnenie a možnosť získať rodičovské práva pre dve ženy, ktoré vychovávajú takto narodené dieťa. Veľtrh „Túžba po dieťati“ je nepochybne určený predovšetkým pre jednopohlavné páry. Existujú kliniky in vitro so širokou škálou rôznych techník na plodenie detí na požiadanie, banky spermií a agentúry náhradného materstva, právnici špecializujúci sa na legalizáciu adopcií zo zahraničia, psychológovia podporujúci „páry, ktoré podstupujú liečbu neplodnosti“.

Organizátori veľtrhov si dobre uvedomujú, že propagácia väčšiny týchto výrobkov nie je vo Francúzsku, aspoň zatiaľ, právne povolená. Skrývajú sa za šikovné frázy, ktoré nabádajú na využívanie služieb mimo Francúzska, a zastretým spôsobom dávajú najavo, že služby je možné využívať aj mimo Francúzska a že je otázkou času, kedy budú vo Francúzsku legalizované.

In vitro pre „dve matky“

Na tohtoročnom veľtrhu sú v centre pozornosti španielske kliniky in vitro, ktoré okrem iného ponúkajú umelé oplodnenie bez vekového obmedzenia a technológiu „dvoch matiek“ in vitro, takže, ako sa uvádza v letáku, „aj v lesbických pároch sa o tehotenstvo delia obe partnerky. Jedna z nich bude genetická matka, druhá náhradná matka alebo matka – nosička.“

Pri tomto zákroku sa odoberú vajíčka jednej ženy, oplodnia sa in vitro spermiami darcu a vzniknuté embryá sa implantujú do maternice druhej partnerky. Keďže darcovia spermií sú v Španielsku anonymní, dieťa nebude mať v budúcnosti možnosť zistiť svoju identitu a nájsť svojho biologického otca.

Iné konkurenčné kliniky ponúkajú možnosť výberu pohlavia dieťaťa počatého IVF prostredníctvom preimplantačnej diagnostiky. Osem účastníkov veľtrhu „Túžba po dieťati“ ponúka služby náhradného materstva, ktoré sú dnes vo Francúzsku zakázané. Iné „kliniky neplodnosti“ ponúkajú aj možnosť výberu darcu spermií alebo oocytov podľa očakávaní o budúcich fyzických alebo osobnostných vlastnostiach dieťaťa.

Zaujímavé je, že vystavovatelia hovoria aj o možnosti výberu rasy dieťaťa, hoci pojem „rasa“ bol v roku 2018 oficiálne vymazaný z francúzskej ústavy a úradného jazyka, pretože podľa francúzskej elity a novej dogmy, ktorú zaviedli, ľudské rasy neexistujú.

Nový veľký biznis

Podľa ponuky, ktorú pred rokom predstavili zástupcovia ukrajinskej spoločnosti Feskov, má prenájom náhradnej matky na Ukrajine stáť najmenej 30-tisíc eur, pričom cena sa zvyšuje v závislosti od možnosti výberu vlastností „produktu“, profilu matky atď. Na nahrávke z veľtrhu „Túžba po dieťati“ z roku 2020, ktorú zverejnila organizácia Manif Pour Tous, počuť zástupcu spoločnosti Feskov, ktorý vysvetľuje, že dieťa po narodení zostáva tri dni v nemocnici, aby sa stihli odhaliť jeho prípadné nedostatky. Ak sa vyskytnú, klienti môžu od (kúpy) takého dieťaťa odstúpiť a agentúra Feskov im poskytne inú možnosť bez toho, aby museli za to niečo platiť. Nehovorí však, čo sa potom stane s „chybným“ dieťaťom.

V USA sa cena služieb náhradného materstva odhaduje na minimálne 100-tisíc dolárov. Hodnota globálneho trhu s asistovanými prokreačnými službami sa odhaduje na 25 miliárd dolárov a predpokladá sa, že do roku 2026 dosiahne 45 miliárd dolárov. Podľa štúdie Global Market Insights v roku 2018 mala v Spojených štátoch hodnotu 6 miliárd dolárov a predpokladá sa, že po dočasnom poklese v roku 2020 spôsobenom pandémiou dosiahne v roku 2027 34 miliárd dolárov. Európsky trh predstavuje viac ako 42 % svetového trhu s týmto typom služieb.

Hoci väčšina služieb ponúkaných na parížskom veľtrhu náhradného materstva IVF je v samotnom Francúzsku nezákonná, orgány a médiá už roky nielenže nebojujú proti zakázaným praktikám, ale aktívne sa podieľajú na ich propagácii.

Oficiálne sa hovorí, že náhradné materstvo je bioetická „červená čiara“, ktorú Francúzsko nikdy neprekročí, ale prax a správanie rozhodovacích orgánov ukazujú, že údajne neprekročiteľná hranica bude v blízkej budúcnosti posunutá a trhy tohto druhu sú práve prejavom očakávania ďalších požiadaviek LGBT komunít a pokusom o „únik vpred“.

Minulý rok Skupina pre rešpektovanie ľudskej osoby (CoRP) podala žalobu na verejnoprávnu televíziu France Télévisions a obvinila ju z aktívnej propagácie služieb náhradného materstva. Tím zložený z vedcov, akademikov a filozofov v sťažnosti napísal, že „France Télévisions už pred niekoľkými rokmi prijala redakčnú líniu sympatizujúcu s praxou náhradného materstva. Produkcia, riadenie a vysielanie programov zámerne vylučuje akýkoľvek nesúhlas (voči náhradnému materstvu) tým, že dáva slovo iba osobám zainteresovaným v podpore tejto praxe. Opakovane sme upozorňovali vedenie jednotlivých programov (verejnej televízie) i mediálnu radu CSA, ale nikdy sme nedostali žiadnu odpoveď. Preto teraz podnikáme právne kroky.“

Medzitým, dva mesiace po podaní žaloby, v októbri 2020, verejnoprávna televízia v programe pod významným názvom To oni posúvajú hranice, v epizóde venovanej „novým typom rodičovstva“, propagovala myšlienku náhradného materstva na príklade pozvaných hostí, ktorí s nadšením hovorili o svojich skúsenostiach. Napríklad istí Jean-Raphael a Samuel v ňom rozprávali o kúpe dieťaťa v Kanade za 165-tisíc eur v „all-inclusive“ balíku.

V roku 2019 francúzsky kasačný súd vydal prelomový rozsudok v prípade náhradného materstva, ktorý istým spôsobom legalizoval túto prax, ak by sa uskutočnila v zahraničí. Rozhodol, že dvoch mužov žijúcich v homosexuálnom vzťahu možno považovať za otcov dieťaťa, ak služba náhradného materstva bola poskytnutá v krajine, kde je to legálne, a na uznanie za otca dieťaťa druhého muža, ktorý nebol darcom spermie, postačuje jeho vôľa v čase využívania služby bez potreby procesu adopcie.

Parlament však obnovil povinnosť adopcie druhému nebiologickému rodičovi v prípade zahraničného náhradného materstva, ktorým chce upokojiť náladu verejnosti v čase hlasovania o veľmi kritizovanom zákone o bioetike, ktorý okrem iného otvára prístup lesbickým párom k bezplatnému in vitro oplodneniu. Vláda chcela byť v tomto bode vnímaná ako odporca legalizácie náhradného materstva.

Legalizácia adopcií pármi rovnakého pohlavia a uznanie tohto typu rodičovstva vo všetkých krajinách EÚ našlo svojho zástancu v Európskej komisii. Ursula von der Leyenová povedala: „Ak ste rodičom v jednej krajine, ste rodičom v každej krajine“ a oznámila začatie prác nad nariadením o uznávaní rodičovstva medzi členskými štátmi, pričom podľa zmlúv EÚ je hmotné rodinné právo vo výlučnej právomoci členských štátov.

Aj bez účasti Komisie si však môžeme byť istí, že ďalšia hranica, ktorou je údajne náhradné materstvo, bude vo Francúzsku čoskoro prekročená. Ako upozornil populárny francúzsky komentátor Éric Zemmour, náhradné materstvo bude musieť byť legalizované v mene „zvrátenej rovnosti“, pretože ak môžu mať spolu dieťa dve lesbičky, rovnaké právo musí byť predsa priznané aj homosexuálnym mužom.

Ani bioetici z organizácie Právnici za detstvo si nerobia ilúzie: „(…) vyhlásenia ministerstva spravodlivosti sú mŕtvou literou a slúžia len na to, aby uspali príliš dôverčivých Francúzov.“

© Všetky práva vyhradené. Článok bol prebraný z týždenníka DoRzeczy.

PDF (formát pre tlač)