Ktorá sviatosť je najdôležitejšia? Existuje hierarchia sviatostí?
Jozef Duháček
14. augusta 2020
Cirkev
Katolíci majú sedem sviatostí, ktoré sú viditeľnými znakmi neviditeľných milostí, ktoré sa vyslúžením sviatostí udeľujú. Rôzne sviatosti sa udeľujú pri rôznych potrebách a príležitostiach a milosti, ktoré z nich plynú sú tiež rôzne. Ak by neboli, nebolo by treba sedem rôznych sviatostí. Ktorá sviatosť je ale najdôležitejšia? Je nejaká dôležitejšia ako iná? Tridentský koncil v 3 kánone siedmeho zasadania hovorí, že nemáme považovať všetky sviatosti za rovnako dôležité. „Ak by niekto povedal, že všetky sviatosti sú rovnako dôležité a že medzi nimi nie je jedna dôležitejšia ako druhá, anathema sit!“
Takže, prirodzene, vyvstáva otázka aká je hierarchia sviatostí?
Ľudia rôznu hodnotu sviatosti zvyčajne nereflektovane uznávajú, ale nezhodujú sa na tom, ktorá je naj. Zvyčajne vychádzajú zo svojich osobných preferencií a potom zvyknú robiť chybu a nesprávne sa argumentuje z kauzality. Jeden povie, že je to Eucharistia, lebo je v nej samotný Kristus, iný povie, že bez sviatosti kňazstva by žiadna Eucharistia nebola, preto je dôležitejšia tá. A tak ďalej.
Svätý Tomáš k tomu ako dobrý filozof a poriadny teológ pristúpil veľmi rozvážne. Najprv ukáže, že je rozdiel medzi „dôležitosťou“ chápanou ako veľkosť, veľkoleposť, nádhera, ušľachtilosť a „dôležitosťou“ chápanou ako priorita v kauzalite. Tie nie sú rovnaké a bolo by logicky nesprávne miešať tieto dva aspekty a z nich vyvodiť záver. Veď bolo treba najskôr stvoriť Adama a spáchať dedičný hriech, aby mohol prísť Vykupiteľ, ale to samé o sebe nerobí dedičný hriech „dôležitejším“.
Pokiaľ hovoríme o dôležitosti ako o aspekte z ktorého je sviatosť vynikajúcejšia, nádhernejšia, ušľachtilejšia, plnšia, bohatšia a prospešnejšia, tak je to bez pochybnosti Svätá Eucharistia, pretože v nej je Kristus, zdroj milosti, prítomný sám, priamo, osobne a bezprostredne, zatiaľ čo ostatné sviatosti sú len znaky a nástroje, ktorými je milosť udeľovaná zo zdroja, ktorým je samozrejme len a jedine Kristus. Tieto sviatosti sú stvorené entity a keďže stvorenie je nižšie ako Stvoriteľ, je zrejmé, že Eucharistia je v tomto ohľade najdôležitejšia.
Avšak ak sa to vezme do úvahy v druhom ohľade, niektoré sviatosti majú prednosť pred ostatnými. Napríklad krst je najdôležitejší z hľadiska jeho nevyhnutnosti pre spasenie. Bez Eucharistie je spása síce veľmi náročná, pretože človeku chýba zdroj posväcujúcej milosti v boji s telom, svetom a diablom, nie je však nemožná ani vylúčená. Krst je však nevyhnutný, pretože iba krstom (vody, krvi, túžby) sa sníma dedičný hriech a katolícka teológia učí, že s dedičným hriechom, hoci by človek bol inak cnostný a spravodlivý, nemožno dosiahnuť blažené videnie Boha. Sviatosť kňazstva je zasa najvýznamnejšia, pokiaľ ide o nezmazateľný znak a moc konať niektoré úkony, ktoré udeľuje príjemcovi. Dáva človeku podiel na kňazskej moci Krista kňaza a tiež mu dáva moc premieňať chlieb a víno, čo je presahuje všetko ostatné, čo človek dokáže urobiť. Dokonca aj manželstvo je jednom ohľade naj a to v jeho symbolike – manželstvo symbolizuje spojenie Krista s Cirkvou, prípadne spojenie Jeho ľudskej a Božskej prirodzenosti v jednej Osobe.
A neexistuje dôvod, prečo by nejaká vec nemohla byť najväčšia v istom ohľade a zároveň by nebola najväčšia celkovo. V zjednodušenom pohľade však stoja ostatné sviatosti nižšie ako svätá Eucharistia, ktorá je pravé Telo a Krv samotného Syna Božieho.
Sv. Tomáš toto hovorí takto Summa theologiae, IIIa, q. 65, a. 3, c &: „Odpovedám, že v absolútnom zmysle, je sviatosť Eucharistie najväčšia zo všetkých sviatostí: a to sa môže dokázať tromi spôsobmi. V prvom rade preto, lebo vo svojej podstate obsahuje samotného Krista: zatiaľ čo ostatné sviatosti obsahujú určitú inštrumentálnu moc, ktorá je len časťou Kristovej moci, ako sme už uviedli inde (q 62, a 4, ad 3 ). A to, čo je niečím vo svojej podstate je vždy dôležitejšie, ako to, čo je také, len účasťou.
Po druhé, je to zrejmé z toho, ak sa vezme do úvahy vzťah sviatostí k sebe navzájom. Zdá sa totiž, že všetky ostatné sviatosti sú zamerané, pokiaľ ide o ich cieľ, práve k Eucharistii. Lebo je zjavné, že sviatosť kňazstva je ustanovená predovšetkým k vysluhovaniu Eucharistie. Sviatosť krstu zasa k prijatiu Eucharistie. A zdokonalenie človeka birmovaním slúži k tomu, aby sa nebál, bol odvážny a nestránil sa Eucharistie. Pomocou pokánia a posledného pomazania sa človek dokáže správne a náležite pripraviť na hodné prijatie Kristovo tela. A manželstvo sa prinajmenšom svojou symbolikou dotýka tejto sviatosti; lebo predstavuje spojenie Krista s Cirkvou, ktorého obrazom je aj Eucharistia: Preto hovorí apoštol (Ef. 5:32): „Je to veľké tajomstvo, hovorím o Kristovi a Cirkvi.“
Po tretie, je to zrejmé ak pohliadneme na obrady sviatostí. Takmer všetky sviatosti končia v Eucharistii, ako hovorí Dionýzius (Eccl. Hier. Iii): teda tí, ktorí boli vysvätení, dostávajú sväté prijímanie, ako aj tí, ktorí boli pokrstení, ak sú dospelí.“
Zvyšné sviatosti sa dajú navzájom porovnávať niekoľkými spôsobmi. Z dôvodu nevyhnutnosti je najväčšia zo sviatostí krst; zatiaľ čo z hľadiska dokonalosti je na prvom mieste kňazstvo kým birmovanie drží stredné miesto. Sviatosti pokánia a posledného pomazania sú na nižšom stupni, ako sviatosti uvedené vyššie; pretože, ako je uvedené vyššie (článok 2), sú zamerané ku kresťanskému životu, nie priamo, ale akcidentálne, inak povedané sú ako nápravné opatrenia proti odhaleným nedostatkom. A tu sa niekedy posledné pomazanie dáva porovnania so sviatosťou pokánia, a birmovanie sa porovnáva s krstom; Týmto spôsobom je sviatosť pokánia potrebnejšia, zatiaľ čo posledné pomazanie je dokonalejšie.
