Kto je Kamala Harrisová a čo od nej možno očakávať? -

Kto je Kamala Harrisová a čo od nej možno očakávať?

Branislav Krasnovský
19. novembra 2020
  Politika

Afroamerická tolerantná a ideovopoliticky vyspelá Snehulienka

Ak súčasný americký prezident Donald Trump neuspeje vo svojom ťažení za spochybnenie volebných výsledkov v kľúčových štátoch USA, stane sa Joe Biden prezidentom. Spolu s ním sa do popredia presunula aj jeho viceprezidentka Kamala Harrisová. Pritom Joe Biden podľa mnohých odborníkov možno nevydrží so zdravotných dôvodov celé štyri roky, takže je pravdepodobné, že ho nakoniec už počas tohto volebného obdobia nahradí práve Kamala Harrisová.

Feministky, anarchisti, ekologisti a americká ľavica už spievajú ódy na Kamalu Harrisovú, prvú viceprezidentku v dejinách USA. Navyše na viceprezidentku s hinduistickými a afroamerickými koreňmi, ktorá je vydatá za sionistického Žida. Po prvýkrát v histórii USA bude vďaka viceprezidentke Kamale Harrisovej zastávať sionista z tradične židovskej rodiny v Brooklyne tak vysoké a významné postavenie.

Kamala Harrisová sa narodila 20. októbra 1964 v Oaklande v Kalifornii ako dcéra tamilsko-jamajského páru. Po rozvode rodičov v roku 1971 Kamalu Harrisovú vychovávala matka v kanadskom Montreale. Strednú školu absolvovala vo Westmounte a v Quebecu, následne študovala politológiu a ekonómiu na Harwardskej univerzite. Po ukončení vysokoškolského štúdia sa vrátila do Kalifornie, kde pokračovala v štúdiu práva, titul PhD. získala na Hastings College of the Law. V Kalifornii následne vykonávala aj advokátsku prax.

V roku 2003 sa stala okresnou prokurátorkou v San Franciscu, neskôr sa stala prvou Afro-indo-američankou a ženou vo funkcii generálneho prokurátora štátu Kalifornia. So svojím židovským manželom, rozvedeným Douglasom Emhoffom, sa zoznámila v roku 2013, Douglas Emhoff je takisto právnik, špecializoval sa najmä na vymáhanie autorských práv v zábavnom priemysle. V posledných štyroch rokoch sa Douglas Emhoff angažoval v prezidentskej kampani Demokratov, získaval finančné prostriedky a vytváral pozitívny obraz svojej manželky na sociálnych sieťach.

Od roku 2016 je Kamala Harrisová senátorkou za Demokratickú stranu. V poslednej dobe sa výrazne angažovala v protestoch voči sudkyni Amy Coney Barretovej, ktorá sa netajila svojím katolicizmom a ktorá nahradila na Najvyššom súde zosnulú Ruth Bader Ginsburgovú. Vzhľadom na skutočnosť, že Biden už oznámil, že v roku 2024 sa nebude opätovne uchádzať o prezidentskú funkciu, môže sa stať (ako už bolo naznačené vyššie), dokonca v blízkej budúcnosti prvou prezidentkou USA.

V Bidenovom volebnom tíme volební poradcovia a odborníci už takmer štyri roky tvrdili, že jeho hlavným partnerom v boji o prezidentský úrad musí byť Afroameričanka. Jotaka Eaddyová, ktorá riadila Bidenovu kampaň tvrdila, že Afroameričanka zmobilizuje mladých černochov, ktorí na rozdiel od svojich rodičov a starých rodičov neboli Joe Bidenom príliš nadšení. Priamo v Bidenovej blízkosti však existuje dosť silná klika, obávajúca sa rastúceho vplyvu Harrisovej, pretože ju vnímajú ako „príliš ambicióznu“.

Priority Kamaly Harrisovej na Blízkom východe

Viceprezidentka Kamala Harrisová chce byť tvrdým a rozhodným politikom, pripraveným presadzovať americké záujmy na svetovej politickej scéne. Americké média sú nadšené jej úzkymi väzbami so židovskou komunitou a sionistami. Ako manželka vplyvného židovského právnika a sionistu uskutočnila niekoľko návštev Izraela, v roku 2017 sa osobne stretla aj s izraelským premiérom Benjaminom Netanjahuom a mediálne sa nechala zvýrazniť na všetkých dôležitých kultúrnych, historických i politických miestach Izraela. Jeruzalem považuje za izraelské mesto.

Som očarená pamiatkami, zvukmi a vôňami Jeruzalema. V úcte som stála pri pomníku Yad Vashem, ktoré je svedectvom o 6 miliónoch židovských obetí holokaustu. Takéto niečo už nesmieme nikdy pripustiť.“

Dlhodobo sa venuje charitatívnej práci v prospech židovskej komunity, je donorom viacerých charitatívnych projektov v Izraeli a aktívne vystupuje aj na stretnutiach AIPAC (židovská lobby v USA). Netají sa ani tým, že Izrael bude mať z jej strany plnú podporu, vojenská a spravodajská spolupráca s Izraelom sa bude rozširovať. Je pripravená tlačiť voči Iránu a ostro kritizuje raketové útoky z Pásma Gazy na Izrael. Podľa jej slov má „Izrael plné právo brániť sa silou proti týmto hrozným útokom.”

Takisto tvrdí, že Izrael je skutočne demokratickým štátom, ktorý spĺňa všetky normy v oblasti ľudských práv. Izrael je jedným z najbližších priateľov USA v regióne Blízkeho východu. Obe krajiny uskutočňujú spoločnú zahraničnú politiku, „väzby medzi USA a Izraelom sú nezlomné a nikdy sa nikomu nepodarí vraziť klin medzi oba štáty.”

Ešte ako senátorka prisľúbila svojim židovským voličom, že „urobí všetko, čo je v jej silách, aby zabezpečila širokú podporu bezpečnosti Izraela a práva na sebaobranu.“ Dodala, že z tohto dôvodu „dôrazne podporuje americkú bezpečnostnú pomoc Izraelu“ a „je odhodlaná posilňovať bezpečnostné a obranné vzťahy Izraela“.

Uviedla tiež, že „Palestínčania by mali mať možnosť vládnuť si vo svojej vlastnej krajine pokojne a dôstojne, rovnako ako si „Izraelčania zaslúžia bezpečnú vlasť pre židovský národ.“ (Izrael už medzitým obsadil od roku 1948 väčšinu Palestíny, Palestínčania by mali byť podľa sionistických predstáv sústredení v oblastiach, o ktoré nemajú Izraelčania záujem – napr. pásmo Gazy. Izraelské riešenie Palestínskej otázky pripomína prístup Američanov k Indiánom v 19.storočí – zdecimovaných Indiánov zahnali do nehostinných rezervácii, v ktorých Indiáni živoria dodnes.)

Kamala Harrisová rozhodne bojuje proti všetkým formám antisemitizmu. Sponzorovala tiež rezolúciu, ktorá si ustanovila za prioritu boj proti antiizraelským predsudkom v OSN.

zdroj: Youtube

Vzťahy s Ruskom, Čínou a Európou, predstavy o globálnej politike

Keďže Izrael si neželá stiahnutie Američanov zo Sýrie, neželá si stiahnutie americkej armády zo Sýrie ani Kamala Harrisová. Okrem samozrejmej podpory Izraela tvrdí, že „Trump americkým odchodom zo Sýrie a Iraku chcel predať Kurdov a slúži Rusku, Iránu, Asadovi a Islamskému štátu.“ (Islamský štát je pritom projekt americkej CIA na destabilizáciu nielen Iraku a Sýrie, ale celého Blízkeho východu a bývalej sovietskej Strednej Ázie.)

Kamala Harrisová takisto kritizuje Rusko za jeho kroky v Gruzínsku, na Ukrajine a v poslednej dobe aj v Arménsku. Američania budú podľa jej slov podporovať budovanie ukrajinských ozbrojených síl, posilňovať občianske aktivity v Rusku a „bojovať proti porušovaniu ľudských práv Putinovou vládou“. Štyri roky prezidentovania Trumpa Rusi využili aj na zvýšenie svojho odstrašujúceho vojenského potenciálu, takže Američania vo vzťahu k Rusku budú musieť byť oveľa viac opatrní.

V súvislosti s Čínou je pripravená Kamala Harrisová spolupracovať s Čínou v oblasti globálnych ekologických priorít, určite však budú bojovať proti čínskemu porušovaniu ľudských práv, ktoré sa týka najmä moslimských Ujgurov. Pritom väčšina militantných Ujgurov slúžila v jednotkách teroristov Islamského štátu. Kamala Harrisová je pripravená iniciovať spoločne s EÚ tlak voči Číne a „pôsobiť voči nekalým obchodným praktikám Pekingu“.

Kamala Harrisová je proti tomu, aby Severná Kórea vlastnila jadrové zbrane. Ak bude Severná Kórea súhlasiť s tým, že sa vzdá svojich nukleárnych zbraní a výskumu, sľubuje, že USA zmiernia sankcie s cieľom zlepšiť život Severokórejčanov. Severokórejskí lídri sa však pravdepodobne dobrovoľne svojich jadrových zbraní nevzdajú, pretože vidia do akých problémov sa dostala Líbya, Sýria, Irak či Afganistan, ktoré jadrové zbrane nikdy nevlastnili a stali sa ľahkým cieľom americkej expanzívnej politiky. Severná Kórea a Irán navyše spolupracujú aj v oblasti atómového výskumu.

V Afganistane Harrisová avizuje prípadné stiahnutie amerických vojakov do konca svojho prvého funkčného obdobia (ako vidieť, je presvedčená, že bude v Bielom dome pôsobiť minimálne osem rokov). To, že Američania uvažujú, že sa z Afganistanu stiahnu, má prozaické korene. Vojensky kampaň v Afganistane Američania prehrali, pričom na rozdiel od 80. rokov 20. storočia Afgancov v boji proti Američanom nepodporujú ani Rusi a ani Číňania. Američania nedokázali poraziť Taliban, zvyšujúci sa počet mŕtvych civilistov len zvyšuje averziu Paštúnov voči Američanom. Harrisová však mieni otázku prípadného odchodu amerických jednotiek konzultovať s odborníkmi z armády a CIA, takže sa môže pokojne stať, že sa odchod Američanov z Afganistanu predĺži. Kamala Harrisová navyše uviedla, že „chce uchrániť výdobytky, ktoré dosiahli afganské ženy v spoločnosti a takisto potrebuje jasné záruky, že Afganistan sa už nikdy nestane bezpečným útočiskom pre teroristov.“

Zaujímavý je postoj Kamaly Harrisovej voči Saudskej Arábii. Keďže ju podporovali americké feministky, mala by zaujať voči Saudskej Arábii kritický postoj práve kvôli saudskému falokraticko-zotročovateľsko-tmárskemu postoju k ženám. V politickej oblasti je však nedemokratický a stredoveký saudský režim rovnako verným spojencom USA ako Izrael a Saudi povinne odkupujú všetky staršie americké zbrane, ktoré však aj tak nedokážu Saudom zabezpečiť víťazstvo v konflikte s chudobným šiítskym Jemenom. Kto kontroluje Saudskú Arábiu, ovplyvňuje aj globálnu ekonomiku, takže napriek kritike Saudskej Arábie za obmedzovanie práv žien, nebude razantnejší postup USA voči Saudskej Arábii na programe dňa.

Harrisová vylučuje vojenský zásah vo Venezuele, čo sa však môže postupne zmeniť. Chce pokračovať v oslabovaní Venezuely pomocou sankcií, podporovať antimadurovsky orientovaných Venezuelčanov, a rôzne občianskoprávne spoločnosti a nadácie, ktoré vo Venezuele proti Madurovi pôsobia. Trumpov postoj voči Venezuele bol oveľa rezervovanejší.

Smerom k EÚ a NATO sa chystá Kamala Harrisová zaujať takisto jednoznačný postoj a vrátiť sa k obamovsko-bushovsko-clintonovským tradíciam. „Európski spojenci musia opäť cítiť, že sme späť“, je jedno z volebných hesiel Joe Bidena, za ktorým stojí aj Kamala Harrisová. Doslovne uviedla, že „nechutné poznámky prezidenta Trumpa, ktoré poškvrňovali americko-európske spojenectvo“ sú minulosťou (tvrdé vyhlásenia Trumpa na margo štátov NATO, ktorí nechceli zvyšovať svoje príspevky do spoločnej pokladnice) a „roky vzájomnej dôvery prekonajú všetko, čo sa stane v Bielom dome“. Američania sa teda budú snažiť opäť posilniť svoj dominanciu v EÚ, na rozdiel od Trumpa, ktorý presadzoval skôr snahy reorganizovať pomery v USA a Európu odsúval na vedľajšiu koľaj.

Americkou prioritou sa stáva Afrika. Afrika má dostatok nerastného bohatstva a skorumpovaných vládcov, takže Američania tu majú veľa politických možností. Okrem toho majú Afričania najmladšiu populáciu na svete. Navyše, v Afrike posilňujú svoje pozície Rusi a Číňania. Americký vplyv sa v posledných rokoch čiastočne znížil aj v Líbyi, čo je pre Američanov značne frustrujúce. Keďže americký vplyv výrazne upadá v Ázii a Latinská Amerika nestačí saturovať americké potreby, sú Američania nútení presadiť sa v Afrike, aby krajiny ako Čína a Rusko úplne Američanov nevytlačili.

A čo čaká Američanov doma?

Kamala Harrisová a Joe Biden už naznačili, že ich cieľom sú „nové a lepšie USA“. V USA sú pripravení dôrazne bojovať proti rasizmu, presadzovať LGBTQ agendu, venovať pozornosť ekologickým témam. S predstavami Harrisovej a Bidena sa však nestotožňujú prívrženci Trumpa a tak sa USA čoraz viac polarizujú, o čom svedčí aj nasledujúce archívne video.

Video BLM z youtube: https://www.youtube.com/watch?v=-PLHPmlRcmw

V prvom rade je podľa Harrisovej dôležité uskutočniť dekarbonizáciu ekonomiky, všetky americké štáty by mali postupne upustiť od fosílnych palív a prejsť na obnoviteľné zdroje energie. (V rovnakom duchu ako USA by samozrejme mali kráčať aj všetci spojenci USA.)

Kamala Harrisová sa netají svojimi ambicióznymi plánmi. Chce reformovať súdnictvo, zmierniť tresty za drogy, presadzovať v americkej spoločnosti LGBT+ práva a sankcionovať tých, ktorí budú proti. V tejto oblasti pôsobila v predvolebnom boji 2020 najmä na afroamerickú komunitu, pretože Trumpov tým vytiahol pred voľbami Bidenovu podporu prísnym trestom za drogovú kriminalitu z konca 90. rokov 20. storočia. Drogových zločinov sa najviac dopúšťa tradične najmä afroamerická a hispánska komunita v USA.

Kamala Harrisová pred voľbami tvrdila, že nepodporuje trest smrti, ale krátko po voľbách už začala svoje výroky korigovať. Už nechce úplné zrušenie trestu smrti, chce však reformovať súdny systém, obmedziť Američanom prístup k zbraniam, presadiť legalizáciu marihuany, všeobecný prístup k potratom a presadzuje eutanáziu (zdravotné poisťovne nebudú predsa strácať zbytočne zisky financovaním paliatívnej starostlivosti). Vyhlásila rozhodnú vojnu voči všetkým predsudkom, fanatizmu, antisemitizmu a takisto islamofóbii. Chce odstrániť protiimigračné zákony, zastaviť výstavbu Trumpovej steny na hraniciach s Mexikom, zvýšiť dane obyvateľstvu a presadiť všeobecnú zdravotnú starostlivosť.

Všetkým demokratickým voličom, ktorí budú disciplinovanými občanmi prisľúbila Kamala Harrisová dobre platenú prácu a benefity, samozrejme, až po uplynutí nutného obdobia utiahnutých opaskov (nepripomína to aj nášmu čitateľovi niečo?). Voči tým, ktorí budú klásť do cesty novým prioritám demokratov v USA prekážky chce zaujať a aj zaujme nekompromisný postoj.

Zdá sa, že známe Orwelovo dielo 1984 sa v USA a pravdepodobne aj v EÚ stane postupne čoraz viac relevantným čítaním.

Prosíme Vás o PODPORU! Pomôžte nám prebudiť SVEDOMIE Slovenska, brániť Vieru a hodnoty kresťanskej civilizácie. Christianitas.sk pomôžete aj jedným eurom. ĎAKUJEME!

Bankové spojenie: SK7765000000000020594299

PDF (formát pre tlač)

Najnovšie články

Štyri odporúčania pre hlbšie plnohodnotné prežitie Svätého týždňa 2024

Oficiálny vatikánsky denník L’Osservatore Romano uverejnil článok s názvom „Krížová cesta homosexuálneho chlapca“, v ktorom propaguje LGBT

Alarmujúce výsledky prieskumu medzi Slovákmi: Väčšina potraty akceptuje, polovica aj registrované partnerstvá, rovnako eutanáziu! Aj tzv. konzervatívci!!!

Slovenský štát (1939 – 1945) a partizánsky chodník do Bruselského nevestinca