Kto chce byť platený Sorosom? 2. časť

Mikuláš Hučko
6. septembra 2021
  Spoločnosť

Predseda Sorosovej nadácie George Soros ( vpravo ) hovorí s novinármi, vľavo od neho sa prizerá (vtedajší) slovenský predseda vlády Mikulᚹ Dzurinda, počas Svetového ekonomického fóra vo švajčiarskom Davose 31. januára 1999. V pozadí v strede je Martin Lengyel, hovorca premiéra.
Zdroj: TASR/AP

pokračovanie I. časti

ESĽP: konflikt záujmov medzi sudcami a mimovládnymi organizáciami

O eurokomisároch na výplatnej páske Georgea Sorosa sme už priniesli článok v apríli tohto roku (tu).

„Otvorená spoločnosť“ však musí byť otvorená aj pre sudcov, ktorých predsa nemôže diskriminovať! A vyzerá to, že „Ďuri báči“, ako v Maďarsku familiárne nazývajú svojho rodáka, nezabúda ani na nich.

Rakúsko, Grécko a Taliansko boli nútené legalizovať zväzky osôb rovnakého pohlavia; na Poľsko je vyvíjaný nátlak, aby podporilo právo na interrupciu; Francúzsko je povinné povoliť zmenu pohlavia „na papieri“; Maďarsko je tlačené zrušiť doživotný väzenský trest; Rusko je pokarhané za to, že odsúdilo feministické aktivistky z Pussy Riot; Rakúsko musí legalizovať adopcie osobami rovnakého pohlavia; v Grécku treba brať do úvahy právo šaría atď. atď. …

Čo majú tieto rozhodnutia spoločné? Sú to rozhodnutia Európskeho súdu pre ľudské práva. Môžeme povedať, že všetky tieto rozsudky vzájomne nesúvisia? Práve naopak. Podľa Európskeho centra zákon a spravodlivosť (ECLJ – European Centre for Law & Justice): „Keď Európsky súd pre ľudské práva (ESĽP) diktuje svoje právo niektorej európskej krajine, zakaždým je do prípadu zapojená mimovládna organizácia napojená na sieť Open Society Foundations (OSF).“

Konšpirácia? Naopak.

ECLJ monitoruje činnosť európskych súdov a často podrobuje kritike ich rozhodnutia, pretože podľa neho rozhodnutia súdov často prekračujú svoje kompetencie, redefinujú realitu v zmysle trendu „právo chce byť realitou“, čo je nebezpečný sudcovský aktivizmus, ktorý je čoraz výraznejší.

Grégor Puppinck1), riaditeľ Európskeho centra pre právo a spravodlivosť, hovorí, že keď so svojimi spolupracovníkmi začal skúmať minulosť sudcov Európskeho súdu pre ľudské práva, ani netušil, aké znepokojujúce zistenia ich čakali.

Puppinck, ktorý je zodpovedný za správu či Report o Sorosovi a jeho vplyve v ESĽP, prešiel životopisy stovky sudcov, ktorí zasadali v ESĽP od roku 2009, aby zistil, aké boli ich predchádzajúce väzby na mimovládne organizácie. Čerpal aj z verejných údajov, ku ktorým získal prístup prostredníctvom Parlamentného zhromaždenia Rady Európy.

Po šiestich mesiacoch dôkladného výskumu a vypracovaní správy s dvesto stranami príloh ECLJ ukázalo, ako sieť mimovládnych organizácií rozšírila svoj vplyv na Európsky súd pre ľudské práva.

Medzi tieto mimovládne organizácie patrí predovšetkým Nadácia otvorenej spoločnosti (Open Society) Georgea Sorosa, ktorá je pozoruhodná tým, že dvanásť jej zamestnancov sa stalo sudcami v Štrasburgu a financuje ďalších šesť spomínaných mimovládnych organizácií, niekedy v značnom rozsahu. Masívna prítomnosť sudcov z rovnakej siete mimovládnych organizácií je dôkazom vplyvu veľkých súkromných nadácií a mimovládnych organizácií na európsky systém ľudských práv a spochybňuje jeho nestrannosť.

Puppinck zistil, že v ESĽP je jednoznačne nerovnováha sudcov z Open Society, pričom 22 sudcov má priame väzby na Nadáciu otvorenej spoločnosti a na jej sieť.

V správe sa uvádza, že nie je náhoda, že toľko krajín legalizuje zväzky osôb rovnakého pohlavia, adopcie detí osobami rovnakého pohlavia a potraty na požiadanie. To všetko sa deje za pomoci ESĽP, najmä sudcov, ktorí majú úzke väzby na Sorosom podporované organizácie.

Príkladom je maďarský akademik András Sajó, ktorý bol jedným zo zakladateľov Sorosovej Stredoeurópskej univerzity a dlhoročným Sorosovým priateľom.

Sajó je od roku 1988 spojený s Nadáciou otvorenej spoločnosti a v rokoch 2001 až 2007 bol členom správnej rady newyorskej Open Society Justice Initiative (Iniciatívy otvorenej spoločnosti pre spravodlivosť).

Tri roky po svojom pôsobení v Nadácii otvorenej spoločnosti sa stal sudcom ESĽP a zohral kľúčovú úlohu v talianskej „kauze krížov“, v ktorej súd rozhodol, že v talianskych verejných školách nesmú byť vystavené kríže.

Puppinck tvrdí, že takýto konflikt záujmov nie je pre ESĽP nezvyčajný, keďže na otázkach dôležitých pre Nadáciu otvorenej spoločnosti pracuje celá škála „Sorosových sudcov“.

Sudca Lech Garlicki rozhodoval prípady organizácií a zároveň sa zúčastňoval na programoch, ktoré viedli jeho organizácie. Garlicki rozhodoval na súde ESĽP vo veciach týkajúcich sa organizácií podporovaných Sorosom, ako sú Open Society Institute a Helsinská nadácia pre ľudské práva, a zároveň sa zúčastňoval na vzdelávacích programoch, ktoré tieto organizácie viedli!

Gregor Puppinck, ktorý sa venuje problematike ESĽP už 20 rokov a má dobré vzťahy s mnohými jeho sudcami, hovorí, že súd v posledných rokoch sa v čoraz väčšej miere stotožňuje s ideologickými názormi Nadácie otvorenej spoločnosti.

V dôsledku toho rozhodnutia ESĽP systematicky podporujú myšlienku, že „diverzita a multikulturalizmus sú a musia zostať základnými európskymi hodnotami“. Samozrejme, vrátane potratov, LGBT, eutanázie, dekriminalizácie marihuany…

Soros nie je hlúpy a vie, že 47 krajín, ktoré podpísali Európsky dohovor o ľudských právach, je povinných zabezpečiť, aby ich zákony boli v súlade s judikatúrou stanovenou ESĽP, v dôsledku čoho ESĽP sa tak stáva životne dôležitým uzlom, prostredníctvom ktorého môže Soros predsadzovať svoju agendu bez toho, aby sa musel naťahovať s demokraticky zvolenými vládami alebo otravnými občanmi, ktorých zastupuje 47 štátov.

Čoraz naliehavejšie vyvstáva logická otázka: Netreba začať vážne uvažovať o potrebe opustiť inštitúcie, ktoré nám ukladajú rozhodnutia, ktoré podkopávajú základy našej civilizácie?

***

1) Grégor Puppinck, PhD, je 47-ročný muž, riaditeľ Európskeho centra pre právo a spravodlivosť (ECLJ). V roku 2016 bol vymenovaný za člena panelu expertov OBSE/ODIHR pre slobodu náboženského vyznania alebo viery. Od roku 2000 (čiže od svojich dvadsiatich piatich rokov!) pravidelne pôsobí ako expert zastupujúci Svätú stolicu vo výboroch Rady Európy, v súčasnosti vo Výbore expertov pre systém Európskeho dohovoru o ľudských právach (DH-SYSC) v rámci Riadiaceho výboru pre ľudské práva (CDDH).

Je nositeľom najvyššieho talianskeho vyznamenania Rytiera Talianskej republiky (Cavaliere della Repubblica) za jeho zásluhy v prípade Lautsi verzus Taliansko a za rytiera komandéra Rádu svätého Gregora Veľkého. V roku 2016 získal cenu „Humanisme Chrétien“ za knihu La famille, les droits de l’homme et la vie éternelle a v roku 2014 cenu Antona Neuwirtha za ochranu života.

(Pokračovanie)


! PODPORTE PORTÁL CHRISTIANITAS !

Váš príspevok je životne dôležitý pre udržanie a ďalší rozvoj portálu.
Prosíme Vás, podporte nás sumou:

5 € 10 € 20 € 50 €

Bráňme spolu vieru, rodinu a vlasť!