Kritizuješ LGBT? Tak potom si skrytý homosexuál! – Nicholsonová a psychologické finty ľavicovo liberálnych aktivistov

Branislav Michalka
26. októbra 2021
  Spoločnosť  

Psychologizácia protivníka v diskusii, alebo po starom používanie argumentov ad hominem, je klasickou zbraňou tých, ktorí síce nemajú dostatok relevantných argumentov, ale zato vedia, ako tlakom na súperovu psychiku rozkolísať jeho odhodlanie a sebavedomie. Jednou z osvedčených zbraní je presmerovať diskusiu od predmetu sporu, k podružným osobným danostiam protivníka, povahovým črtám, k udalostiam, ktorých sa zúčastnil alebo v najprízemnejšej podobe – k vizuálnym a vzhľadovým nedostatkom protivníka.

Zdroj: archív autora

Ľavicovo liberálni aktivisti, uzrozumení s tým, že štátna, ekonomická a mediálna moc je na ich strane, radi túto metódu využívajú. Vedomí si vlastnej beztrestnosti zosmiešňujú tým najvulgárnejším spôsobom konzervatívnych politikov, cirkevné autority, zosmiešňujú náboženské cítenie a tradičné spoločenské konvencie, či podobne ako novinár Peter Schutz v denníku SME ohľadom nezaočkovaných, priamo prejdú k slovníku pohostinstva 4. cenovej skupiny, ktorou inak ostentatívne pohŕdajú, a jej návštevníkov nazývajú dezolátmi.

Beda však tomu z národne pravicového a konzervatívneho tábora, kto by sa opovážil, čo i len s úsmevom na pol úst, pohliadnuť na posvätné kravy ich ideových predstaviteľov a vzorov. Vtedy sa spustí Niagara tolerantných nárekov, z médií začnú striekať gejzíry rozhorčenia a mediálny vzduch sa začne plniť „náckami“, „fašistami“, „extrémistami“ a „populistami“ do takej miery, až z tejto kumulácie hrôzy vznikne výbušná ideologická zmes, ktorá väčšinou roztrhá konzervatívneho súpera na kusy.

Niečoho podobného sme boli svedkami aj minulý týždeň, keď sa poslanec Národnej rady SR Tomáš Taraba, opovážil zdieľať a komentovať fotografiu dcéry prezidentky Čaputovej. Ak by si čitatelia nepamätali, prezidentka Čaputová je tá persóna, ktorej ilustrátor časopisu .týždeň prisúdil počas návštevy pápeža Františka na obálke tohto periodika úlohu Panny Márie. Táto blasfémia, ktorá političku podporujúcu umelé potraty a LGBT propagandu vyobrazuje ako Matku Božiu, samozrejme pohoršenie liberálnych klík nevyvolala. Zobrazenie prezidentkinej dcéry, tak ako chcela byť sama na verejnosti prezentovaná, spolu s minimalistickým komentárom, však vyvolala mediálnu hystériu, nad ktorou musel krútiť hlavou každý, komu zostali po mediálnej lobotómii posledné zvyšky zdravého rozumu.

K nej sa pripojila aj poslankyňa Európskeho parlamentu Lucia Ďuriš Nicholsonová, ktorá prišla s vyššie zmienenou metódou a začala zoširoka analyzovať ego poslanca Tarabu a jeho psyché. Ako základnú bázu na spochybnenie svojho súpera si vybrala dnes už klasickú fintu všetkých homosexuálnych aktivistov a ľavicových liberálov voči konzervatívnym mužom, ktorí kritizujú inštitucionalizovanú homosexualitu v spoločnosti.

Homoaktivisti dobre vedia, že pre normálneho heterosexuálneho muža, ktorý takmer denne ďakuje Bohu za to, že v osobe pramatky Evy a všetkých jej dcér vytvoril niečo tak pôvabného a krásneho, ako sú osoby ženského pohlavia, je najväčšou potupou, nočnou morou a nepríjemnosťou potenciálna predstava, žeby sa mu mali páčiť osoby rovnakého pohlavia. K tejto predstave pociťuje drvivá väčšina mužov priam fyzický a gastrický odpor. Ľavicovo liberálni aktivisti, dobre poznajúc tento fakt, keďže sa medzi nimi ešte stále nachádzajú väčšinou normálni heterosexuálni muži, zároveň vedia, aké nepríjemné je pre psychiku heterosexuálneho muža, navyše otca rodiny, keď je v médiách verejne osočovaný z potenciálnych homosexuálnych sklonov. Preto radi používajú túto fintu, ktorá nijakým spôsobom nerieši morálnu a teologickú podstatu sodomského hriechu, ale zato okamžite môže knokautovať všetky morálne, kultúrne, náboženské aj biologické argumenty súpera tým, že ho zdiskredituje vo vlastnom tábore.

O niečo podobné sa pokúsila aj europoslankyňa Ďuriš Nicholsonová. Na svojom facebookovom profile, brániac údajne traumatizovanú dcéru pani prezidentky, si vzala na mušku vonkajšiu a vnútornú stránku poslanca Tarabu:

Doposiaľ som ani netušila, že existuje nejaký poslanec Taraba. Bude to jeden z tých mužíkov, ktorí sú takí priemerní, že Taraba môže byť prakticky hocikto, 9 z 10-tich náhodne vybratých mužov z ulice.

Čím to je, že pekné ženy najviac urážajú tí najmenej šarmantní úbožiaci?

Podľa mňa strašnými komplexami, ktorými tarabovia trpia. Aj by chceli mať pri sebe peknú a inteligentnú ženu, aj sa im nie a nie zadariť. Podľa niekoľkých odborníkov sa takíto tarabovia niekedy z frustrácie nad vlastným zlyhaním alfa samca utiekajú aj k rovnakému pohlaviu. Skúšajú. Navonok však vystupujú ako homofóbni odporcovia LGBT, ktorí chcú rozhodovať o ženských materniciach. Často sa pridávajú k hnutiam so silným khaki lídrom, ktoré sa napríklad stretávajú vo vani a hajlujú.“

Zdroj: Flickr

Odhliadnime od stupídnosti, ktorou sa snaží vsugerovať, že poslanec Taraba je priemerný muž, je škaredý (ten najmenej šarmantný) a dokonca sa snaží urážať jeho manželku, keď tvrdí, že sa takým mužom ako je on nedarí „mať pri sebe peknú a inteligentnú ženu“. Toto je čistý výstrel do vlastnej nohy, za ktorý by sa nemusel hanbiť ani iný veľký liberál a minister Dzurindovej vlády, dnes obžalovaný väzeň Pavol Rusko, ktorý si strelil údajne na poľovačke do nohy. Nicholsonová týmito infantilnými urážkami dala svojim súperom do ruky celý muničný sklad. Tí majú teraz možnosť porovnávať vizuál jej bývalého manžela a liberálneho aktivistu Nicholsona s Tarabom a zisťovať, ktorý z nich je „šarmantnejší“. Rovnaké porovnanie sa ponúka medzi pani europoslankyňou a manželkou poslanca Tarabu. Pri tomto porovnaní môže vzniknúť oprávnená obava, že pani poslankyňa mala radšej zvážiť svoje slová.

Bez ohľadu na individuálne preferencie v hodnotení ľudskej krásy a šarmu, na ktoré má zaiste každý človek právo, existujú totiž určité objektívne kritéria založené na antickom a klasicistickom kánone, ktorým sa tí šťastnejší z nás približujú viac a tí z nás, ktorí sa utešujú, že majú od Boha iné dary, menej. V kontexte týchto objektívnych kritérií je možné konštatovať, že výzva na porovnávanie medzi rodinou Tarabovcov a Nicholsonovcov, ktorú zrejme v afekte a nedomýšľajúc konce, nechtiac privodila pani europoslankyňa, nebola pre ňu najšťastnejšia. Ostatné si domyslí ctený čitateľ sám. Či bolo nutné dodávať ešte niečo o „inteligentných ženách“, to sa pri poznaní verejnej činnosti pani poslankyne javí ako ešte menej náležité.

Sústreďme sa však na onen „argument“, ktorý nám predostrela na konci svojho diela: „Podľa niekoľkých odborníkov sa takíto tarabovia niekedy z frustrácie nad vlastným zlyhaním alfa samca utiekajú aj k rovnakému pohlaviu. Skúšajú. Navonok však vystupujú ako homofóbni odporcovia LGBT, ktorí chcú rozhodovať o ženských materniciach.

Pani europoslankyňa nám tu predkladá model, podľa ktorého ten kto bojuje proti nejakému sociálnemu alebo kultúrnemu javu, v skutočnosti predstavuje zakukleného a skrytého predstaviteľa tohto javu a držiteľa tých daností a vlastností, ktoré navonok kritizuje. Príčinou jeho boja je potom „frustrácia“ z vlastného zlyhania. Tá má byť príčinou toho, že sa v určitých prípadoch muži „utiekajú k rovnakému pohlaviu“.

Je nutné uviesť, že tu sa pani europoslankyňa pustila na veľmi tenký ľad. Nie kvôli tomu, žeby mohla byť obvinená konzervatívcami z preháňania a zaujatosti. Na obvinenia konzervatívcov ona zaiste kašle. Ako však vysvetlí onen politicko-nekorektný kontext jej vyjadrenia? Z toho, čo napísala vyplýva, že homosexualita, minimálne u určitého množstva ľudí, je následkom nejakej „frustrácie“ alebo „zlyhania“. Je toto postoj, ktorý by sa dal očakávať od ľavicového liberála?

Avšak ponechajme pani europoslankyňu jej liberálnym úvahám a pozrime sa na to, ako by to vyzeralo, keby sme rovnakú metódu použili my konzervatívci na ľavicových a liberálnych aktivistov. Schéma je jasná: ten, kto proti niečomu bojuje, ten vlastne týmto bojom maskuje vlastnú afinitu k deklarovanému predmetu svojho odporu. Aplikujme: Bojuješ proti neonacizmu? To preto, lebo si v skrytosti sám „náckom“, tvoj boj je len maskovanie vlastného „náckovstva“. Bojuješ za klímu? To preto, lebo nenávidíš Matku Zem a chceš svoju frustráciu maskovať ostentatívnym deklarovaním svojej environmentálnej uvedomelosti. Bojuješ proti náboženstvu? To preto, lebo sa doma tajne modlíš a klaniaš všetkým možným aj nemožným božstvám, cítiš priam obsesívnu potrebu sa prežehnávať a maskuješ to militantným ateizmom a agnosticizmom.

A tak by sme mohli pokračovať až do nekonečna. Pokiaľ chcú liberáli s nami hrať túto hru, pokojne im to umožnime. Obviňme ich zo skrývaného náckovstva, náboženského fundamentalizmu, spotrebného hedonizmu, fašizmu aj populizmu. Keď budú vyrieknuté všetky kombinácie týchto nezmyslov, o ktorých sami ľavicoví liberáli vedia najlepšie, že sú to nezmysly, tak zistíme, že sa nič nezmenilo. Barikády stoja, frontové línie sú vytýčené, vojna pokračuje. Pani europoslankyňa len vyplytvala nejakú energiu, čoho výsledkom je ešte väčšia miera zosmiešnenia, než akej sa doteraz v slovenskom národe tešila.

Viac o hnutí LGBTI o jeho cieľoch motívoch, či aktivitách sa môžete dočítať v knihe: Obraňujme vyšší zákon: https://www.christianashop.sk/obranujme-vyssi-zakon/

“Podstatná a najhlbšia príčina impozantných víťazstiev, ktoré dosiahlo homosexuálne hnutie, nespočíva v jeho sile, ale v našej slabosti. Táto slabosť je výsledkom postupného, desaťročia trvajúceho úsilia zotrieť hranicu medzi dobrom a zlom, medzi tým, čo je správne a čo nesprávne, čo je pravda a čo je omyl.”

Knihu recenzoval aj pán Vladimír Palko


! PODPORTE PORTÁL CHRISTIANITAS !

Váš príspevok je životne dôležitý pre udržanie a ďalší rozvoj portálu.
Prosíme Vás, podporte nás sumou:

5 € 10 € 20 € 50 €

Bráňme spolu vieru, rodinu a vlasť!