Kresťanstvo je najlepšia šanca pre Ameriku, aby sa zbavila potratov a hrôzovlády LGBT

John Horvat II.
14. februára 2020
  Spoločnosť

Kresťanstvo je riešením prázdnoty našej nihilistickej spoločnosti

Zdroj: commons.wikimedia.org

Vážne morálne problémy rozdeľujú krajinu. Stačí sa pozrieť na realitu rozbitých rodín, umelých potratov, zničených komunít a stratenej viery.  

Mnohí majú pravdu, keď na to poukazujú. Avšak mýlia sa, keď hľadajú riešenia.

Niektorí preto, lebo nimi navrhované riešenia by liečili len príznaky, nie príčiny. Iní hľadajú cesty, ktoré by si vyžadovali čo najmenšie úsilie. V našej dobe politickej korektnosti sú presvedčovaní, že svojimi návrhmi sa nesmú nikoho dotknúť. Preto automaticky vylučujú jediné reálne riešenie, ktorým je návrat ku kresťanstvu. Sú ochotní uvažovať o akomkoľvek – neraz aj absurdnom či veľmi nepravdepodobnom riešení, okrem kresťanstva.

Kresťanstvo! Môže sa to zdať šokujúce, veď jeho éra sa zdá byť dávnou minulosťou. A my predsa žijeme v post-kresťanskej ére! Vyžaduje si to však naliehavá potreba našej doby. Ak máme prekonať súčasnú krízu, potrebujeme kresťanskú civilizáciu. Musíme o nej aspoň uvažovať. 

Zamietnutý návrh 

Pretože naše problémy majú morálny charakter, morálny charakter musia mať aj naše riešenia. Bohatá pokladnica západného myslenia a tradičné učenie Cirkvi dokazujú, že prirodzený zákon a kresťanská morálka sú tie najvhodnejšie normy pre našu ľudskú a sociálnu prirodzenosť. Svoje najväčšie šťastie nachádzame v inštitúciách a spoločenských štruktúrach, ktoré nás vedú k cieľu, pre ktorý sme stvorení – k Bohu. 

Preto by sme mali prirodzene inklinovať k uprednostňovaniu kresťanstva. Každý kresťan i nekresťan má v kresťanskom štáte najlepšie podmienky na to, aby prosperoval vnútri rodiny národov, ktorá v tomto slzavom údolí podporuje čnosť a sociálnu harmóniu.

Tomuto záveru sa však každý vyhýba. Už dlho sme formovaní tak, aby sme túto myšlienkovú líniu odmietali. Týmto syndrómom nazvaným „Všetko okrem kresťanstva (VOK)“ napodiv rovnako trpí politická ľavica, pravica i stred. Zahŕňa svetskú aj náboženskú Ameriku. Rigidná tyrania nedovoľuje človeku uvažovať mimo hraníc materializmu.

Syndróm VOK a politické spektrum

Každá časť politického spektra má svoje dôvody na odmietnutie kresťanstva.

Pre radikálnych liberálov je syndróm VOK plne opodstatnený. Rozhorčení sa búria proti tomu, aby niekto akýmkoľvek spôsobom chcel obmedzovať ich činy, ktorých prípadné škodlivé následky sú im ľahostajné. U nich je na prvom mieste individuálne potešenie bez ohľadu na negatívne dopady ničiace osobnosť či smrť nenarodených detí. Kresťanský morálny kódex sa stáva pre nich neznesiteľným obmedzovaním ich túžby robiť si čo chcú, rozmýšľať ako chcú a byť čímkoľvek, čo si len zmyslia. Ich variantom syndrómu VOK je všetko dovoľovať okrem kresťanských princípov. Otvorení sú používať akékoľvek písmeno abecedy LGBTQ+, neznášajú však písmeno C pre kresťanstvo. 

Pravica sa k tomu stavia trochu inak. Medzi nimi sú napríklad kresťania, ktorým skutočne záleží na morálnom kódexe postavenom na Desiatich Božích prikázaniach. Títo sa však neodvažujú presadzovať kresťanskú morálku, pretože ľudia a médiá, ktoré jej odporujú, sa im javia, že sú vo veľkej presile. Preto si myslia, že to nemá šancu na úspech. Preto nemajú problém s predstavou, že spoločnosť treba spravovať v súlade s princípom VOK. A sami pritom robia všemožné ústupky tým, ktorí im nechcú vychádzať v ústrety.

Kresťania sa krútia okolo tém dotýkajúcich sa kresťanstva, ale nikto z nich sa neodváži ozvať.

A potom máme radikálnych umiernených, ktorí sa navonok chcú javiť ako neradikálni. Títo extrémisti sa v diskusiách a debatách urputne vyhýbajú akejkoľvek zmienke o morálke. Radšej sa budú zubami nechtami pridržiavať status quo, len aby sa vyhli otázke kresťanskej vlády. Keď sa však spoločnosť rozpadáva, toto úsilie sa ukazuje ako márne a neúčinné.  

Vnucovanie kresťanstva

Tri falošné argumenty snažiace sa zdôvodňovať syndróm VOK. Prvým je mylné presvedčenie, že kresťanská vláda znamená vnucovanie viery neveriacim.

Liberáli si myslia, že stanovenie akýchkoľvek morálnych obmedzení znamená vnucovanie kresťanstva. Pritom nemajú nijaký problém s tým, keď svoje antikresťanstvo vnucujú kresťanom na kresťanské sviatky ako sú Vianoce či rehoľníčkam Little Sisters of the Poor.*) Nemajú žiadne škrupule, keď napriek protestom znepokojených rodičov pchajú spoločnosti do krku svet perverzie Drag Queen Story Hour.**)   

Kresťania nemôžu vnucovať svoju vieru neveriacim, pretože viera je dar od Boha. Vieru zo svojej podstaty nemožno vnucovať. Kresťania však môžu a mali by prijať rozumné zákony založené na prirodzenom zákone, ktorý na to, aby sa vytvorila spravodlivá a harmonická spoločnosť, si vyžaduje morálnu zdržanlivosť. Počnúc Aristotelom moralisti učili, že tento prirodzený zákon platí pre všetky časy, všetky miesta a všetky národy. Kresťania obhajujúci takéto morálne obmedzenia v zákone iba rešpektujú prirodzený charakter všetkého zákona, ktorý v záujme vyššieho spoločného dobra obmedzuje to, čo by jednotlivci mohli robiť.

Pri navrhovaní kresťanského štátu nikomu nič nevnucujeme, ale sa vraciame k poriadku, ktorý je v súlade s našou ľudskou prirodzenosťou a ktorý napomáha nášmu rozvoju a posväteniu. Presadzovaním agendy VOK ľavica vnucuje deštruktívny systém, ktorý spoločnosť privádza navnivoč. 

Beznádejne zastarané 

Druhý falošný argument znie, že kresťanstvo je už tak zastarané, že je nepraktické ho dnešnej spoločnosti navrhovať. Tvrdenie, že kresťanská agenda je pre postmoderné obdobia beznádejne zastaraná, je jednoducho nepravda. 

Pokiaľ je niečo zastarané či staromódne, tak je to dnešná protikresťanská agenda. Ako poznamenal katolícky mysliteľ Plinio Corrêa de Oliveira, na rozvodoch, potratoch, nahote a morálnej skazenosti vskutku nie je nič nové. Väčšina „moderných“ návrhov je iba recykláciou pohanských nerestí zo staroveku. Čo môže byť cudzejšie pre naše americké kresťanské dedičstvo ako náhle objavenie sa transgenderizmu alebo súčasný mainstreaming satanských hnutí?

Väčšina Američanov by skutočne bola za návrat k našim kresťanským koreňom. Oveľa väčšie problémy majú, keď sa musia vyrovnávať  s najnovšími barbarstvami, s ktorými prichádza novopohanská kultúra. Diskusia by sa nemala zameriavať na vek predkladaných ideí, ale na ich prínosy. Automatické vylúčenie ideí iba preto, že sú vraj zastarané, je hlúpe a nesprávne. Jediné, na čom záleží, je to, či sú pravdivé.

Dlhodobý časový rámec

Tretím falošným argumentom je tvrdenie, že je nemožné rýchlo zmeniť spoločnosť, najmä keď podľa všetkého väčšina ľudí chce opak kresťanskej civilizácie. Obnova kresťanstva je podľa nich v najlepšom prípade márne úsilie.

Tento argument opäť obchádza podstatu ideí. Zameriava sa na praktický aspekt ich implementácie. Tento argument je však rovnako falošný ako ostatné dva.

Dobré nápady ako napríklad homeschooling (výuka detí doma) za krátky čas výrazne zmenili jednotlivcov a rodiny. Ako ukázali posledné voľby, voliči menia svoje postoje, keď sa presvedčia, že zmena je potrebná.  

Aj spoločnosti sa môžu rýchlo a radikálne zmeniť. Vezmime si sexuálnu revolúciu. Za jedno desaťročie šesťdesiate roky minulého storočia radikálne zmenili morálku, módu a spôsoby tejto generácie a ďalších, ktoré po nej nasledovali. Väčšina ľudí v päťdesiatych rokoch neboli hipíci, ale veľa ľudí si osvojilo hipisácke spôsoby, keď sa v sedemdesiatych rokoch stali mainstreamom.

Dejiny Cirkvi sú plné príkladov horlivej misijnej snahy, keď celé národy zaťažené pohanstvom sa za krátky čas obrátili na vieru vďaka úsiliu ľudí a pôsobeniu milosti. Tieto národy hromadne menili svoje životy a v krátkom čase prijali kresťanské spôsoby. 

Ľudia menia svoje spôsoby, keď sa doba vyprázdni a idey sa vyčerpajú. Vskutku, práve v našich časoch majú veľké idey, ako je kresťanstvo, najväčšiu príťažlivosť.

Kde Kristus je Kráľ

Dozrel teda čas na debatu o kresťanstve. Mala by sa viesť otvorene, nekompromisne a s nadšením. Mnohí nevedia, čo je kresťanstvo. Syndróm VOK reprezentuje staré liberálne predsudky, ktoré skresľujú skutočnú povahu kresťanskej spoločnosti. Naša plytká, materialistická spoločnosť pridlho potláčala úžas, vznešenosť a posvätnosť, ktoré zodpovedajú najhlbším túžbam ľudskej duše. 

Debatou o kresťanstve upriamujeme pozornosť na prázdnotou našej nihilistickej spoločnosti, ktorá nemá zmysel života. 

Predovšetkým jej neochota brať kresťanstvo vážne je fatálna, pretože vedie k úpadku do antikresťanského sveta anarchie a neviazanosti. Tento anti-režim sa už prejavuje v temných túžbach Antify, anarchistov a satanských hnutí, ktoré volajú po svete bez morálky. Obhajujú deštrukciu národa a prenasledovanie tých, ktorí sa nezriekli viery.  

O týchto témach treba diskutovať. Nemali by sme sa báť hovoriť o svojej túžbe vidieť Krista ako Kráľa. Mnoho pápežov opisovalo túto kresťanskú spoločnosť ako spoločnosť, ktorá uznáva Krista za Kráľa. V encyklike Quas Primas Pius XI. hovorí, že „Vždy, keď ľudia súkromne i verejne uznajú Kristovu kráľovskú moc,  je to nesmierne osožné pre všetky oblasti občianskeho života, pre ktorý pravá sloboda, správne chápaná disciplína, mier a harmónia sú prirodzeným stavom. 

Iba kresťanstvo môže byť skutočne spravodlivou spoločnosťou pre všetkých.

*) Little Sisters of the Poor – ženská rehoľa Malých sestier chudobných pomáhajúcich ženám po potrate, ako aj chudobným a starým ľuďom, ktorá odmietla akceptovať Obamovu zdravotnícku reformu (tzv. Obamcare), ktorá zdravotnícke zariadenia nútila prispievať na podporu antikoncepcie, sterilizácie či abortív.

**) Drag Queen Story Hour  je hodina rozprávok, počas ktorej interpreti (drag queens – muži oblečení za ženy) čítajú a predvádzajú rozprávky a príbehy, väčšinou o LGBT prípadoch, malým deťom v mestskej knižnici.