Korán považuje Ježiša iba za proroka, aj to nie veľmi významného…

William Kilpatrick
16. októbra 2020
  Spoločnosť  

Ba čo viac, Kristus odstraňuje potrebu ďalšieho proroctva. Moslimovia hovoria, že Kristus je veľký prorok – jedným v dlhom rade prorokov vedúcim až k najväčšiemu prorokovi zo všetkých, Mohamedovi. Kristus však nehovorí o sebe, že je prorok. On neukazuje na nikoho iného, on ukazuje na seba. Hovorí, že On je vyvrcholením všetkých proroctiev, Alfou a Omegou. Hovorí: „Ja som ten, na ktorého čakáte“.

Nuž, aby sme povedali pravdu, Ježiš aj prorokoval, a to spôsob, akým zomrie, svoje vzkriesenie, príchod Ducha Svätého, zničenie Jeruzalema, svoj druhý príchod na konci vekov. Čo je oproti nemu Mohamed? V evanjeliách niet o ňom ani zmienky. Samozrejme, ak by sme na neho neaplikovali výstrahu pred „falošnými prorokmi“. Ba ani početné apokryfné evanjeliá Mohameda nespomínajú. Moslimskí apologéti trvajú na tom, že originálne, avšak dávno stratené evanjelium obsahovalo zmienku o Mohamedovi. Neexistuje o tom ale nijaký dôkaz.

Udalosti evanjelií sa odohrali pod plným svetlom dejín. Mohamed musel Krista zatlačiť do úzadia, pretože ak Kristus je ten, ako ho podáva kresťanstvo, potom absolútne nie je nijaká potreba ďalšieho proroka či ďalšieho zjavenia. Ján Krstiteľ povedal: On musí rásť, ja sa musím zmenšovať“ (Jn 3,30). Mohamed si zvolil úplne opačný postup. Aby Mohamed rástol, bolo potrebné, aby sa Ježiš umenšoval. Takto Mohamed vynašiel vlastnú verziu Krista – Krista, ktorý horlivo popiera svoje tvrdenie o božstve.

Korán 5:116

A hle, pravil Bůh: “Ježíši, synu Mariin, zdaž jsi to byl ty, kdo řekl lidem ,Vezměte si mne a matku mou jako dvě božstva vedle Boha?” I odpověděl: “Sláva Tobě! Nebylo na mne, abych říkal něco, k čemu jsem neměl právo! Kdybych to byl býval řekl, byl bys to dobře věděl, neboť Ty znáš, co je v duši mé, zatímco já neznám, co je v Tvé duši, vždyť Ty jediný znáš nepoznatelné.

Korán 5:117

Neříkal jsem jim, leda to, cos mi nařídil, to jest: Uctívejte Boha, Pána mého i Pána vašeho! A byl jsem svědkem o nich, dokud jsem žil mezi nimi. A když jsi mne povolal k Sobě, byls to Ty, kdo byl nad nimi dozorcem – a Tys svědkem věcí všech.

A okrem toho koránsky Ježiš už toho nemá veľa čo povedať. Mohamed niečo vedel o Kristovi, ale jeho poznanie pochádzalo zrejme od nejakej heretickej sekty, ktorá popierala Trojicu – napr. od nestoriánov alebo gnostikov. Okrem toho jeho úsečny portrét Ježiša jednoducho odzrkadľuje hmlistý opis Krista v gnostických písmach a príbehoch.

Ježiš v Koráne je len prilepená figúra, ktorej chýba akákoľvek dôveryhodnosť.

Ježiš v evanjeliách je spoznateľná osoba, nie strategicky nastrčená šachová figúra. Zjavenie evanjelia má oveľa lepšie podložené tvrdenie, že je záverečným zjavením. Končí sa vyvrcholením – dramatickým zakončením, aké by sme očakávali od Božieho záverečného posolstva pre ľudstvo. Korán na strane druhej prichádza ako akási dodatočná myšlienka Boha.

A nakoniec, a toto je zrejme najdôležitejší rozdiel, kresťanské zjavenie nie je zjavením knihy, ale osoby! Boh zjavuje seba v osobe Krista. On je tou „dobrou správou“. Keď je Boh Stvoriteľ vesmíru, je Stvoriteľom nielen prírodného sveta so všetkými jeho krásami, ale aj umelcov ako je Beethoven, Chopin, Mozart, Michelangelo, Donatello, Renoir, Van Gogh, Euripides, Shakespeare a Tolstoj, potom musí byť aj sám trochu umelcom a dramatikom – azda v prvom rade predovšetkým umelcom. A z hľadiska umenia a drámy je oveľa vhodnejšie, aby jeho zjavenie vyvrcholilo v dramatickom vstupe dramatickej osoby, nie v knihe.

Ježiš z Nazareta vs. Ježiš odnikadiaľ

Tvrdenie, že kresťania a moslimovia majú mnoho spoločného, je založené sčasti na tom, že Korán považuje Ježiša za proroka. Mnohým kresťanom sa páči, že má Ježiš v islame čestné miesto. Z toho usuzujú, že rozdiely medzi kresťanstvom a islamom nemôžu byť až také veľké.

Ako však už bolo spomenuté, Ježiš Koránu je úplne iný než Ježiš z evanjelií. Ježiš nie je prezentovaný ani ako mimoriadne významný prorok, ale len ako jeden z mnohých. Určite nie je „v jednej lige“ s Mohamedom, ktorý je spomínaný takmer na každej strane. Ježiš tak hrá v Koráne relatívne malú rolu. Mojžiš, ktorý je tiež považovaný za proroka islamu, má v Koráne oveľa významnejšie miesto, než Ježiš. Mohamedov sen: Ježiš je v druhom nebi, kým Mojžiš v šiestom nebi a Abrahám v siedmom. Isa z Koránu sa len pramálo podobá Ježišovi z Nového zákona. Nielen jeho posolstvo, ale tiež jeho poslanie je iné.

Uvedomujú si kresťania vôbec, že Mohamedovým cieľom pri spomínaní Ježiša v Koráne bolo predovšetkým diskreditovať kresťanské tvrdenie, že je Bohom a zvýšiť tak Mohamedov nárok na proroctvo? Okrem tohho mal Mohamed o Ježiša len pramalý záujem.

4:157:

a za slova jejich: “Věru jsme zabili Mesiáše Ježíše, syna Mariina, posla Božího!” Však nikoliv, oni jej nezabili ani neukřižovali, ale jen se jim tak zdálo. A věru ti, kdož jsou o něm rozdílného mínění, jsou vskutku na pochybách o něm. A nemají o něm vědomosti žádné a sledují jen dohady; a nezabili jej určitě,

Mohamed spomína najdôležitejší Ježišov čin – jeho vykupiteľskú smrť a vzkriesenie – iba preto, aby POPREL, že sa stal. Dan Brown robí niečo podobné, uvádza však aspoň príbeh, ktorý to objasňuje. V Koráne nijaké takéto vysvetlenie neexistuje. Kto to boli tí „oni“, čo urobili Ježišovi, a prečo si mysleli, že Ježiša zabili? Kto by sa toto chcel dozvedieť z Koránu, bude sklamaný, pretože Korán na tieto otázky nedáva odpoveď.

Kto boli „oni“? Okrem toho, že „oni“ boli Židia, Mohamed, zdá sa nepozná nijaké podrobnosti o aktéroch celej udalosti. Alebo ak to vedel, nechcel, aby jeho nasledovníci vedeli, že existuje ešte úplne odlišná a oveľa podrobnejšia verzia Kristovho života než je tá, ktorú uvádza on. V Koráne nie je nijaká Kvetná nedeľa, Posledná večera, agónia v Getsemanskej záhrade, Judášova zrada, Petrovo zapretie, žiadny Herodes, žiadny Pilát, žiadny kríž na Golgote ani Mária Magdaléna, ktorá na tretí deň našla prázdny hrob. Preto v Koráne nie je nijaký historický kontext, nijaké geografické umiestnenie.

Ježiš v Koráne existuje v krajine nikoho. Keď vynecháme opakovania, tak to, čo Korán hovorí o Ježišovi, sa zmestí na dve strany formátu Biblie, a z toho polovica je venovaná popieraniu toho, že Ježiš je Boží Syn. Ježiš je v Koráne spomenutý skôr ako karikatúra či fantóm, nie ako reálna bytosť. Kde sa podľa Koránu narodil Ježiš? Pod palmou. Skrátka, Mohamedov Ježiš je veľmi vágna postava. Je kuriózne, že napriek všetkým odvážnym Ježišovým tvrdeniam o svojom božstve je evanjeliový Ježiš oveľa dôveryhodnejší, než Ježiš z Koránu. Mohamed neposkytuje žiadne presvedčivé podrobnosti.

Dinesh D’Souza: Veríte v existenciu Sokrata, Alexandra Veľkého, Júlia Cézara? Nuž dôkazov o existencii Krista je oveľa viac než o týchto osobnostiach.

Ježiš Koránu je finta, lesť, úskok. Slúži iba na to, aby dokazoval, že kresťania sú klamaní. Podľa Koránu, kresťania, ktorí neuznajú svoju chybu a nestanú sa moslimami, budú súdení Ježišom, keď práve Ježiš „bude proti kresťanom vystupovať ako svedok“

4:159

A věru není nikdo mezi vlastníky Písma, kdo by v Něj neuvěřil předtím, než zemře – a v den zmrtvýchvstání bude pak proti nim svědkem.

Moslimský prorok Ježiš má správu pre kresťanov: Ale nie je to dobrá správa.

Ktorá správa o Ježišovi je dôveryhodnejšia? Podrobné rozprávanie s početnými historickými a zemepisnými podrobnosťami, alebo hrubý náčrt vytvorený človekom, ktorý sa ho snažil vytlačiť a nahradiť? Verzia vytvorená v Arábii 600 rokov po Ježišovi, alebo správa vytvorená o niekoľko desaťročí jeho súčasníkmi a očitými svedkami?

Ešte donedávna sa teologické rozdiely medzi kresťanstvom a islamom nezdali byť pre ďalšie smerovanie civilizácie veľmi dôležité. Postupne však vychádza najavo, že sa táto otázka stane hlavnou otázkou moderných čias. Musíme o nej uvažovať, či chceme alebo nechceme.

A musia o nej uvažovať aj moslimovia. Moslimovia sledujú politiku ako postaviť všetky dôležité otázky mimo diskusiu. A keď im to umožňujeme, konáme ako ich umožňovatelia.

Dnes je hlavnou starosťou ľudí Západu nepovedať nič, čo by sa nebodaj mohlo dotknúť moslimov. Takéto konanie iba čo povzbudilo moslimov, aby si nekládli ťažké otázky o svojej viere a viere, ktorú odmietajú. Azda najdôležitejšou otázkou, ktorú si oni i my potrebujeme položiť, je otázka, ktorú Kristus položil apoštolom: „Za koho ma pokladáte vy? (Mt 16,15). Nie je to otázka iba pre apoštolov, je to otázka pre každého.

Preložené s miernymi úpravami textu podľa knihy Christianity, Islam and Atheism: The Struggle for the Soul of the West, s aktualizovaním niektorých informácií a zverejnené so súhlasom autora.

1. časť

2. časť

3. časť

4. časť

5. časť