Konvertitka z islamu o tridentskej omši: „Preorientovala ma na dokonalý poriadok, v ktorom má Boh úctu, aká mu patrí!“

Peter Kwasniewski
15. septembra 2022   Cirkev Spoločnosť   Konvertiti

„Moje prvé stretnutie s tradičnou latinskou omšou mi pripomenulo správny poriadok stvorenia, v ktorom sa všetci jednomyseľne obraciame na Stvoriteľa vesmíru,“ píše Derya Littleová, moslimská konvertitka, ktorá svoje svedectvo opísala v knihe A begginer’s guide to the Traditional Latin Mass.

„Keď sa Adam a Eva rozhodli zahryznúť do zakázaného ovocia, postavili sa nad Boha a narušili poriadok stvorenia. Hriech pýchy, ktorý z toho porušenia vyplynul, sa odvtedy stal stredobodom ľudského boja. Bez správneho pohľadu a pochopenia toho, kto je Boh a kto sme my a naši blížni vo vzťahu k nemu, zostane chaos nielen v spoločnosti, ale aj v našich dušiach,“ zdôrazňuje žena vychovaná v Turecku.

Islam jej nepriniesol pokoj v duši

Podľa jej názoru liek na tento chaos jej nepriniesol islam, náboženstvo, v ktorom bola doma vychovaná. „Každú úctivú náboženskú akciu, ktorú som robila, sprevádzal ochromujúci otrocký strach, ktorý mi bol vštepovaný ako každému moslimovi od útleho veku. Alah je vrtošivý, nepredvídateľný boh, ktorý nebol viazaný pravidlami dôslednosti a láskavosti. Náš rozum je zbytočný a naša láska nemá zmysel. Všetko, čo mu dlhujeme, je naša absolútna, bezvýhradná a bezpodmienečná poslušnosť, v ktorej je prvoradý vzťah pána a otroka“ – píše Derya a poukazuje na neusporiadaný vzťah človek – Stvoriteľ v islame.

Derya sa tiež mýlila, keď si myslela, že v ateizme, ktorý kladie dôraz výlučne na človeka, nájde obnovu prirodzeného poriadku stvorenia. Hoci je vďačná, že mohla počuť evanjelium z úst protestantov, ani v bohoslužbách Slova a chválach nenašla recept na dilemy, ktoré trápili jej dušu.

„Ani v denominačných, ani v charizmatických zhromaždeniach som necítila, akoby sme stáli v Božej prítomnosti alebo kľačali pred ním v adorácii. Mala sme pocit, akoby som trávila čas s naším kamarátom Ježišom. Ak naozaj veríme, že sme synmi a dcérami všemohúceho Boha, ktorý stvoril nekonečný vesmír a najmenšiu bunku v našom tele, myslela som si, žeby sme mali často alebo aspoň raz týždenne v nedeľu pred Ním kľaknúť na kolená,“ spomína.

Osvietenie prišlo až s poznaním tradičnej liturgie

„Keď som sa po rokoch zúčastnila na svojej prvej tradičnej latinskej omši v starom anglickom kostole s tmavými orechovými lavicami, bázeň, ktorú som zažila na svojej prvej omši, dosiahla novú úroveň. (…) Bol to Boh, pred ktorým som mohla pokľaknúť; Boh, ktorý držal našu existenciu vo svojich rukách, ale rozhodol sa pokoriť, aby sa stal jedným z nás a podstúpil poníženie a smrť v láske, aby nás zachránil pred našou vlastnou hriešnosťou,“ píše ďalej.

„Keď sa kňaz a veriaci postavili pred Pána, omša už nebola zameraná na kňaza, ale na Boha. Nezáležalo na tom, kto bol kňazom… prísne rubriky a texty modlitieb zaručovali, že kňaz nebude v centre bohoslužby, ale bude stáť in persona Christi s ľudom a pre ľud, pričom bude prinášať Najsvätejšiu obetu svätej omše presahujúcu hranice času a priestoru.

Áno, kňaz nebol stredobodom pozornosti, ale ani laici. (…) Ticho a slávnostnosť odpútavali našu pozornosť od seba a jeden od druhého a jedinečným spôsobom nás spájali, keď sme všetci upriamili svoj pohľad k nebu. Všetky tieto pocity som zažila skôr, ako som začala študovať liturgiu a spoznala význam modlitieb. Aj pre nováčikov predstavovala tradičná svätá omša druh bohoslužby, ktorá naše telá, mysle a duše preorientovala na dokonalý poriadok, v ktorom sa Pánovi dostalo úcty, ktorá mu ako milujúcemu Otcovi prináleží. Nakoniec som mohla nielen skloniť hlavu, ale aj pokľaknúť v adorácii a spojiť svoje modlitby s celou Cirkvou. V centre pozornosti nebol kňaz, miništrant ani zhromaždenie, ale to, čo malo byť v strede pozornosti: ukrižované Božie slovo, ktoré milovalo svet až na smrť,” zdôrazňuje Derya Littleová, konvertitka z islamu na katolicizmus.

Preklad z rorate-caeli.blogspot.com, krátené, ilustračné foto – wikimedia commons, pexels.com

PDF (formát pre tlač)