Kongres svetových náboženských lídrov v Kazachstane, ateistický projekt

Stefano Fontana
14. septembra 2022   Spoločnosť

Účasť samotného pápeža na Kongrese svetových a tradičných náboženských predstaviteľov, ktorý sa dnes začína v Kazachstane, nemôže nevyvolať otázky a nevzbudzovať rozpaky. Zámienkou je snaha o svetový mier, pri ktorej sa Cirkev podieľa na novej synkretickej občianskej morálke, pre ktorú je pravdivosť či nepravdivosť náboženstiev úplne irelevantná.

Cesta pápeža Františka do Kazachstanu od 13. septembra do 17. septembra, bola široko medializovaná. Podrobný program, ktorý rozposlala Svätá stolica, je známy, vie sa, že sa nestretne s patriarchom Kirillom, ako sa predtým špekulovalo, naopak, je známe, že sa možno stretne s čínskym prezidentom Si Ťin-pchingom. Predovšetkým bolo vysvetlené, že pápež František sa zúčastní na 7. kongrese predstaviteľov svetových a tradičných náboženstiev, ktorý sa bude konať v Astane, teraz Nur Sultan, „ako posol mieru“ v čase, keď ho svet tak veľmi potrebuje.

V správach je zdôrazňovaný význam týchto náboženských stretnutí pre mier a harmóniu. To všetko je známe, ale význam stretnutia náboženských vodcov sa dá hodnotiť aj inak, o čom oficiálne médiá – dnes už takmer všetky – nehovoria.

Začnime skúmaním toho, čo je Kongres vodcov svetových a tradičných náboženstiev. Vznikol v roku 2003 z iniciatívy vtedajšieho prezidenta Kazachstanu s cieľom je hľadať „spoločné ľudské styčné body vo svetových a tradičných náboženstvách“ a mať „stálu medzinárodnú medzináboženskú inštitúciu na dialóg náboženstiev a prijímanie dohodnutých rozhodnutí“. Ide o takzvanú „OSN náboženstiev“.

Kongres pracuje prostredníctvom sekretariátu, ktorý, ako sa dozvedáme z oficiálnej webovej stránky, vykonáva rozhodnutia, pripravuje materiály, vypracúva dokumenty, schvaľuje kľúčové otázky a predovšetkým koordinuje „interakciu s medzinárodnými štruktúrami v otázkach medzináboženského a medzicivilizačného dialógu“. Doteraz v ňom pracovalo 19 sekretariátov. V súčasnom sekretariáte sedí 10 zástupcov islamu, 5 zástupcov kresťanstva, z toho jeden katolík, 4 zástupcovia budhizmu, 1 zástupca taoizmu, 1 zástupca šintoizmu, 1 zástupca hinduizmu, 3 zástupcovia medzinárodných inštitúcií a 5 zástupcov Kazašskej republiky.

Ako vidno, zloženie sekretariátu neposkytuje veľkú záruku vyváženosti, katolíci v ňom takmer úplne chýbajú a zdá sa, že funguje skôr pre kontakty s inštitúciami. OSN náboženstiev určite nemožno oddeliť od zhromaždení medzinárodných orgánov, s ktorými sa musí zhodnúť pri riešení problémov mieru a harmónie.

Katolícka Cirkev vyslala na predchádzajúce kongresy kardinálov ako Tomko, Etchegaray alebo Tauran, ale pápež tam nikdy nešiel. Ján Pavol II. navštívil Kazachstan v roku 2001, ale bola to pastoračná cesta, ktorá nemala žiadnu súvislosť so Svetovým kongresom vodcov svetových a tradičných náboženstiev. Teraz tam pápež František ide predovšetkým kvôli kongresu.

Jeho cesta je bezpochyby v línii s encyklikou Fratelli tutti, s vyhlásením z Abú Zabí a s jeho koncepciou medzináboženského dialógu. To však neodstraňuje, ba, naopak, vzbudzuje väčšie rozpaky a vyvoláva pochybnosti týkajúce sa takej veľkej investície do imidžu na takom krehkom fóre, akým je tento Kongres a do projektu OSN náboženstiev, ktorý viac pripomína projekty osvietenského internacionalizmu než zámery katolíckeho univerzalizmu.

Najvýznamnejším mysliteľom, ktorý poskytol základy pre projekt, akým je aj kongres v Kazachstane, bol určite Immanuel Kant. Za týmto účelom napísal dve rozpravy: Večný mier (1795) a Náboženstvo v medziach rozumu (1793). Kant ako správny „pietista“ zredukoval náboženstvo na rozum a vieru na morálku. Jediné, čo musí podľa neho veriaci robiť, je „správať sa dobre“, všetko ostatné sú povery. A musí to robiť, pretože je to jediná vec, ktorú môže urobiť. Kantovo náboženstvo je teda univerzálnym náboženstvom, pretože rozum a morálka sú univerzálne. Je to tiež náboženstvo bez dogiem, pretože jeho princípy sú princípmi morálky, ktoré iba rozum je schopný vo svedomí stanoviť.

Osvietenský a slobodomurársky univerzalizmus bol vždy založený na týchto predpokladoch. Podľa blahoslaveného Antonia Rosminiho či filozofky Sofie Vanni Rovighiovej Kant bol z filozofického hľadiska ateista. Pretože morálka, na ktorú náboženstvo bolo treba redukovať, bola morálkou „sveta“, dominantnou morálkou, môžeme povedať humanizmom OSN. Prirodzená morálka, o ktorú sa snaží aj kongres, o ktorom je reč, nie je prirodzenou morálkou, ale je morálkou aktuálnou, čiže najnižším spoločným menovateľom toho, čo dnešní ľudia (a medzinárodné inštitúcie) považujú za dobré a zlé. Ak by išlo o prirodzenú morálku, potom by vyžadovala pravého Boha, a nie synkretizmus rôznych bohov.

Opäť uvidíme pápeža modliť sa so šintoistami a taoistami. Kto vie, či to naozaj poslúži pokoju, cesty Pána sú tajomné a nevidíme do nich. Ale klásť vážne a radikálne otázky o účasti katolíckej Cirkvi na tejto novej synkretistickej občianskej morálke, pre ktorú je irelevantná pravdivosť či nepravdivosť náboženstiev, keďže ich redukuje na konvenčnú morálku medzinárodných inštitúcií, je, myslím si, skutočne našou morálnou a náboženskou povinnosťou.

Preklad z lanuovabq.it

PDF (formát pre tlač)