Koncert v zbombardovanej katedrále v Náhornom Karabachu


17. októbra 2020
  Krátke správy - Spoločnosť

Napriek vyhlásenému humanitárnemu prímeriu v zóne konfliktu v Náhornom Karabachu, stále nie je možné hovoriť o úplnom prímerí. Počet obetí na oboch stranách naďalej rastie. Napriek tomu sa objavujú nesmelé známky návratu pokojného života – violončelo pod oblúkmi zničenej katedrály v meste Šuša.

Katedrála Kazanchetsots (katedrála Krista Spasiteľa),  symbol mesta Šuša, sa minulý týždeň stala smutne známou po celom svete: dvakrát bola zasiahnutá raketami, pričom medzi zranenými bol aj ruský novinár. Pravý bočný oltár chrámu je zničený. Námestie pred katedrálou je posiate rozbitým sklom a kúskami skrúteného železa. Pri vchode stojí socha anjela s holubicou v rukách. Hlava anjela je odbitá. Vo vnútri je všetko pokryté hrubou vrstvou prachu. O stenu sa opiera ikona; tvár svätca je rozrezaná úlomkami. V blízkosti je drevený rám, na ktorom je natiahnuté plátno s obrazom Panny Márie a Ježiška. Látka je potrhaná.

Pri chráme stojí vysoký muž s violončelom a neďaleko je aj filmový štáb z arménskej televíznej stanice. Hudobník Sevak Avanesyan, ktorý žije v Belgicku, priletel do Karabachu s mierovou misiou – zahrať v zničenej katedrále Krista Spasiteľa. Puzdro s notami nechal pred vchodom do chrámu a vložil tam nepriestrelnú vestu. „Priletel som sem, aby som povedal svetu: nemôžete strieľať na kostoly, to jednoducho nie je normálne! Budem hrať hudbu nášho skvelého skladateľa Komitasa, ktorý (pred vyše sto rokmi) ledva unikol genocíde a bol nútený opustiť svoju domovinu, – povedal Avanesyan. Potom Komitas zložil skladbu „Krunk“, čo v preklade znamená „Žeriav“. Každý Armén žijúci mimo Arménska, keď vidí na oblohe letieť žeriava, pýta sa ho: „Ako žije vlasť?“ Ja sám, bohužiaľ, v Arménsku nežijem a je to pre mňa veľmi dôležitá hudba.“ Na pár minút sa zničená katedrála napĺňa smutnou melódiou: Sevak Avanesyan ju hrá bez nôt – naspamäť, so zavretými očami.

Video: https://www.youtube.com/embed/tWp5uSb6snU

Potom na krátko vojde do miestneho kultúrneho domu – budova je silne zbombardovaná, neďaleko vchodu leží niekoľko prilieb vojakov. „Na pamiatku obetí“, potichu vysvetľujú pracovníci televízie. Aj tu hrá maestro Avanesyan – pre tých, ktorí zahynuli. A ide aj do mestskej mešity Gohar Agha. Po prvej vojne v Karabachu už v Šuši nezostali prakticky žiadni moslimovia, ale mestská správa mešitu stále chráni. Námestie pri budove vyzerá upravene, tráva je orezaná, náhrobné kamene sú neporušené, jeden náhrobok je dokonca obklopený ochranným roštom. V blízkosti mešity bola inštalovaná bronzová doska s odkazom, že v roku 2019 budovu obnovila Nadácia Arménskych rozvojových iniciatív.

Dvere sú zatvorené. Hudobník si pred ne sadne, zamáva sláčikom – a potom sa ozve hlasný mechanický bzukot, podobný letu drona.

Najprv všetci od strachu akoby zamrzli – ale po pár sekundách je zrejmé, že ide iba o rachot starého žigulíka. Majster sa usmeje a začne hrať.

MH

Zdroj: kommersant.ru