Koľko stromov na kopci. Tam Spasiteľ prijal svoj kalich
Krystian Kratiuk
17. apríla 2020
Spoločnosť
Len niekoľko stromov na kopci. Navyše pravdepodobne to nie sú tie isté stromy. Ale v Jeruzaleme, ktorý je sväté mesto a ktorý je tak bohatý na poklady našej viery, takmer nič nevyvoláva hromový dojem. Bolo to ale nepochybne tu. Tu kráčal Ježiš kráčal vo svojich sandáloch, noc pred svojou smrťou na Kríži a teraz tu kráčam ja v topánkach, takisto zaprášených prachom Stredného východu. Trochu som sa zapotil, keď som vyšiel po chodníku na kopec, na ktorom sa Ježiš potil svojou krvou. Ježiš trpel práve na tomto mieste, pretože vedel, čo sa stane za pár hodín. Potil sa krvou, pretože videl všetky hriechy sveta, ktoré sa stali a aj tie, ktoré sa ešte len mali stať a ktoré zmyl svojou krvou.
Hanbím sa na tomto kopci. Tu niekde medzi olivovníkmi videl Ježiš každý môj hriech – aj ten najmenší aj ten najväčší. A rozhodol sa aj pre moje hriechy zomrieť. Moja hanba je zmiešaná s vďačnosťou za to, čo pre mňa Ježiš urobil, čo urobil pre nás všetkých. Aká veľká a neohraničené musela byť a je Jeho láska…….
Dnes nerastie toľko stromov v Getsemanskej záhrade ako v čase, keď sa v záhrade modlil Ježiš. Ale aj dnes sú to krásne a dôstojné stromy, na prvý pohľad vidieť že sú staré a veľa toho videli. Podľa výpočtu vedcov tieto stromy zasadili v čase prvých krížových výprav. Priznám sa, bol som trošku sklamaný, dúfal som, že sú to tie isté stromy, ktoré rástli v Getsemanskej záhrade už v čase, kedy sa v záhrade modlil Ježiš. Majú ale “len necelých 900 rokov”. Čítal som, že olivy môžu znova dorastať z koreňov vyrúbaných stromov, takže tí istí vedci nevylučujú možnosť, že korene olív pochádzajú z Ježišových časov a ja dúfam, že to aj tak je a tieto stromy Ježiša videli.
O ktorý zo stromov sa teda opieral náš Pán Ježiš Kristus, keď prijal Kalich utrpenia? Kalich Kristovej krvi, ktorá ostáva najdôležitejším nápojom milosti. Pod ktorým stromom sa Kristu potil krvou a pod korunou ktorého olivovníka sa Kristus modlil, keď Apoštoli nevydržali bdieť a namiesto toho si zdriemli? Vtedy im Kristus adresoval vyčítavé slová? “„To ste nemohli ani hodinu bdieť so mnou? Bdejte a modlite sa, aby ste nepadli do pokušenia! Duch je síce ochotný, ale telo slabé.” (Mt 26, Lk 22)
Dnes stojím v tej istej záhrade, vnímam príjemný chladný vánok na svojom čele a uvedomujem si, že tieto slová boli určené nielen pre uši Apoštolov, ale aj pre mňa a všetkých ľudí. Koľko krát som nedokázal takisto ako Apoštoli bdieť, koľkokrát som zhrešil a koľko krát som bol slabý vo viere?
Getsemanská záhrada je nádherné a dojímavé miesto aj v 21.storočí. Aké ale muselo byť mesto očarujúce pre prvú generáciu kresťanov a Apoštolov? Dnes sa dívam z výšin Getsemanskej záhrady na kupoly kresťanských chrámov v Jeruzaleme a kladiem si otázku, čo si videl pred najhorším štvrtkovým súmrakom v histórii sveta Ty Pane?
Videl si kupolu Jeruzalemského chrámu, ktorého pozlátené kupoly žiarili ako Slnko, videl si miesto, kam Ťa rodičia zaviedli ako chlapca a kde si sa stratil v „dome Svojho Otca“. Videl si miesta na ktorých si tri roky učil, Chrám z ktorého si vyhnal obchodníkov a peňazomencov, pretože si učil že Chrám je v prvom rade miestom modlitby. Videl si miesta, kde Ťa ľudia vítali, ale takisto si videl miesta na ktorých Ťa budú mučiť a kde Ťa pribijú ako zločinca na Kríž. Videl si miesta, kde si zažil prejavy viery, lásky, ale aj nenávisti. Videl si miesta o ktorých si vedel, že ich po 30 rokoch zničia Rimania, videl si miesta, kde proti Tebe kuli úklady veľkňazi a zákonníci, ktorí sa Ťa báli a nenávideli Ťa. Videl si miesta, kde dav kričal “Hosanna” a neskôr “Ukrižuj ho” a “Chceme Barabáša”.
Stojím v Getsemanskej záhrade takmer o 2 000 rokov neskôr, stojím vedľa starých olív, ktoré možno pamätajú aj Teba pane a vidím, že z miesta, kde kedysi stál Chrám zostala len časť steny a kameňov, chrámy, Cirkvi, ktorú si založil však stoja. Chcel by som sa dotýkať rukami olivovníkov, ktoré Ťa Pane možno pamätajú, no tie sú chránené plotom. Príliš veľa ľudí by si určite chcelo zobrať kúsok kôry zo stromov ako suvenír. Tu na Getsemanskej záhrade prišiel za Tebou Judáš a priviedol so sebou ozbrojencov, aby Ťa zajali. Getsemanská záhrada je začiatkom poslednej fázy cesty, ktorá Ťa Pane priviedla na Kríž, aby si umrel za nás a naše hriechy. Dívam sa na miesta, kde trpela Tvoja matka, keď Ťa videla pod ťarchou Kríža, rozmýšľam o tom, ako Ti Veronika utrela zmučenú tvár a ako Ťa Peter tri krát zradil. Rozmýšľam ako si potom plakal, no nie kvôli Sebe, ale kvôli mestu a jeho deťom, ktoré padlo pod údermi rímskych légií.
Vidím pod sebou mesto, kde si Pane pôsobil, učil, kde ťa zajali, odsúdili na smrť a zabili. Aj za moje hriechy. Vidím pod sebou mesto, o ktorom píše Apoštol svätý Ján vo svojich zjaveniach (Zj 21,9-14): 9 A prišiel jeden zo siedmich anjelov, čo mali sedem čiaš naplnených poslednými siedmi ranami, a povedal mi: “Poď ukážem ti nevestu Baránkovu manželku!” 10 A v duchu ma preniesol na veľký a vysoký vrch a ukázal mi sväté mesto Jeruzalem, ako zostupuje z neba od Boha 11 ožiarené Božou slávou. Jeho jas bol podobný najdrahšiemu kameňu, akoby krištáľovo čistému kameňu jaspisu. 12 Malo veľké a vysoké hradby. Malo dvanásť brán a na bránach dvanásť anjelov a napísané mená dvanástich kmeňov synov Izraela. 13 Tri brány boli od východu, tri brány od severu, tri brány od juhu a tri brány od západu. 14 Hradby mesta mali dvanásť základných kameňov a na nich dvanásť mien dvanástich Baránkových apoštolov.
Na Getsemanskú záhradu som prišiel s mnohými turistami. Niektorí Ťa podobne ako ja hľadali v stromoch, Pane. Iní obdivovali okolité pamiatky a mnohí prešli ľahostajne, pravdepodobne si mysleli že je to len pár stromov na kopci.
