Kňaz Ziolkovský spomína na kardinála Tomka: Bol pokorný a skromný - Christianitas

Kňaz Ziolkovský spomína na kardinála Tomka: Bol pokorný a skromný


9. augusta 2022
  Krátke správy

V novodobej histórii Slovenska nebol vo Vatikáne vplyvnejší Slovák ako kardinál Jozef Tomko. Spomínajú si naňho politici, predstavitelia Cikrvi, aj kňazi, ktorí s ním dlhé roky boli v osobnom kontakte. Svoje spomienky takto zverejnil na sociálnej sieti katolícky kňaz Anton Ziolkovský.

“Akoby som ešte teraz počul trúbenie jeho auta pod oknami. Keď bol doma, takmer vždy v nedeľu prichádzal na obed do Pápežského slovenského kolégia sv. Cyrila a Metoda v Ríme. Takto som ho zažil v rokoch 2004 – 2008. A predstavte si: on šoféroval! Pritom do kolégia to bola dobrá polhodina a šoférovanie v Ríme sa riadi viac intuíciou ako pravidlami. Šoférovanie vo veľkých mestách vždy vyvolávalo u mňa veľký rešpekt. Kardinál to zvládal s ľahkosťou. Vždy prišiel s rehoľnou sestrou, či sestrami, ktoré riadili jeho domácnosť.

Mať ho pri obede bola pre nás v tom čase takmer samozrejmosť. Nechýbal na žiadnom podujatí, ktoré kolégium organizovalo. Vlastne aj keď u nás nebýval, bol jeho súčasťou. Bolo cítiť, že mu na Slovákoch a zvlášť na tých, ktorí sú mimo domova, veľmi záležalo. V tom čase bola situácia iná ako za totality. Trikrát do roka sme lietali do Bratislavy zo SkyEurope, autom sme boli v Košiciach za 12 – 13 hodín. Bolo vidieť, že ho stretnutie s nami teší.

Keď na neho spomínam, vždy pôsobil rozvážne a vyžarovala z neho autorita i duchovný život. Bol pokorný. Hoci mal množstvo skúseností z práce pre Svätý Stolec, mal dva doktoráty, vedel jazyky, veľa precestoval, predieral sa v Ríme bez rodiny a zázemia, nikdy ani v náznaku nedával najavo, že je niekým. Správal sa skromne. Pri stole sedával v strede a veľa sa pýtal. Bolo vidieť, že so Slovenskom stále žije a chce byť v obraze. Pre nás, kňazov, ktorí sme boli na postgraduálnych štúdiách v Ríme, to bolo privilégium, ktoré sa nezopakuje. Po obede sa šiel v sprievode domácich prejsť do záhrady. Kto mal záujem, mohol sa s ním rozprávať.

Keď som sa stal výkonným sekretárom Konferencie biskupov Slovenska, vídavali sme sa menej, ale za to už keď sme sa stretli, rozhovory boli dlhšie. Viac sme sa videli na Slovensku ako v Ríme. Ak sme šli z KBS z nejakého titulu do Ríma, chcel sa stretnúť.

Jeho rozvaha, múdrosť, pokora a ľudskosť budú chýbať. Myslím, že nemáme významnejšieho rodáka v našich dejinách ako bol on. Buďme preto Pánovi vďační za jeho príklad. Máme byť prečo na neho hrdí!

Nasledujme jeho životný odkaz: je ním jeho živá kresťanská viera, celoživotná láska k vlasti a ľudskosť. Nech ho dobrý Pán za všetko odmení. Modlime sa za spásu jeho duše a nezabudnime na neho.”

Redakcia portálu Christianitas sa k týmto slovám pripája a modlime sa spolu s vami za otca kardinála.

MM

Najnovšie články

Sv. Melor, mučeník

„Nezaujímavá“ svätica z Lisieux: Malá Terezka a čo ste o nej nevedeli

Týždeň na Slovensku

„Anklopfzeremonie“ alebo pohľad do habsburských pohrebných rituálov