Keď National Geographic označil Pannu Máriu za „najmocnejšiu ženu na svete“

Matej Gavlák
17. septembra 2021
  Spoločnosť

Bude to už šesť rokov, čo obálku prestížneho populárno-vedeckého časopisu National Geographic –, ktorý je v českom jazyku dostupný aj u nás – zdobila podobizeň Panny Márie a nápis „Najmocnejšia žena na svete“. V decembrovom čísle v roku 2015 bola zvláštna reportáž, ktorá mapovala uctievanie Božej Matky v rôznych častiach sveta. Téma čísla bola o to zaujímavejšia, že len o pár mesiacov skôr vyšlo iné špeciálne číslo National Geographic,na ktorého obálke bol pápež František – a to sa venovalo jeho reformným plánom, ako novozvolenej hlavy katolíckej Cirkvi. Pre prísne sekulárny časopis šlo o nevídané veci.

Zdroj: Youtube

Zjavenie v Kibeho

Reportáž z National Geographic začína slovami: „Mária v Novom zákone takmer vôbec nerozpráva, ale jej obraz a odkaz sa nachádzajú a oslavujú po celom svete.“ Reportáž začínala v Rwande v malom meste zvanom Kibeho, kde sa Panna Mária zjavila v roku 1981 trom malým deťom a predpovedala im hrôzy genocídy, ktorá krajinu skutočne postihla v roku 1994, kedy početnejší kmeň Hutuov zaútočil na Tutsiov, čím sa začali tri mesiace vraždenia, ktoré si vyžiadali viac ako 800-tisíc ľudských životov.

Panna Mária sa zjavila dievčatkám Alphonsine, Anatahlie a Marie Claire, ktoré, podľa vlastných slov, sa s ňou rozprávali „celé hodiny“. Najskôr ju volali „Nyina wa Jambo“ – „Matka sveta“ – no ako uvádza časopis „Mária sa rozprávala s dievčatami tak často, že ju začali nazývať svojou mamou“. Už to je mimoriadne nezvyčajné, že National Geographic vo svojom článku nijakým spôsobom nespochybňuje Mariánske zjavenie! Reportérka Maureen Orthová píše, že sa osobne s Anathaliou stretla a našla ju „obklopenú ružencami a sochami Panny (Márie)“. Anathalie pre National Geographic hovorí:

Keď sa (Panna) objavila prvýkrát, modlila som sa ruženec a Ona na mňa zavolala mojím menom. Počula som, ako hovorí: „Nathalie, moje dieťa.“ Vyzerala skutočne veľmi krásne, mala 20 až 30 rokov. V Kinyarwande hovorila veľmi pokojným a jemným hlasom. Bola v modrom závoji a bielych šatách. Nikdy mi nepovedala, prečo si ma vybrala. Povedala, že sa objavuje komukoľvek chce, kedykoľvek chce, kdekoľvek chce.

Anathalie ďalej reportérke hovorí, že jej Panna predpovedala a ukázala genocídu, ktorá Rwandu o 12 rokov skutočne aj postihla. „Videla som masové hroby obklopené strašnou temnotou, krv valiacu sa ako rieky. Všetko z toho bolo predpovedané.“ Maureen Orthová dopĺňa: „29. júna 2001, takmer 20 rokov po tom, čo Alphonsine prvýkrát oznámila svoje zjavenie, rwandský biskup Augustin Misago spolu s Vatikánom vyhlásili, že áno, Panna Mária sa v Kibeho (skutočne) zjavila.“

Nebol by to National Geographic, keby nepridal nejakú tú štatistiku. Článok prezentuje prácu Michaela O’Neilla zo Standfordskej univerzity, ktorý na svojom webe miraclehunter.com mapuje každé mariánske zjavenie od roku 40 po Kr. Systematické vyšetrovanie a dokumentácia týchto „nadprirodzených zjavení“ sa začali po Tridentskom koncile pred viac ako 450 rokmi. Časopis pokračuje: „Z 2 000 zjavení, ktoré boli odvtedy hlásené, bolo iba 28 schválených miestnymi biskupmi, ktorí ako prví rozhodujú, či sa „vizionári“ zdajú byť hodnoverní. Vatikán uznal šestnásť z nich.

V Mexiku aj v Egypte

Ďalšou zastávkou za Máriou bolo Mexiko a konkrétne Guadalupe. National Geographic uvádza:

Príbehy o Panne Márii sú také silné, že pomáhajú definovať krajinu. To je prípad aj Našej Pani z Guadalupe, ktorej zjav na „tilme“, čiže plášti, chudobného indiánskeho muža, dala v roku 1531 povstať mexickej identite.

Autorka píše, že vidieť na vlastné oči zástupy veriacich na sviatok Panny Márie Guadalupskej 12. decembra jasne ukazuje, ako hlboko je Ježišova Matka „zakorenená“ v srdciach a dušiach Mexičanov. Maureen pokračuje:

Vybrala som sa z Mexico City smerom na juhovýchod na Pueblo. Pútnici sa tlačili opačným smerom, k bazilike Panny Márie z Guadalupe, veľkej svätyne v srdci hlavného mesta. Po rušnej diaľnici som videla ľudí, ktorí kráčali sami alebo v skupinách, davy rovnako oblečených cyklistov a početné vozidlá, ktoré uháňali okolo s blikajúcimi farebnými svetlami, umelými kvetmi a sochami Panny, ktoré sa pohojdávali vzadu.“

Jeden z miestnych reportérke povedal, že „Mexiko patrí Panne a Panna patrí Mexiku“ a iný jej zas vyznal, že každý v krajine musí navštíviť svoju matku. Článok následne oboznamuje čitateľov s udalosťami z roku 1531, kedy sa Panna Mária zjavila v Guadalupe Indiánovi Juanovi Diegovi, ktorý bol v roku 2002 kanonizovaný. Panna požadovala, aby jej miestny biskup postavil kaplnku či kostol na kopci, na ktorom býval chrám aztéckych pohanských božstiev. Keďže biskup odmietal Diegovi uveriť, Panna spravila zázrak – jej obraz sa vytlačil na jeho plášti. Nydia Mirna Rodríguez Alatorreová, riaditeľka múzea baziliky, pre časopis hovorí, že obraz Panny je na plášti „vytlačený ako fotografia“. Riaditeľka dodáva: „Keď sa oddanosť Panne z Guadalupe vytratí, vytratí sa aj identita Mexika.

Ďalšou zaujímavou zastávkou je Egypt. Maureen Orthová uvádza, že v káhirskom koptskom kostole stretla 53-ročnú ženu menom Nabila Badrová, matku troch detí a zamestnankyňu samosprávy. Maureen uvádza, že Nabila má „spolu so svojím koránom aj kresťanské medailóny s Pannou Máriou vo svojom vrecúšku“. Reportérka uvádza slová egyptskej ženy, ktorá povedala, že sa k Márii modlieva celý život a že jej Panna aj „niekoľkokrát odpovedala tak, že mi ukázala vízie a sny, ktoré sa neskôr vyplnili“. Medzitým sa ľudia v koptskom kostolíku modlia so zapálenými sviečkami pred ikonou Bohorodičky. O ikone sa povráva, že postava na nej kedysi ronila slzy.

Najmocnejšia žena

Po Egypte cestuje Maureen do francúzskych Lúrd. Píše o množstvách ťažko chorých ľudí, ktorí sa v miestnych liečivých prameňoch uzdravili. Opisuje miesto, kde sa Panna Mária zjavila malej Bernadette – a opäť – bez toho, žeby túto udalosť nejakým spôsobom spochybňovala. Dokonca si sama vyskúšala miestne liečivé pramene.

Píše: „Potom prišlo mrazivé ponorenie a následný osviežujúci moment hlbokého mieru.“ Rovnako tak informuje, že krátko po II. svetovej vojne sa v Lurdoch stretli príslušníci francúzskej a nemeckej armády, aby sa zmierili a vyliečili si vojnové rany; kým teraz každú jarnú skupinu tvoria celé davy pútnikov. Reportérku zaujal aj lurdský sviečkový sprievod:

Myslela som na nezabudnuteľnú scénu sviečkového sprievodu predchádzajúcej noci – tisíce pútnikov z miest od Argentíny po Zambiu, ktorí v modlitbe potichu dvíhali svoje sviečky. Skončilo sa to tak, že vpredu vedľa jaskyne Lurdskej Panny Márie sa pred piesňou a modlitbami ukázali desiatky veteránov na invalidných vozíkoch. Toľko duší túžiacich byť svedkami nádeje, toľko duší preniknutých vierou, že im cestu osvetľuje Panna Mária.“

National Geographic zakončuje tento svoj inšpiratívny článok rovnako tak inšpiratívnymi slovami:

Mária je všade… Mária každoročne láka milióny pútnikov do svätýň, ako sú Fatima v Portugalsku, či Knock v Írsku… Inšpirovala k vzniku mnohých veľkých umeleckých a architektonických diel (Michelangelova Pietà, Katedrála Notre Dame), ako aj poézie, liturgie a hudby (Monteverdiho vešpery pre Pannu Máriu). A je duchovnou dôverníčkou miliárd ľudí, bez ohľadu na to, akí marginálni alebo zabudnutí sú.

Na úplný záver pridáva časopis ešte niekoľko historických faktov. Po tom, čo sa stalo kresťanstvo oficiálnym náboženstvom Rímskej ríše, bola Mária vyobrazovaná ako „panovnícka postava rovná cisárom, oblečená v kráľovských róbach pretkaných zlatom“. V stredoveku sa, naopak, zvykla vyobrazovať ako „prístupnejšia, milšia, nežnejšia materská postava. Slúžila ako náhradná matka v kláštoroch, do ktorých novici často vstupovali už v útlom veku“. Hoci protestantizmus sa snažil Máriinu úctu utlmiť, predsa je Panna dodnes Matkou a pomocníčkou miliárd kresťanov a zvlášť katolíkov po celom svete.

Panna Mária je skutočne už dve tisícročia tou „najmocnejšou ženou“, presne, ako píše Maureen Orthová z National Geographic.

Váš príspevok je životne dôležitý pre udržanie a ďalší rozvoj portálu.
Prosíme Vás, podporte nás sumou:

5 € 10 € 20 € 50 €

Bráňme spolu vieru, rodinu a vlasť!