Keď je vaše dieťa prehliadané jeho kamarátmi

Mary Barmeyer O‘Brienová
8. februára 2021
  Spoločnosť

Matka nervózne preglgla, keď sa pozrela na ihrisko. Jej syn, žiak tretej triedy, sa potuloval sám a závistlivo sledoval svojich spolužiakov, ako sa hrajú s loptou. Skoro denne prichádzal domov so slzami na krajíčku, že sa s ním jeho „kamaráti“ nechcú hrať.

Nebolo to nič nové. Spolužiaci ignorovali jej syna Jakuba stále, nie iba na ihrisku. Bolo to rovnako v jedálni, počas vyučovania aj cez víkendy: nikto ho nezavolal, aby sa šiel zahrať. Matka nevedela ako mu pomôcť. Neraz usínala v slzách nad osamelosťou svojho syna.

Máme pre vás dobrú správu, milí rodičia: nemusíte sa cítiť, akoby ste mali zviazané ruky, keď je vaše dieťa prehliadané, trápené či odmietané. Hoci je dôležité zachovať diskrétnosť, môžete mu pomôcť a to dokonca aj vtedy, keď sa vám hanbí povedať, čo sa deje.

Najskôr sa naňho poriadne pozrite. Pomohlo by mu vaše orodovanie u kamarátov alebo nie? Sami zhodnoťte situáciu. Navštevujte školu tak často, ako je to možné a zaujímajte sa, prečo sa tam necíti dobre. Alebo zatelefonujte vyučujúcim a požiadajte ich o úprimný názor.

Uistite sa, že problém nespočíva len v dvoch či troch hádkach na školskom dvore. Príležitostné hádky a „rozchody“ s kamarátmi zažívajú všetky deti.

Ak cítite, že ostatné deti sa vášmu dieťaťu naozaj vyhýbajú alebo si na neho „zasadli“, hľadajte nejakú zreteľnú príčinu. Deti si občas niekoho doberajú, že sa pravidelne nekúpe, že nosí oblečenie po niekom alebo že sa čudne správa. Niečo je možné vyriešiť veľmi jednoducho: stačí častejšie umývať vlasy alebo sa zbaviť školskej tašky s príliš detským vyobrazením. Prehliadanie má však veľmi často oveľa komplexnejšie príčiny, najmä nevhodné spoločenské správanie.

„Niektoré deti sa potrebujú naučiť spoločenskej obratnosti,“ hovorí jeden učiteľ strednej školy. Snažte sa teda presne určiť správanie, ktoré je pre ostatné deti neprijateľné. Snaží sa dcérka o to, aby bola obľúbená medzi spolužiačkami tým, že druhých neustále prerušuje alebo sa im vnucuje? Alebo je tak plachá, že ani neodpovedá na priateľskú poznámku?

Rozprávajte sa so svojím dieťaťom. Povedzte mu s láskou, ale úprimne, čo ste si všimli: „Všimla som si, že sa ťa spolužiaci stránia, keď hovoríš tak nahlas.“ Alebo: „Musíš sa druhým pozerať do očí, keď sa s nimi zhováraš. Vieš o tom, že si sa pozeral do zeme, keď ťa Peter zdravil?“ Snažte sa ukázať, ako je možné rozptýliť nepríjemné stretnutia s humorom. Pripomínajte mu, že duchovná sila a modlitba pomôžu prekonať aj tie najbolestnejšie problémy.

Naučte svoje deti zručnostiam, ktoré potrebujú. Napríklad s nimi precvičujte rozhodnosť, vďaka ktorej sa dokážu ubrániť druhým a nestanú sa obeťou. (Jeden nesmelý žiak šiestej triedy sa učil ako sa nahlas ozvať, keď stál v rade na obed, keď sa pred neho každý deň tlačila skupina hlučných chlapcov.)

Školského pedagóga považujte za zdroj pomoci, nie za posledný možný prostriedok. Neoceniteľnými môžu byť tiež triedni učitelia, vychovávatelia v školských kluboch, či dozor na ihrisku. Jedna učiteľka základnej školy hráva svojim žiakom divadlo, aby im predviedla, keď je niekto prehliadaný alebo mu deti robia schválnosti, ako sa s tým vyrovnať. Skryto tiež buduje v prehliadaných deťoch sebaúctu, aby zvýšila ich sebavedomie a pocit vlastnej hodnoty.

Zdravé sebavedomie je kľúčová záležitosť. K jeho získaniu si môžeme pomôcť mimoškolskými aktivitami. Na atletike, hudobnom či výtvarnom krúžku má dieťa množstvo príležitostí ako rozvíjať istotu, koordináciu a spoločenskú obratnosť. Dajte si však pozor, aby ste nezvolili činnosť, pri ktorej sa pozerá iba na víťazstvo, aby nebolo vaše dieťa opäť, či ešte viac prehliadané, keď sa nezaradí medzi tých najlepších.

Dieťaťu môže tiež pomôcť vedomie, že mnohí slávni ľudia v dejinách, ktorí sa v mnohom zaslúžili o pokrok vedy, medicíny, umenia a literatúry, neboli v období detstva obľúbení v kruhu svojich „kamarátov“.

Jedna matka, ktorej dnes už dospelý syn bol pred rokmi na strednej škole prehliadaný svojimi spolužiakmi, sa domnieva, že pre deti je dôležité vedieť, že takáto situácia je spravidla len dočasná: „Ako dieťa dospieva, prestávajú si ho ostatní postupne doberať. Príbeh o škaredom káčatku sa v tom skutočnom živote odohráva pomerne často.“

Pokiaľ problém pretrváva, je dobré využiť pomoc odborníka. Pomoc psychológa alebo iného odborníka častokrát nie je na zahodenie.

Pravdepodobne to najdôležitejšie, čo môžu rodičia spraviť, je byť pre svoje dieťa milujúcim útočiskom. Znovu a znovu svojmu smoliarovi opakujte, že je dobrý, hoci s ním spolužiaci zaobchádzajú inak. Musí vedieť, že za ním budete stáť za každých okolností, že ste ochotní mu pomôcť, tak, ako to len dokážete. Spravte z domova bezpečné útočisko – nie však skrýšu – pred svetom. Hovorte mu často, že ho máte radi, bezpodmienečne a navždy, bez ohľadu na čokoľvek.

Stáva sa, že pri takejto podpore sa dieťa čoskoro ocitne na ceste k vytúženému stavu, kedy je svojimi kamarátmi prijaté a uznávané.

Zdroj: Pixy.org

Takto nie

1. Dajte si pozor, aby každá intervencia z vašej strany bola taktná, citlivá a diskrétna. Napríklad niektoré predpubertálne deti zakaždým skoro „umierajú“ od poníženia, keď ich rodičia prídu do školy, aby sa porozprávali s učiteľom. Pokiaľ k nim patrí aj vaše dieťa, nájdite si iný spôsob ako byť v kontakte so školou.

2. Neobviňujte rodičov ostatných detí alebo ubližujúce deti. Ukazovať prstom a obviňovať – to veci často iba zhorší. Áno, uľavíte si, keď si vylejete zlosť pred matkou alebo otcom bitkára alebo vynadáte previnilcovi, ale z dlhodobého pohľadu to vyvolá voči vášmu dieťaťu ešte silnejšie nepriateľstvo.

3. Nesnažte sa zistiť všetky podrobnosti. Deti neznášajú útoky na svoje súkromie. Pýtajte sa ich ohľaduplne a vo vhodnom čase, v žiadnom prípade ich nestresujte intenzívnym, nevítaným vyšetrovaním.

4. Z rovnakého dôvodu nikdy nesklamte dôveru svojho dieťaťa tým, že o jeho probléme budete hovoriť v prítomnosti cudzích ľudí.

5. Nekritizujte. Vety ako „Dúfam, že z toho vyrastieš…“ alebo „Chcela by som, aby si mal viac kamarátov,“ docielia iba to to, že sa dieťa bude cítiť ešte neschopnejšie a zmätenejšie.

6. Nerobte z komára slona. Ak každú nepríjemnú udalosť nafúknete do neprimeraných rozmerov, vaše deti sa naučia robiť to isté.

7. Nikdy sa nevzdávajte.

Deti potrebujú vašu neustálu pevnosť, podporu a bezpečie bezpodmienečnej lásky.

Ukážte deťom, aké majú byť k druhým

Všetky deti vedia byť kruté, ale ich urážlivé poznámky alebo ubližujúce činy často nie sú zámerné. Ako svoje deti naučiť, aby boli vnímavé k citom a potrebám druhých?

1. Nie je pochýb o tom, že dieťa pozná niekoho, kto je v škole týraný alebo prehliadaný. Ukážte mu, že tomu jedincovi môže pomôcť. Naučte ho, aby bolo otvorené a priateľské k druhým, ktorí sa od neho, či ostatných, odlišujú. Povzbudzujte ho, aby sa s takýmito deťmi zhováralo a skúšalo sa vžiť do ich situácie.

2. Pomôžte mu nazrieť pod povrch správania sa druhých. („Rada by som vedela, prečo Marek zhadzuje ostatných. Čo myslíš, nerobí to iba preto, aby sa sám cítil dôležitejší?“)

3. Ukážte svojmu dieťaťu, ako by sa cítilo, keby bolo prehliadané na večierku u svojej najlepšej kamarátky. Ako by sa cítilo, keby dokonca nebolo ani len pozvané. Môže si tiež predstaviť, aké to musí byť, keď je niekto hluchý alebo keď sa stane terčom niekoho krutého žartu.

4. Deti sú veľmi zvedavé, ak vidia niekoho, kto je iný než ony.

Chopte sa príležitosti zvýšiť ich schopnosť akceptácie a tolerancie. Napríklad jedna mladá matka si spomína, ako ju jej mamička ostro napomínala, aby sa uprene nedívala na slepého človeka, nikdy jej však nevysvetlila, prečo tak nemá robiť.

Ona sa preto snažila túto situáciu riešiť so svojimi deťmi úplne inak. Keď nedávno stretli v samoobsluhe človeka so silno zjazvenou tvárou, vzala obe deti nabok a pokojne im pripomenula, aby naňho neciveli. Potom na okamih vyšli von z obchodu, aby mohla odpovedať na všetky ich zvedavé otázky a povedať im svoj názor, ako sa správať k druhým ľuďom s úctou.

5. Pomôžte svojim deťom poznať, že impulzívne, nepremyslené činy a slová môžu ostatným ľuďom privodiť rany na celý život, naopak, láskavosť cudzí ľudia ľutujú len zriedka, ak vôbec.

Váš príspevok je životne dôležitý pre udržanie a ďalší rozvoj portálu.
Prosíme Vás, podporte nás sumou:

5 € 10 € 20 € 50 €

Bráňme spolu vieru, rodinu a vlasť!