Každý deň čiňme pokánie za naše všedné hriechy

sv. Cézar z Arles
30. marca 2020
  Cirkev

Milovaní bratia! Pretože nielen všedné, ale aj ťažšie hriechy sa nás  dňom i nocou usilujú prekvapiť, nečakajme na pokánie do konca nášho života, ale snažme sa ho činiť každý deň po celý život […]. Keďže nedokážeme ani deň prežiť bez hriechu a postupne kopíme naše „malé“ hriechy, nie je to to isté, ako keď sa z maličkých kvapiek nahromadia nezmerné hlbiny? Veľkosť hriechov nahromadených za dlhú dobu plodí zúfalstvo; ako je napísané: „Bezbožný, keď vstúpi do hlbín zla, je odvrhnutý“. Všetci dobre vieme, že je ľahšie vytrhnúť to, čo je slabé, než zabiť to, čo je silné.

Vezmime si príklad z vecí, ktoré máme každý deň pred očami. Je niekto taký lenivý, že by metlou nepozametal každý deň svoj dom? Či je taký človek, ktorý dovolí, aby jeho kôň celý deň stál v hnoji? Bratia, prosím vás, z malých vecí sa rodia veci veľké. Nemyslite si, že príklad zametania domu je nepatričný. Veď o tom predsa hovoril Pán v evanjeliu. Žena, ktorá stratila drachmu, keď povymetala svoj dom, zaslúžila si, aby stratenú drachmu našla. Drachma označuje peniaz. Na peniazi je vyobrazený cisár. Keď je dom povymetaný, nájde sa aj obraz cisára na drachme. Podobne, keď sa pokáním duša oslobodí od špiny hriechov, poznáva sa v nej obraz Stvoriteľa.

Takže milovaní bratia, ako som už povedal, vedzte, že to, čo vám hovorím, nie je také ťažké. Prosím, aby tak, ako povymetávame náš dom, aby sa páčil našim priateľom, s Božou pomocou očisťme naše duše od všetkých hriechov, aby nevzbudzovali zhnusenie v očiach anjelov. Do domu našej duše však neprichádzajú iba anjeli, ale sám Pán anjelov chce doň vstúpiť, ako povedal: „Hľa, stojím pri dverách a klopem. Kto počúvne môj hlas a otvorí dvere, k tomu vojdem a budem s ním večerať a on so mnou“, ako aj: „Ja a Otec prídeme k nemu a urobíme si uňho príbytok.“ Ach, aká šťastná je duša, ktorá očistila dom svojho srdca od špiny hriechu a naplnila ho svätými a spravodlivými skutkami, aby sa v ňom Pánovi zapáčilo prebývať!

Neľutujme urobiť v našich dušiach to, čo bežne robíme v našich domoch a stajniach. Keďže je správne čistiť stajne každý deň, aby sme nekrivdili našim koňom, nebolo by nespravodlivé a veľká krivda, keby sme sa viac zaujímali o naše zvieratá než o naše duše?

Navrhujem vám to a myslím to dobre. Chcem vám len ilustrovať to, o čom hovorím. Tak ako naše domy alebo stajne v nás nevzbudzujú odpor a ich každodenné upratovanie nepredstavuje nijaké nadmerné bremeno, ani všedné hriechy v nás nebudú spôsobovať zúfalstvo alebo bolesť, ak za ne budeme každý deň prinášať náhradu. Ak zanedbáme čistenie, potom stajne, ktoré nie sú dlho čistené, začnú smrdieť a hnoj bude vydávať taký krutý zápach, že tam nielen ľudia nebudú môcť žiť, ale ani zvieratá. Podobne k človeku, ktorý by z vlastnej nedbanlivosti dovolil, aby sa v jeho duši po dlhú dobu hromadila špina a zanedbával by jej každodenné čistenie dobrými skutkami, by nielenže Boh odmietol prísť na návštevu, ale ani hriešnik by sám so sebou nevydržal.