Karol Habsburg: „Naša európska spoločnosť je vybudovaná na kresťanských základoch a jej najmenšou jednotkou je rodina“ -

Karol Habsburg: „Naša európska spoločnosť je vybudovaná na kresťanských základoch a jej najmenšou jednotkou je rodina“

Karol Gazdík
26. apríla 2022
  Spoločnosť  

Prinášame vám komentovaný preklad úryvkov z rozhovoru Petra Sokola s Karolom Habsburgom, ktorý bol uverejnený v českom časopise REFLEX.

Zdroj: flickr.com

Karol Habsburg (61), pokrstený ako Karl Thomas Robert Maria Franziskus Georg Bahnam Habsburg-Lothringen, arcivojvoda rakúsky, stojí v čele habsburského rodu, ktorý vládol i našej zemi. Jeho starý otec bl. Karol I. bol posledným cisárom Rakúsko-Uhorska a teda aj uhorským a českým kráľom. Karol Habsburg teraz podniká na Ukrajine a snaží sa i prostredníctvom svojej rozhlasovej stanice humanitárne pomáhať počas rusko-ukrajinského konfliktu.

V úvode článku sa redaktor Reflexu pýta Karola Habsburga na jeho vzťah k Českej republike, Čechom či českému jazyku. Pýta sa aj na jeho syna Ferdinanda Zvonimíra, ktorý je známy automobilový pretekár. Zvonimír je totiž chorvátske meno a redaktora zaujíma, či nepremýšľal nad tým, žeby niektorému z jeho detí dal aj nejaké to typicky české meno. Karol vysvetľuje, že dôvod, prečo dal svojmu synovi aj meno Zvonimír je stavaný čisto na osobnom pozadí. Ďalej hovorí:

Moja budúca žena sa vtedy behom vojny v bývalej Juhoslávii venovala humanitárnej činnosti v Záhrebe a ja som tam vtedy bol kvôli aktivitám Paneurópskej únie a vďaka tomu sme sa zoznámili. Preto sme synovi vybrali chorvátske meno. Nešlo teda o to, že by som deti pomenovával podľa rôznych častí bývalej monarchie, ale o tento zvláštny vzťah, ktorý sme s manželkou k Chorvátsku cítili.“

Redaktor následne presedláva na tému Karolových podnikateľských aktivít v mnohých stredoeurópskych krajinách, teraz aj na Ukrajine. Karol svoje podnikanie na Ukrajine opisuje:

Moja mediálna skupina na Ukrajine prevádzkuje rozhlasovú stanicu. V roku 2007 som tam získal prvú vysielaciu licenciu a od tej doby tam s malým prerušením pôsobím. A od začiatku vojny v roku 2014 sa pokúšam prevádzkovať stanicu i za týchto zložitých podmienok… (a po vypuknutí súčasného konfliktu) sme si povedali, že máme k tejto zemi záväzok a chceme, aby naše rádio ďalej fungovalo a poskytovalo potrebné informácie. Nesmieme zabúdať, že prvou obeťou vojny je vždy pravda.

Mnoho rozhlasových staníc na Ukrajine v tejto situácii prebralo jednotné vysielanie, ale my sme si na začiatku vojny povedali: nie, my budeme pokračovať s naším vlastným, špecifickým programom. Pretože máme povinnosť k ukrajinským spoluobčanom, aby sme im dávali určité informácie, ku ktorým by sa inak nedostali. Ukrajina samozrejme z ruskej strany čelí pokusom, aby bolo prerušené vysielanie médií a aby boli zničené ich vysielače. My preto čiastočne vysielame humanitárne informácie o tom, ktorá nemocnica ponúka aké služby, či aké špeciálne ošetrenia a lieky poskytuje. Vysielame taktiež vojenské informácie, kde sa práve odohrávajú útoky. Ale máme aj programy pre deti a naďalej púšťame hudbu.“

Karol Habsburg považuje Ukrajinu za suverénny štát Európy, naviac so silným vzťahom k strednej Európe. Tento vzťah podľa neho možno neplatí pre celú Ukrajinu, ale minimálne v západnej časti je vzťah k centrálnej Európe veľmi silný. Zdôrazňuje, že vojna, ktorú teraz zažívame, nie je len vojnou medzi Ukrajinou a Ruskom, zároveň ani vojnou medzi Vladimírom Putinom a Joeom Bidenom či USA a Ruskom. Je to vojna, v ktorej naozaj ide o ideológiu.

Vidíme jasnú konfrontáciu dvoch úplne protichodných ideológií. Na jednej strane stojí demokratický hodnotový systém Západu a proti nemu totalitný a fašizoidný hodnotový systém Ruska.“ Na záver tejto svojej myšlienky dodáva, že „ak by vojna nedopadla v prospech Ukrajiny a Západu, bude reálne hroziť, že sa tento konflikt následne rozšíri i do ďalších častí Európy.“

Ako autor a prekladateľ pôvodného článku by som si dovolil vsunúť sem krátku redakčnú poznámku. Na súčasný rusko-ukrajinský konflikt má každý svoj názor, ktorý by mal byť vytvorený na základe určitých reálií a faktov. Z historického hľadiska je preto úplne pochopiteľné, že Karol Habsburg stojí výhradne za Ukrajinou, pretože popri súčasných (mienkotvorných) skutočnostiach bola značná časť západnej Ukrajiny súčasťou habsburskej monarchie.


Arcivojvoda Karol ako veľmajster rádu sv. Juraja a Rádu Zlatého rúna
zdroj: facebook autora

Pri ďalšej redaktorovej otázke prichádza Karol s opodstatnenou kritikou dnešných politikov a hovorí, že „politici v Európe sú skôr účtovníci než štátnici“, že takýchto „účtovníkov“ je v Európe ďaleko viac než štátnikov. „Stále platí, že politici musia mať dlhodobú perspektívu, a ja stále pociťujem jej nedostatok u väčšiny z nich“, dodáva. Podľa Karola chýba dnešným politikom iniciatíva, ktorá by sledovala dlhodobý cieľ. Ľutuje taktiež, že niektorí stále legitimizujú vojenské počiny Vladimíra Putina. O ňom hovorí, že „svojím konaním proti medzinárodnému právu i ľudským právam celkom delegitimizoval nielen svoju vládu, ale i celý ruský štát.“

Po súčasnom svetovom dianí sa redaktor Karola Habsburga opýtal, že čo hovorí na to, keď niekto porovnáva pôvodné Rakúsko-Uhorsko s dnešnou Európskou úniou a popisuje habsburskú monarchiu ako „mini-EÚ“ či „pra-EÚ“. Na to sa Karol vyjadril, že „určite existujú v histórii prvky, z ktorých sa môžeme učiť, ako dnes nakladať s Európskou úniou… Je však dôležité, aby EÚ mala svojho ducha. Pretože práve Rakúsko-Uhorsku sa stalo, že sa jeho duch v závere vytratil.“

Historické paralely s EÚ nachádza Karol Habsburg i v hlbšej histórii a to v momente, kedy burgundský vojvoda Filip Dobrý založil Rád Zlatého rúna, ktorý mal taktiež politický prvok zameraný na celú Európu. „Povedal vtedy, že zakladá inštitúciu, na ktorej sa, múdro povedané, budú podieľať rôzni vládcovia štátov. Už vtedy riešili spoločne niektoré európske záležitosti, pretože sa už ukazovala nutnosť spolupráce na európskom kontinente.“

Nasledovala otázka zameraná na starého otca Karola Habsburga. Redaktor sa opýtal: Presne pred sto rokmi (1. apríl 1922) zomrel vo vyhnanstve na Madeire Váš starý otec a posledný český kráľ (rakúsky arcivojvoda a cisár, český a uhorský kráľ) Karol I. Vaša rodina si výročie pripomenula priamo pri jeho hrobe na Madeire, ale i v Českej republike sa konali spomienkové akcie. Mnohí sa pýtajú, čo urobila habsburská dynastia v roku 1918 a tesne predtým špatne, že sa stáročná ríša rozpadla a posledný cisár musel umrieť v chudobe na vzdialenom ostrove?

Karol Habsburg na to odpovedal, že sa musíme na všetko pozerať v horizonte dlhšej perspektívy, pretože sa nedá povedať, že sa chyba stala len v jednom okamihu. Odkazuje pritom na prvú svetovú vojnu, o ktorej je napísaných mnoho vedeckých prác od rôznych historikov. Konkrétne spomína historika Timothyho Snydera. A títo historici, ako hovorí, považujú za zásadný prvok vedúci ku zničeniu konštrukcie c. a k. monarchie vzostup a posilnenie nacionalizmu v rôznych oblastiach, či už v monarchii alebo mimo nej. Ďalej to rozvíja:

V princípe vidíme, že nacionalizmus minimálne od konca Francúzskej revolúcie Európu zaviedol znova a znova do veľkých katastrof. Všetky veľké vojny boli spustené práve nacionalizmom. A prvá svetová vojna nebola iná. V monarchii viedli rôzne nacionalizmy k fragmentácii. Objavilo sa mnoho národných ašpirácií. Bol tu dualizmus, pokusy o trializmus (pozn. red.: trializmus – voľné spojenie troch samostatných štátnych území; pred prvou svetovou vojnou úsilie o vytvorenie trojštátia Rakúska, Uhorska a Chorvátska).

Existoval rad úvah, ako situáciu riešiť, pretože o problémoch sa vedelo, ale už to nestačilo. Táto katastrofa nepostihla len Rakúsko-Uhorsko, ale i ďalšie časti Európy. Prvé mobilizácie predsa boli medzi Pruskom a Ruskom a nemali s Rakúsko-Uhorskom nič spoločné. Spúšťačom bolo Sarajevo. Ale, aj keby nebolo Sarajevo, vojna by rovnako vypukla, aj keď trebárs o tri alebo päť týždňov neskôr. Kvôli nacionalizmu bol tento konflikt v Európe „predprogramovaný“.“

Zaujímavou osobnou otázkou bolo, aké meno má Karol Habsburg v oficiálnych dokladoch a aké má občianstvo, respektíve koľko občianstiev má. Redaktor v otázke zmienil jeho súdny spor s rakúskym štátom ohľadom jeho „šľachtického“ mena i to, že jeho otec Otto von Habsburg bol určitý čas dokonca bez štátnej príslušnosti. Karol, hoci sa narodil v Bavorsku, jednoznačne vyhlásil, že bol vždy rakúskym štátnym občanom.

Ako rakúsky občan som mal vždy v preukazoch meno „Karl Habsburg-Lothringen“. Určité názorové rozdiely sa týkali mojej internetovej stránky, ktorú som nazval „Karl von Habsburg“, čo niekto anonymne ohlásil úradom. To ma osobne pobavilo, pretože môj otec bol všeobecne známy ako Otto von Habsburg a ja, jeho syn, som sa logicky označil ako Karl von Habsburg. Keď sa to niektorým ľuďom nepáči, nedá sa nič robiť. Tento spor nepovažujem za zábavný, ale neberiem ho príliš vážne. V preukaze mám Karl Habsburg-Lothringen, ale „vývesný štít“ mám ako Karl von Habsburg.“

Redaktor hneď zareagoval, či patrí toto obmedzovanie šľachty ohľadne mien a titulov, ako sme svedkami napríklad v Rakúsku, ešte do 21. storočia, kde progresivisti bojujú za každú menšinu, či za upravovanie mien podľa pocitu a za ďalšie podobné veci. Karol to považuje za problematické, vidiac, že rôzne krajiny to riešia rôzne. Niektoré lepšie, niektoré horšie. V Nemecku napríklad tituly zostali súčasťou mien. Osobne však Karol Habsburg neprikladá titulom veľkú dôležitosť a hovorí, že „ide viac o charakter človeka než o jeho meno“. Chápe, že ľudia, ktorých rodové mená sú storočia staré, si neprajú, aby im bolo zákonmi predpisované, že sa majú premenovať.

Po otázkach o mene a tituloch prišla od Petra Sokola vážnejšia otázka: Akú rolu môžu hrať tradičné inštitúcie, ako Cirkev či šľachta, v súboji alebo, povedzme, v konkurencii s myšlienkami progresivizmu? Karol na to odpovedal: „Je jasné, že tu je určitý hodnotový konflikt. Naša európska spoločnosť je vybudovaná na kresťanských základoch a jej najmenšou jednotkou je rodina. Niektoré prúdy to spochybňujú, takže sa vedie diskusia, ktorá je napríklad v Amerike ešte intenzívnejšia než u nás, v Európe. A tieto inštitúcie sa do diskusie taktiež zapájajú, čo sa vlastne dialo i v minulosti, kedy dochádzalo k podobným veľkým zmenám.“

V ďalších častiach rozhovoru rozoberal Karol Habsburg Rád sv. Juraja, európsky rád Domu Habsbursko-Lotrinského, ktorý mal v sobotu 23. apríla 2022 svoje pravidelné každoročné stretnutie, tentokrát v Prahe. Karol o ňom hovorí, že je postavený na určitých historických princípoch. V posledných rokoch sa jeho činnosť podarilo významne rozšíriť a to na mnoho ďalších miest. Rád má taktiež spoločenský rozmer. Je to skupina ľudí, ktorí majú podobné idey, zastávajú podobné základné hodnoty a pokúšajú sa ich v živote taktiež presadzovať. Zodpovedajúcu rolu hrajú kresťanské hodnoty, ale zároveň i svetské prvky, ako napríklad podpora sociálno-trhového hospodárstva. Nakoniec to zhŕňa vetou:

Ide skrátka o spoločenstvo ľudí, ktorých spájajú spoločné hodnoty, na ktorých stavajú svoje životy i pôsobenie navonok“ (pozn. red: členmi Rádu sv. Juraja sú aj Slováci, napríklad JUDr. Ján Čarnogurský či Oliver Andrásy).


PODPORTE PORTÁL CHRISTIANITAS

Váš príspevok je životne dôležitý pre udržanie a ďalší rozvoj portálu.
Prosíme Vás, podporte nás sumou:

5 € 10 € 20 € 50 €

Bráňme spolu vieru, rodinu a vlasť!

PDF (formát pre tlač)

Najnovšie články

Bolesti presvätých očí Nášho Pána Ježiša Krista a Jeho presväté umučenie

Veľkonočné legendy a duchovné tradície východných kresťanov v Rumunsku

Donald Trump: „Urobme Ameriku opäť modliacou sa!“ Bývalý prezident však zároveň predstavil kontroverznú verziu Biblie

Štyri odporúčania pre hlbšie plnohodnotné prežitie Svätého týždňa 2024