Kardinál Schönborn autorom synodálneho dokumentu. Čo to znamená?
Paweł Chmielewski
24. októbra 2019
Cirkev
Amazonská synoda
Kardinál Christoph Schönborn, viedenský arcibiskup, bude podľa rozhodnutia Svätého otca jedným z autorov záverečného dokumentu Amazonskej synody. Čo to znamená?
Na tlačovej konferencii v utorok 15. októbra bol zverejnený zoznam redaktorov záverečného dokumentu biskupskej synody pre Amazóniu. Jedným z nich je viedenský arcibiskup, kardinál Christoph Schönborn; do skupiny kľúčového významu ho osobne menoval Svätý otec.
Nejde o prekvapujúce rozhodnutie, hoci jeho dôsledky budú pravdepodobne veľmi vážne.
Kardinal Schönborn je členom dvojčlennej rady Generálneho sekretariátu inštitúcie Biskupskej synody. Veľmi aktívne sa podieľal na príprave Amazonskej synody. Bol pozvaný aj na uzavretú júnovú predsynodálnu konferenciu v Ríme, na ktorej skupina progresívnych hierarchov a teológov vypracovala program budúceho zhromaždenia.
Schönborn, vyhlásený progresivista a zástanca veľkej revolúcie, sa už roky teší veľkej dôvere Svätého otca.
Práve jeho pápež František v roku 2016 poveril výkladom svojej najslávnejšej apoštolskej exhortácie Amoris laetitia. A keď sa ho neskôr novinári pýtali na jej správny výklad, odkázal ich na rakúskeho hierarchu. Znalci problematiky poukazujú na to, že Schönborn (spolu s kardinálom Walterom Kasperom) bol jedným z hlavných autorov textu tejto exhortácie, ako aj záverečného dokumentu dvojdielnej synody biskupov o rodine.
Amoris laetitia pripravila cestu pre revolučné zmeny v Katolíckej cirkvi, ktoré sú podľa niektorých v protiklade s učením založeným na Písme a Tradícii. Na základe tohto dokumentu mnohé diecézy po celom svete dovolili pristupovať k svätému prijímaniu tým rozvedeným osobám, ktoré udržiavajú mimomanželský sexuálny pomer. Exhortácia bola tiež základom pre prijatie rozhodnutia väčšiny nemeckých biskupov v roku 2018 o tom, že protestantskí manželia katolíkov môžu pristupovať k svätému prijímaniu. Text dokumentu, hoci sa odvoláva na Tradíciu a učenia sv. Tomáša Akvinského, predstavuje radikálny rozchod s magistériom Cirkvi. Podporuje situačnú etiku a morálny relativizmus. Jeho podstatou je zmena katolíckeho chápania svedomia na základe de facto pohanskej filozofie nemeckého idealizmu. Z dokumentu vyplýva čosi, čo progresivisti nazývajú jednoducho „novou paradigmou“: čiže katolík už viac nemá utvárať svoj život podľa nemenného Božieho zákona vyjadreného v učení Cirkvi, ale má sa samostatne a autonómne (sic!) rozhodovať o tom, čo z tohto zákona dokáže vo svojom živote splniť a čo nie.
Schönborn je katolíckej verejnosti známy tým, že spochybňuje Tradíciu. V minulosti sa intenzívne angažoval vo veci požiadaviek hnutia LGBT relativizujúc katolícke učenie o ľudskej sexualite. V roku 2012 anuloval rozhodnutie viedenského farára Gerarda Świerczka, ktorý hájil pravdy viery, a do farskej rady v Stützhofene presadil homosexuála, ktorý otvorene žil v homosexuálnom vzťahu s partnerom. V ďalších rokoch aj na biskupskej synode obhajoval hodnoty, ktorú sú vraj prítomné v niektorých homosexuálnych vzťahoch; na druhej strane sa v roku 2017 zúčastnil bohoslužby organizovanej pri príležitosti Svetového dňa AIDS vedľa Geryho Keszlera, šéfa ideologicky pro-gejovskej organizácie Life Ball, a transvestitu Thomasa Neuwirtha známeho ako Conchita Wurst.
V tomto roku Schönborn ochotne vystúpil v rozprave pred Amazonskou synodou. V jednom z rozhovorov podporil svätenie ženatých kňazov a uviedol, že v Katolíckej cirkvi môžu vedľa seba fungovať dva rôzne modely kňazstva. Navrhoval tiež zvolanie tretieho vatikánskeho koncilu, ktorý by sa zaoberal otvorením kňazstva pre ženy; nevylúčil, že v budúcnosti by sa žena mohla stať aj pápežom. Podobné tézy ešte na konci 90. rokov hlásal Carlo Maria Martini, veľký progresivista, jeden z duchovných otcov konkláve v roku 2013.
V tejto súvislosti je úplne zrejmé, že poverenie kardinála Schönborna vypracovaním záverečného dokumentu Amazonskej synody, nemožno považovať za náhodu. Zdá sa, že najhoršie obavy konzervatívnych hierarchov a teológov vyjadrené pred týmto zhromaždením, sa môžu naplniť. Títo varovali, že hoci sa synoda formálne venuje otázke ekológie a Indiánom, v skutočnosti sa môže stať nástrojom ďalšej fázy vnútrocirkevnej revolúcie.
