Kardinál Müller ostro kritizuje pápeža a vyzýva kardinálov, aby ho tiež „kolegiálne kritizovali“

23. januára 2023   Krátke správy

Kardinál Gerhard Ludwig Müller vo svojej novej knihe rozhovorov s názvom In buona fede (V dobrej viere), ktoré viedol s Francom Giansoldatim, novinárom a vatikanistom z denníka Il Messaggero, ostro kritizuje výkon úradu pápeža Františka vo viacerých bodoch. Jedným z obvinení, ktoré sa v novej knihe často opakuje je obvinenie, že pápež viackrát porušil zásady cirkevného práva a zasahoval do rôznych káuz na základe osobných priateľstiev.

Prejavovalo sa to tým, že omilostil obvinených alebo odsúdených kňazov, keď sa ich zastali jeho priatelia. Alebo podľa kardinála Müllera, ušetril pred trestami priamo svojich priateľov. Ako príklad by zrejme mohol slúžiť aj prípad otca Marka Rupnika SJ (patriaceho k jezuitskému rádu, rovnako ako pápež František), ktorý je obvinený z rozsiahleho sexuálneho zneužívania rehoľníčok. Podľa tvrdenia portálu Messa in Latino, pápež zasiahol niekoľko hodín po tom, ako bol Rupnik v roku 2019 exkomunikovaný a exkomunikáciu vyhlásenú Kongregáciou pre náuku a vieru zrušil.

Kardinál uviedol ako príklady kauzu argentínskeho biskupa Gustava Zanchettu, ktorý je teraz odsúdený za sexuálne zneužívanie dvoch seminaristov a tešil sa predtým „privilegovanému postaveniu pápežovho priateľa“ alebo prípad dona Mauro Inzoliho, ktorý bol súdnou cestou za trest zbavený kňazstva, ale na intervenciu jedného pápežovho priateľa vo Vatikáne bol rozsudok zmenený.

Müller uvádza aj iný príklad svojvoľného uplatňovania moci: prípad kardinála Angela Becciu, ktorého pápež jednoducho bez riadneho procesu zosadil. Dal by sa tiež uviesť nedávny prípad amerického pro-life kňaza Franka Pavoneho, ktorý bol kurióznym spôsobom „laicizovaný“ z očividne politických dôvodov, a ako uvádzala napríklad agentúra CNA – na priamy pokyn z Rímskej kúrie. Podľa kardinála nejde o ojedinelé prípady, týkalo sa to aj Kongregácie pre náuku a vieru, z ktorej boli „niektorí kňazi zo dňa na deň bezdôvodne vyhostení“.

Talianske denníky uverejnili prvé úryvky z novej knihy vo svojich sobotňajších vydaniach. V centre Müllerovej kritiky je „vnútorný okruh“ poradcov pápeža. Tých obviňuje kardinál z teologického diletantstva a tvrdí, že hoci im chýba dostatočné vzdelanie v teológii, majú vplyv na dôležité personálne otázky a sú spoluzodpovední aj za zásadné cirkevno-politické a teologické rozhodnutia. Tento „vnútorný kruh“ sa sústreďuje okolo Domu sv. Marty a rozhoduje o všetkom, ešte aj o menovaniach: „Okolo Sv. Marty sa točí akýsi začarovaný kruh, tvorený ľuďmi, ktorí podľa mňa nie sú z teologického hľadiska dostatočne vzdelaní.“

Podľa kardinála ide o akýsi „paralelný tok informácií“ popri oficiálnom aparáte kúrie, pričom „pápež, žiaľ, stále menej konzultuje inštitucionálne kanály“.

Čo sa týka jeho odchodu v roku 2017 z postu prefekta Kongregácie pre náuku a vieru, do ktorej ho menoval Benedikt XVI., kardinál Müller hovorí, že ho latinskoamerickí priatelia pápeža nespravodlivo postavili do negatívneho svetla. V pozadí jeho odvolania zohrali podľa neho úlohu predsudky niektorých latinskoamerických biskupov, ktorí neustále favorizujú nadradenosť „pastoračnej línie“ v riadení Cirkvi a pohŕdajú zložitými teologickými otázkami. Obviňovali ho preto z nepružnosti v dogmatických otázkach: „Videli ma ako tvrdohlavého nemeckého profesora, ktorý chcel dokonca prednášať pápežovi. Ale to bolo všetko vymyslené. Obhajoval som len zásady.“

Po obsahovej stránke nemecký kardinál kritizuje okrem iného rozhodnutia pápeža o rozsiahlom zákaze tradičnej formy svätej omše, reformu kúrie, rozšírenie synodálnej cesty a tajnú dohodu s komunistickou vládou v Číne. Pápež František podľa neho vyvoláva „doktrinálny zmätok“, ktorý sa prejavuje najmä okolo Synody o synodalite.

Kardinál Müller tiež obviňuje pápeža z toho, že napriek tomu ako propaguje údajnú „decentralizáciu“, v skutočnosti paradoxne často sústreďuje rozhodovaciu právomoc iba na seba. Preto Müller vyzýva kardinálov, aby kvôli týmto, ale aj ďalším pochybeniam „kolegiálne kritizovali pápeža“ v prospech jednoty Cirkvi. Podľa kardinála „sú veci, na ktoré sa treba sťažovať“. Hovoriť otvorene a na rovinu je podľa neho jediný možný spôsob, ako zlepšiť celú situáciu. Nejde o žiadne boje frakcií, ale o „nabratie odvahy“, aby bolo nájdené spoločné riešenie „bratským spôsobom“.

BM

Zdroj: Kath net, Open online.it, Crux now, Corriere.it, Il Mattino, ilustračný obrázok, zdroj – flickr.com

PDF (formát pre tlač)