Kardinál Marx šokuje a zároveň nudí

Paweł Lisicki
12. júla 2022   Cirkev

Naozaj sa snažím vyhľadávať dobré správy. No vždy, keď navštívim niektorý z veľkých náboženských portálov, mnohokrát narazím na zlé, zvláštne, niekedy až odpudzujúce či groteskné informácie. Tu je malá ukážka toho, čo by sa dalo nazvať kronikou predpovedanej katastrofy.

Predpovedanej, pretože som to predpovedal už pred rokmi. Teraz sedím v kresle a pozerám sa na obrazovku, na ktorej herci hrajú svoje už dávno predpísané roly ako v bábkovom divadle. Bábky hrajú a hovoria podľa pravidiel, ktoré určil Zlý (odkazujem na moje knihy Diablov systém a Vek Antikrista).

Pred dvoma dňami som narazil na ďalšie vyjadrenia môjho obľúbenca, bývalého predsedu nemeckého episkopátu, kardinála Reinharda Marxa. V tejto funkcii ho už medzitým vystriedal dôstojný konkurent, biskup Georg Bätzing (ľudovo povedané, čert ako diabol). Kardinála a zároveň mníchovského arcibiskupa (áno, je to tá istá arcidiecéza, v ktorej pôsobil arcibiskup Joseph Ratzinger) som si zapamätal nielen pre jeho meno a postavu (povedzme, že mohutnú a statnú), ale aj pre fotografiu, ktorú si urobil pri pomníku Karola Marxa pri príležitosti 200. výročia jeho narodenia.

Facebook

Mimochodom, nie je táto kardinálska brada skromnou podobou veľkej, rozstrapatenej brady autora Kapitálu? Hneď poviem, že toto prirovnanie nie je úplne absurdné, keďže prelát triumfoval v Nemecku s knihou s veľmi príznačným názvom Kapitál?

Das Kapital by Reinhard Marx (2008-08-02): Amazon.com: Books

Dobrý „Komunistický manifest“

Fotografiou sa to neskončilo, boli aj intelektuálne témy. Pri príležitosti 200. výročia narodenia autora prvého Kapitálu arcibiskup nezabudol povedať niekoľko teplých, vrelých slov o komunistickom ideológovi. Nepreháňam. V jednom rozhovore uviedol, že Komunistický manifest Karla Marxa naňho „urobil silný dojem“ a „bol napísaný pôsobivým jazykom“. „Trh nie je taký nevinný, ako ho vykresľujú učebnice ekonómie. V jeho pozadí stoja silné záujmy,“ povedal. „To, že sa to napravilo, nie je úspech kapitalizmu, ale výsledok boja proti jeho excesom. Za naše znalosti o trhu vďačíme taktiež Karlovi Marxovi,“ – dodal. Na otázku, čo by sa spýtal Karla Marxa, keby mohol, kardinál odpovedal, že by bol zvedavý na odpoveď, „čo ľudia urobili s jeho myšlienkami“. Podľa duchovného nie je možné historicky neoddeľovať mysliteľa od toho, čo v jeho mene neskôr urobili iní, najmä ak to malo zlé dôsledky. „Každý, kto neuznáva slobodu, politickú aj ekonomickú, sa veľmi ľahko stáva totalitárnym,“ zdôraznil kardinál Marx a dodal, že Karla Marxa neobviňuje zo zločinov stalinizmu.

Je zaujímavé, že kardinál si nevšimol ani radikálny ateizmus Karla Marxa, ani skutočnosť, že boj proti náboženstvu a nenávisť voči nemu boli základom celej komunistickej ideológie. Práve túto myšlienku jeho boľševickí nasledovníci naplno a s veľkým zanietením realizovali, o čom svedčia hromady mŕtvol. Keby mal kardinál tú smolu a bol by sa narodil v Sovietskom zväze, pochopil by, čo znamená odstraňovanie nánosov povier a zbavovanie sa výparov ópia pre ľud. On sa však teší výdobytkom liberálneho sveta. Koho by v liberálnom Nemecku zaujímali také nepodstatné detaily ako masové vraždy kňazov? A viete si predstaviť, žeby katolícka hierarchia kritizovala ateistickú ideológiu? Nepredstaviteľné!

Tradícia silná, ale slabá

Nemecký kardinál sa však nezaoberá len natieraním na ružovo a ospravedlňovaním otca zakladateľa komunizmu. Marx & Marx je skvelá značka, ale trh si vyžaduje stále nový tovar. Preto sa v poslednom čase, podobne ako mnohí jeho spolubratia biskupi, angažuje v propagácii novej verzie marxizmu, a to revolúcie v morálke a transformácie Cirkvi. Mohol by to robiť trochu smelšie a netvrdím, že aktivisti by potom boli úplne spokojní, ale im je ťažko vyhovieť. Kardinál sa však usilovne a v pote tváre snaží dokázať svoju oddanosť novej paradigme.

V rozhovore pre denník La Stampa hovoril o zrušení povinného celibátu a podelil sa o svoje chápanie lásky. La Stampa je denník blízky Domu svätej Marty; jeho publicistom bol dlhé roky Andrea Tornielli, dnes vedúci tlačovej služby Svätej stolice – poznamenáva portál pch24.pl.

„Preto treba brať vážne rozhovor, ktorý tomuto médiu poskytol Františkov blízky spolupracovník, kardinál Reinhard Marx, ako dôležitý hlas v diskusii o Cirkvi.“ Ukazuje sa však, že relevantnosť je celkom irelevantná a kardinálove názory sú ľavicové banality – upozorňujem vopred. Tí, ktorí očakávajú pokrm pre dušu, budú sklamaní. Dostanú jedlo, ktoré je mdlé a bez chuti, aspoň pokiaľ ide o dušu, o posledné veci, o spásu. Namiesto toho, aby sa hierarcha zaoberal takými „podradnými vecami“ ako je večný život, rozhodol sa skúmať otázku celibátu. „Arcibiskup Mníchova a Freisingu má v tejto otázke jasný postoj: povinný celibát pre kňazov treba zrušiť!“ – uzatvára katholisches.info. Tvrdil, že:

„Čo potrebujú dnešní ľudia? Aby tí, ktorí slávia a prinášajú Eucharistiu, boli dobrým príkladom a zasvätili svoj život Cirkvi a evanjeliu. Môžu to robiť iba celibátnici? Tu kladiem otáznik. Myslím na laických spolupracovníkov v pastorácii tu v Nemecku, ktorí kážu a konajú pohreby. Myslím na Amazóniu, kde veriaci čakajú na prijatie Eucharistie dva alebo tri roky, pretože je tam nedostatok kňazov. Celibát je, samozrejme, silným znakom nasledovania Krista. Avšak pokiaľ ide o povinnosť celibátu, neudržiavame tu len tradíciu? Bolo to správne, ale dnes už to tak všade nie je. Myslím si, že povolania ku kňazstvu sú aj medzi ženatými mužmi.“

Prokreatívny zvierací sex

Jedným slovom, nuda a pri čítaní týchto slov som pociťoval neprekonateľnú únavu. Zívanie. Bože, prečo stále musí hovoriť o tom celibáte? Ak sa mu nepáči, môže predsa odísť, zanechať svoje kňazské rúcho, vzdať sa purpuru a hotovo. On však miesto toho ľavou rukou cez pravé ucho dokazuje, že tradícia bola správna, ale napriek tomu nie je správna, atď., atď.

Inak je smiešne, že na každom kroku, dokonca aj v otázke kňazského svätenia žien musel nemecký kardinál zdôrazňovať, že je „otvorený“. Viem, že to nie je pekné, ale nejako mi tá „otvorenosť“ a „otváranie sa“ pripadalo hrozné, keď som si ho predstavoval takého „otvoreného“. Tento výraz sa natrvalo stal súčasťou slovníka a teraz krúži ako strašidlo po svete. Teraz každý musí byť… otvorený.

Opäť malá ukážka kardinálovej argumentácie (som zvedavý, kedy mi dôjdu rezervy tradičnej úcty k duchovnej osobe a nazvem to, čo počujem, výrazmi, ktoré si zaslúži). Citujem: „Ján Pavol II. jednoznačne odmietol kňazstvo žien. Táto diskusia však ešte nie je uzavretá, na to nebudú stačiť roky. Medzitým musíme ženám umožniť intenzívnu účasť na živote Cirkvi, a to aj na najvyšších postoch: nejde o to, aby sme boli Cirkvou, ktorá sa páči, ale že je to príkaz evanjelia,“ povedal (tisnú sa mi iné slová) reverend Marx. To znamená: Ján Pavol II. povedal „nie“. Ale toto „nie“ sa môže zmeniť na „áno“, len to chce čas. Čas ako alchymista mení „nie“ na „áno“. No, možnože čas, ale za výdatnej pomoci nemeckých a iných osvietených hierarchov. Odkaz pre nechápavých: budeme robiť všetko, aby sme budili dojem, že nám nezáleží na tom, aby sme sa páčili, ale že to slová evanjelia hovoria to, čo chceme, a vďaka čomu sa budeme páčiť. Jednoduchšie povedané: keďže to evanjelium nehovorí, prekrútime ho tak, aby to tak vyznelo. Veď som predsa kardinál Marx a možno nepochádzam z tých Marxovcov, ale viem to prekrútiť. Čo ešte dokážem? Čo ešte dokáže nemecký kardinál? O tom sa hneď presvedčíme. Kňazstvo žien je maličkosť. Názov katolíckeho portálu – „Kardinál šokuje“ – nám prezradil, aby sme očakávali veľké veci.

„Cirkev by mala uznať, že sexuálny akt nie je primárne zameraný na plodenie, ale na vyjadrenie lásky a budovanie vzťahov medzi partnermi.“ Kardinál takúto optiku nazýva „rastom vedomia“. Ale ďalej ma kardinál sklamal. Dúfal som vo viac. Je mi ľúto, že katolícka hierarchia v tejto súvislosti nerozvinula túto tému a nepoukázala aspoň na výhody tantrického sexu alebo sa v rámci, samozrejme, náboženského dialógu nezameral na exegézu „Kámasútry“.

„Sexualita, ktorú nám dal Boh, je súčasťou človeka. Nemôže byť asymetrická. Partneri musia byť na rovnakej úrovni aj preto, že sexualita, ako hovorí II. vatikánsky koncil, neslúži len na prokreáciu. Dlho platilo, že to tak je, ale dnes to tak nie je, pretože sme ľudia, nie zvieratá. Sexualita je súčasťou vzťahu, vyjadruje náklonnosť. Treba ju merať mierou lásky, ktorá sa rodí medzi ľuďmi. Sex je spôsob prejavu lásky. Nie je to automaticky hriech, ale má podobu prijatia odlišnosti. Toto je morálka.“

No, konečne niečo silnejšie. Vopred sa ospravedlňujem, kto nechce, nech nečíta, upozorňujem, že tu mi došla trpezlivosť s kardinálovým učením a už nemôžem hovoriť o slovách, ale o táraní. Snaha o odovzdávanie života (kardinál, podobne ako Nemci, musí používať učenejšie výrazy, teda „prokreácia“) je podľa neho animalizácia. Ak je to tak, potom sú homosexuáli a lesbičky ľudskejší ako ľudia, z ktorých zväzku sa rodia deti (hnusoby, množia sa ako králiky, sú ako burina!).

„Ústredným bodom dvojice, bez ohľadu na to, či je alebo nie je homosexuálna, nie je sex: (tým bodom) je vôľa žiť spolu, láska, vzájomná dôvera, vernosť až do smrti. Preto nemôžem povedať, že toto všetko je hriech.“

Nie, nemôže. Len nedokážem pochopiť, čo bráni kardinálovi, aby sám vydal svedectvo, nadviazal vzťah s mužom, s ktorým by spoločne prežíval život, lásku a sex, a to nie živočíšnym, ale ľudským spôsobom. Aká malodušnosť! Aký nedostatok evanjeliovej odvahy!

Okrem toho, ako som zdôraznil, neviem, prečo je arcibiskup taký provinčný a naviazaný na „dvojicu“? Azda preto, že pri vyšších počtoch osôb by to bolo horšie? Azda tam nie je možné prejaviť vzájomnú vôľu a dôveru? Veď „sex je spôsob prejavu lásky“, tak prečo ho kardinál obmedzuje len na dvojice, prečo nie je veľkorysejší, veľkodušnejší, otvorenejší? Prečo mu chýba odvaha? Čo mu bráni rozšíriť, prehĺbiť „byť iný“, ukázať, že nie dvojica mužov alebo žien – aké to obmedzenie –, ale aj väčšie skupiny osôb sa môžu radostne vymaniť z tyranie živočíšnosti?

Ďalší škandál: absencia písmena „I“

Tieto slová vážne vrhajú tieň na kardinálovu pokrokovosť. Chudák to podvedome cítil a snažil sa to rýchlo napraviť. Preto povedal, že sa nedávno zúčastnil na katolíckej omši, ktorú v Mníchove zorganizovala komunita LGBTQ+.

A kde je to „I“ – pýtam sa? Ako na to budú reagovať Američania a Joe Biden, vodca slobodného sveta, ktorý v júni 2022 oficiálne pridal do skratky písmeno „I“ a na všetky časy oznámil, že odteraz bude tento mesiac obdobím osláv aj ľudí s písmenom „I“, intersexuálov, ktorých je podľa Gazety Wyborczej 0,01 %? Taká nedbalosť! Hanba!

V každom prípade sa arcibiskup nie sám od seba zúčastnil na tejto omši bez „I“. V žiadnom prípade! Kardinál je predsa poslušný katolík. Preto vopred informoval pápeža o svojom úmysle (aké krásne a dojímavé!).

„Chcel som im dať najavo: Ste súčasťou Cirkvi. Sexuálna orientácia nemôže a ani nesmie viesť k vylúčeniu z Cirkvi. To nie je možné! Aj homosexuálne páry žijú svoj vzťah s láskou.“

Samozrejme. Ba čo viac: sú znamením nádeje. Sú symbolom prekonania živočíšnosti. Nechápem, naozaj nechápem, ako môžu ľudia uvažujúci v takých širokých horizontoch sedieť v arcibiskupskom paláci. Prečo nie sú dôslední? Prečo neurobia zo zatuchnutých, plesnivých a klerikálnych arcibiskupských palácov miestnu LGBTQIA bunku? To by bol skutočný evanjeliový kvas a obohatenie!

© Všetky práva vyhradené. Článok bol prebraný z týždenníka DoRzeczy.

***

Portál Christianitas.sk odporúča:

Kniha Obraňujme vyšší zákon s podtitulom Hnutie LGBT a obrana kresťanskej morálky kolektívu autorov Americkej spoločnosti pre obranu Tradície, rodiny a vlastníctva (TFP) dáva čitateľovi jednoznačnú odpoveď na otázku: Prečo musíme odmietať „sobáše“ medzi ľuďmi rovnakého pohlavia ako aj požiadavky homosexuálnej loby?

K tejto obsahom pozoruhodnej knihe napísal príhovor otec arcibiskup Mons. Ján Orosch, z ktorého zacitujme: „Táto hlboká pravda, ktorá je uvedená v predstavovanej knihe o skutočnosti homosexuálnej revolúcie, pozorovateľnej na celom svete, dokonale ilustruje realitu vzbury hriechom poznačeného človeka, voči svojmu Stvoriteľovi.“

A slová z recenzie doc. RNDr. Vladimíra Palka CSc.: Ak sa chcete zoznámiť s knihou, ktorá opisuje úspešnú históriu, taktiku a stratégiu hnutia, a vyzbrojuje čitateľa argumentačne do zápasu proti ideológii LGBT, potom odporúčam knihu „Obraňujme vyšší zákon“.

Knihu je možné si objednať na adrese: https://www.christianashop.sk/obranujme-vyssi-zakon/

***

PDF (formát pre tlač)