Kardinál Gerhard Müller: „Kardináli Hollerich a Marx hovoria herézy. Pre nás je podstatné, čo hovorí Kristus!“ - Christianitas

Kardinál Gerhard Müller: „Kardináli Hollerich a Marx hovoria herézy. Pre nás je podstatné, čo hovorí Kristus!“

Mikuláš Hučko a Matej Gavlák
31. marca 2022
  Cirkev  


PODPORTE PORTÁL CHRISTIANITAS

Váš príspevok je životne dôležitý pre udržanie a ďalší rozvoj portálu.
Prosíme Vás, podporte nás sumou:

5 € 10 € 20 € 50 €

Bráňme spolu vieru, rodinu a vlasť!

Dňa 26. marca 2022 sa za prítomnosti krakovského arcibiskupa Mareka Jedraszewskeho uskutočnilo autorské stretnutie s emeritným prefektom Kongregácie pre náuku viery kardinálom Gerhardom Müllerom v Centre Jána Pavla II. v poľskom Krakove pri príležitosti vydania poľského prekladu jeho dvoch kníh. Na akcii sa zúčastnila aj redakcia portálu Christianitas.sk. Pred stretnutím sme sa s emeritným kardinálom krátko porozprávali, vyjadrili mu svoje poďakovanie za jeho prácu, vernosť a vytrvalosť, stručne sa mu predstavili a poprosili o požehnanie pre redakciu i pre verných čitateľov portálu, ktoré nám ochotne udelil.

Na stretnutí, ktoré prebiehalo pod heslom „Hľadanie pravdy a jednoty“ zaznelo mnoho otázok týkajúcich sa tém, ktorými žije dnešný svet a Cirkev.

O vojne

Ohľadom vojny na Ukrajine zaznela otázka, či nám tým Boh nechcel niečo dôležité povedať. Kardinál odpovedal, že je to bolestný znak času. My, katolíci, sme si nevymysleli nijakú svoju ideológiu, ale všetko učenie máme nadiktované zhora – od Boha. Ľudská rasa od počiatku sveta cítila, že čosi tu nehrá, že to nejde tak, ako by malo a od počiatku sveta sa snažila na zemi budovať raj. Osvietenstvo, Marx Feuerbach, fašistickí myslitelia a podobné osoby vyhlasovali, že nepotrebujú Boha, že si sami vybudujú nový svet. Samozrejme, nič z toho sa nepodarilo.

Po páde Berlínskeho múru sme žili v presvedčení, že teraz nastáva nová epocha a všetko bude dobré. Ale je jasné, že ak lekár určí nesprávnu diagnózu, potom aj terapia bude nesprávna. Boh nám hovorí, že problém je inde a je oveľa hlbší, pretože spočíva v prvotnom hriechu. A z tohto bahna sa nemôžeme sami za vlasy vytiahnuť, z tohto bahna nás môže vytiahnuť Boh skrze svojho Syna. Ale do konca sveta vždy bude vo svete existovať utrpenie nevinných.

Kardinál Müller označil ruského prezidenta Putina za „hlavného agresora“ vojny na Ukrajine a prirovnal ho k diktátorom 20. storočia. Ubezpečil však, že Putin nemá posledné slovo, že Boh, Božia milosť a láska sú silnejšie než zlo.

Zdroj: archív Christianitas.sk

Prítomným poľským novinárom to nedalo a vypytovali sa na záležitosť aj naďalej. Poľsko je známe svojím tvrdým postojom voči Rusku. Novinárov preto zaujímal kardinálov názor na postoj pápeža Františka, ktorý je vo vyjadreniach opatrnejší a jednoznačného vinníka dosiaľ nespomenul. Kardinál Müller bol toho názoru, že patriarcha Kirill by mal „chytiť Putina za uši“ a povedať mu, že mu hrozí exkomunikácia, ako sa to stalo aj kresťanskému cisárovi Theodosiovi I. Veľkému, ktorému zakázal pre jeho činy vstup do chrámu sv. Ambróz.

Ja by som Putinovi povedal: „Kto mečom bojuje, ten mečom aj zahynie“, zakončil kardinál rázne svoje vyjadrenie s tým, že človeku, ktorý sa „prezentuje ako veriaci kresťan“ by to mohlo prehovoriť do duše.

Zaznela otázka, že podľa vyjadrení Apoštolskej stolice akoby kategória spravodlivej vojny už nemala uplatnenie. Pritom v Katechizme i u sv. Augustína táto kategória existuje. Ako chápať vyjadrenie, že dnes už nemôžeme hovoriť o spravodlivej vojne? Veď Ukrajinci sa bránia.

Kardinál pripustil, že výraz „spravodlivá vojna navonok znie protirečivo“, pretože v čase vojny sa deje veľa vždy aj veľa nespravodlivosti, takže tie dve slová akoby vzájomne nesedeli.

Podľa Aristotela, sv. Augustína i Tomáša Akvinského každý človek má život od Boha a má právo brániť seba i svoju rodinu pred nespravodlivým útokom. Útočník si musí byť vedomý, že keď zaútočí, že aj jeho život môže byť ohrozený. Rovnako aj národy majú právo brániť sa, a keď sú napadnuté vojenskou silou, vojenskou silou sa musia aj brániť. My ako kresťania nie sme pacifisti, ani zástancovia vojny. Legálna vláda štátu musí zvážiť, ako sa brániť tak, aby spoločnosti nevznikla ešte väčšia škoda.

O synode

Nemohla chýbať ani otázka týkajúca sa synody:

Teologický pojem synodálnosti. Je to neologizmus, ktorý v poslednom čase urobil veľkú kariéru a v materiáloch týkajúcich sa prípravy na synodu, ktorá sa má zaoberať synodálnosťou, sa objavujú tvrdenia, že synodálnosť patrí k podstate Cirkvi. Niektorí dokonca tvrdia, že buď bude Cirkev synodálna, alebo nebude vôbec.

Prečo pojem synodálnosti bol zrazu postavený do centra života Cirkvi? Veď tento pojem sa nenachádza v katechizme, ani v učení II. vatikánskeho koncilu. Samozrejme, synody boli, ale pojem synodálnosť neexistoval. V čom vidíte zdroj kariéry tohto slova a či je to určitá šanca alebo ohrozenie?

Emeritný prefekt začal svoju odpoveď tým, že podľa neho ide o akési ideologické používanie slova synodálnosť. Synoda v latinčine totiž znamená stretnutie, koncil, congregatio fidelium ad hoc s cieľom prijať rozhodnutie o nejakej téme k nejakej téme a biskupi sa už od prvých storočí schádzali na synodách, aby bojovali proti herézam, a riešili problémy, či prijímali stanoviská.

Je článkom viery, že stredobodom Cirkvi je Kristus, nie synodálnosť, ktorá je abstraktum, princíp, ale princíp nemôže byť podstatou Cirkvi. Kristus nezomrel za abstraktné zásady, ale za ľudí. Takže spoliehanie sa na synodálnosť môže skončiť veľkým rozčarovaním.

Pri novom usporiadaní Rímskej kúrie došlo k premenovaniu kongregácií na dikastériá. Pritom zabudlo sa, že congregatio v latinčine znamená to isté, čo v gréčtine synoda a bolo nahradené svetským výrazom dikastérium, čo zodpovedá svetskému ministerstvu.

Zaznela otázka, či tu nejde o paradox, keď na jednej strane máme výzvu k synodálnosti a na strane druhej prebieha administratívna reforma, ktorá akoby spochybňovala tento princíp, pretože kardináli nie sú zvolávaní, aby diskutovali, kým na druhej strane je neustále opakovaná výzva k  dialógu a diskusii so všetkými.

Emeritný prefekt ozrejmil, že zbor kardinálov je vlastne pápežovou synodou. Je to najvýznamnejšie grémium v Cirkvi. Pápež má primát, je najdôležitejší, ale je obklopený kardinálmi, ktorí ho podporujú. Ani biskup nekoná sám, má grémium presbyterov. Je poľutovaniahodné, že práve grémium kardinálov, ktoré je na to určené, nie je využívané na to, aby radilo Svätému Otcovi. Je to ako keby biskup povedal, že sa bude radiť s médiami a nie so svojimi kňazmi.

Ale tak ako svätý Peter mal svoje ľudské obmedzenia, má ich aj pápež František. Cirkev nie je postavená na supermanoch, ale na slabých hriešnych ľuďoch.

Zazneli tiež otázky ohľadom synody v Nemecku, či sa nestane modelom pre Cirkev?

Odpoveď: V Nemecku existuje tzv. Ústredný výbor nemeckých katolíkov (nem. Zentralkomitee der deutschen Katholiken – ZdK), ktorí si predstavujú Cirkev ako firmu a teraz uvažujú o tom, že treba prijať novú firemnú politiku. Tvrdia, že Cirkev sa musí prispôsobiť duchu doby. A vzor vidia v protestantoch. Pritom je každému jasné, že hoci sa protestanti môžu rozvádzať, protestantskí duchovní sú ženatí, požehnávajú homosexuálne zväzky, napriek tomu sú v hlbokom úpadku, napriek tomu ľudia od nich odchádzajú v ešte väčšej miere.

Ak je človek chorý a ide k lekárovi, ktorý mu predpíše lieky a tie nezaberajú, nepôjde predsa k inému lekárovi, aby mu tento predpísal úplne rovnaké lieky! Protestanti v Nemecku či anglikáni v Anglicku nemôžu byť naším vzorom!

Zdroj: archív Christianitas.sk

Vlci v rúchu baránkovom

Nie je dôležité, čo hovoria médiá. Pre nás je podstatné iba to, čo hovorí Kristus! Ak by svet Západu bez Boha bol taký skvelý, ako vysvetliť fakt, že najčastejšou príčinou smrti mladých sú samovraždy. Lekár predsa nepomáha pacientovi tým, že ochorie na rovnakú chorobu ako on, ale tým, že chorobu lieči. A naša viera je terapiou pre svet. Nie preto, žeby sme to boli my sami vymysleli, ale preto, lebo naša viera sa opiera o Boha. Cirkev je sviatosťou spásy pre svet.

Jedna otázka sa týkala situácie viery, ktorá je skôr pesimistická, pretože v Cirkvi prežívame krízu, ktorú mnohí považujú za zatiaľ najväčšiu v dejinách. Ako vidí kardinál budúcnosť Cirkvi? Odkiaľ má bežný veriaci čerpať silu a nádej, keď ten chaos zasahuje samotných pastierov Cirkvi?

Emeritný prefekt začal tým, že v dejinách Cirkvi bolo veľa kríz. Napr. arianizmus, ktorému veľa biskupov podľahlo. V severnej Afrike, kde Cirkev spočiatku prekvitala, prevládol donatizmus, ktorého zástancovia tvrdili, že sviatosti sú platné iba keď duchovní, ktorí ich vysluhujú, sú svätí. Väčšina biskupov boli donatisti, ale menšina, medzi nimi aj sv. Augustín, zostala katolícka. Kardinál varoval, že už Dante Alighieri umiestnil vo svojom veľdiele Božská komédia biskupov a dokonca i niekoľkých pápežov do pekla.

V čase osvietenstva aj prominentní biskupi odišli od viery. V 19. a 20. storočí bol dlhý rad dobrých pápežov, episkopát bol jednotný a veľmi, veľmi málo heretických biskupov.

Dnes hlas, spochybňujúci mnohé princípov našej viery, neraz prichádza práve od biskupov. Nedávno sa kardinál Pell obrátil na Kongregáciu pre náuku viery, aby napomenula luxemburského kardinála Hollericha a nemeckého biskupa Bätzinga, predsedu Nemeckej biskupskej konferencie, za ich stanovisko spochybňujúce sexuálnu morálku, najmä pokiaľ ide o homosexualitu.

Kardinál Gerhard Müller, bývalý prefekt Kongregácie pre náuku viery, so smútkom v hlase, ale veľmi jasne povedal, že teraz, žiaľ, zažívame biskupov a kardinálov, ktorí sú otvorení heretici.

A aby bol konkrétny, povedal, že to, čo kardinál Hollerich vyslovil, je z dogmatického hľadiska heréza.

A aj to, čo kardinál Marx povedal, z dogmatického hľadiska spĺňa podmienky herézy.

Pápež František a Kongregácia musia plniť svoje úlohu a brániť katolícku vieru bez ohľadu na to, či ich ateistické médiá za to budú chváliť alebo haniť!

Titulný obrázok – wikimedia commons


PODPORTE PORTÁL CHRISTIANITAS

Váš príspevok je životne dôležitý pre udržanie a ďalší rozvoj portálu.
Prosíme Vás, podporte nás sumou:

5 € 10 € 20 € 50 €

Bráňme spolu vieru, rodinu a vlasť!

Najnovšie články

Epidémia nekritickosti a jej dôsledky (1. časť)

Sv. Faustína o pekle, očistci a nebi

Cisár Svätej ríše rímskej národa nemeckého

Návod svätého Františka na šťastný život: 12 pravidiel pre katolíka