Kardinál G. Müller: Dúfam, že v Nemecku dôjde k náboženskému obratu - Christianitas

Kardinál G. Müller: Dúfam, že v Nemecku dôjde k náboženskému obratu

pch24.pl
1. marca 2020
  Cirkev

„Predovšetkým treba poprosiť Cirkev i Svätého otca o odpustenie za schizmatický akt, keď grémium, ktoré na to nemá nijaké oprávnenie, prijíma rozhodnutia, ktorými sa stavia nad učenie Cirkvi, a tým aj nad Zjavenie, akoby nikdy nepočulo o dogmatickej konštitúcii „Dei verbum“ Druhého vatikánskeho koncilu.“ Týmto spôsobom emeritný prefekt Kongregácie pre náuku viery kardinál Gerhard Ludwig Müller komentoval post-synodálnu exhortáciu pápeža Františka “Querida Amazonia”, zverejnenú 12. februára. Pritom spomenul aj Synodálnu cestu Cirkvi v Nemecku. „Dúfam, že teraz v Nemecku dôjde k náboženskému obratu,“ povedal kardinál.

Foto: kardinál Müller

V rozhovore pre nemecký portál kath.net na otázku, či ho neprekvapilo, že v pápežskom dokumente sa nespomína uvoľnenie kňazského celibátu, pripomenul, že celibát je hlboko spätý s podstatou kňazstva. Vysvetlil, že „kňaz nie je náboženským funkcionárom, ale predstaviteľom Krista, Ženícha Cirkvi,“ pričom dodal, že osobitná tradícia svätenia kňazov vo východných cirkvách má svoje vlastné dôvody.

Druhý vatikánsky koncil vychádza z vnútornej príbuznosti sviatostného kňazstva a plného zasvätenia sa službe Božiemu kráľovstvu, vrátane zrieknutia sa manželského života – pripomenul kardinál. Poznamenal, že výraz „otvorený“ alebo „uzavretý“ vychádza zo svetskej logiky, ktorá nedokáže pochopiť význam života v celibáte pre „prichádzajúci Nový svet v Kristovi“. „Živočíšny človek neprijíma veci Božieho Ducha; sú mu bláznovstvom a nemôže ich pochopiť, lebo ich treba duchovne posudzovať“ (1 Kor 2, 14).

Na výčitku niektorých katolíckych ženských skupín, ktoré považujú exhortáciu za „vážnu ranu všetkým ženám, ktoré dúfali, že exhortácia bude jasným signálom v prospech rovnosti mužov a žien v katolíckej Cirkvi,“ kardinál odpovedal, že ide o „totálne falošný teologický prístup“. O našom vzťahu s Bohom rozhoduje Jeho slobodná milosť a povolanie, nie naše právne nároky. Boh volá všetkých, aby boli Božími deťmi, ale iba apoštolom a ich nástupcom v duchovnom úrade biskupa, kňaza a diakona v službe Cirkvi sú udeľované svätenia. Kňazstvo nie je pre uspokojovanie vlastných ašpirácií. Na dôstojnosť pokrstených a na ich účasť v Cirkvi nemá nijaký vplyv skutočnosť, že nie sú kňazmi či diakonmi,“ pripomenul bývalý prefekt Kongregácie pre náuku viery.

V súvislosti so synodálnou cestou, s procesom dialógu o reformách iniciovaných v nemeckej časti Cirkvi zdôraznil, že v tomto prípade sa pojem „reforma“ používa nesprávne. Reforma znamená obnovenie viery, nádeje a lásky, a preto je opakom sekularizácie Cirkvi – zdôraznil. Vyjadril pritom nádej, že teraz dôjde v Nemecku k náboženskej konverzii.

Pokiaľ ide o pápežskú exhortáciu, povedal: „Predovšetkým treba poprosiť Cirkev i Svätého otca o odpustenie za schizmatický akt, pri ktorom grémium, ktoré na to nemá nijaké oprávnenie, prijíma rozhodnutia, ktorými sa stavia nad učenie Cirkvi, a tým aj nad Zjavenie, akoby nikdy nepočulo o dogmatickej konštitúcii Dei verbum Druhého vatikánskeho koncilu.“

Poukázal na to, že Synodálna cesta ani teologicky nijakým spôsobom nemôže riešiť celkovú situáciu kresťanstva v sekulárnom postmodernom svete. Človek sa nemôže krútiť len okolo seba, ale musí sa obrátiť ku Kristovi a našim súčasníkom rozprávať o premieňajúcej moci a pravde Evanjelia a svojím životom o nej svedčiť – zdôraznil kardinál Müller.

Na otázku, či argentínsky pápež svojou exhortáciou splnil očakávania latinskoamerickej Cirkvi, podotkol, že tento dokument má „prorockú silu“. Ide o ohlasovanie oslobodzujúcej sily evanjelia. Preto ho netreba čítať ako neutrálnu akademickú štúdiu – uviedol. Podľa jeho názoru z exhortácie nevyplývajú nijaké dramatické dôsledky.

Namiesto toho nástupca Petra ako univerzálny pastier Kristovho stáda i ako najvyššia morálna autorita na svete vyzýva všetkých katolíkov i kresťanov iných vyznaní, ale aj všetkých ľudí dobrej vôle, aby sa aktívne zapojili do pozitívneho rozvoja tohto regiónu. Vďaka tomu naši blížni i všetci kresťania budú môcť zažiť budujúcu a zjednocujúcu silu evanjelia. Máme spolupracovať na miestnej i celosvetovej úrovni v solidarite pre spoločné dobro. Pápež exhortáciou nechce existujúce politické, etnické či vnútrocirkevné konflikty podnecovať, ale ich prekonať – argumentoval nemecký kardinál.

Podľa jeho názoru môže mať exhortácia aj uzmierovací účinok na európskych katolíkov, keď sa do toho pustia. Nebezpečný vývoj, ako je vytváranie strán v Cirkvi, ideologické fixácie a nebezpečenstvo vnútornej emigrácie či otvoreného odporu, je možné zredukovať. Vykladačom exhortácie treba klásť na srdce, aby prosbu Svätého otca ako opravdiví synovia a dcéry Cirkvi prijali v duchu súhlasu a spolupráce – zdôraznil bývalý prefekt Kongregácie pre náuku viery.

Najnovšie články

Sv. Melor, mučeník

„Nezaujímavá“ svätica z Lisieux: Malá Terezka a čo ste o nej nevedeli

Týždeň na Slovensku

„Anklopfzeremonie“ alebo pohľad do habsburských pohrebných rituálov