Kardinál Brandmüller: „Synodálna cesta v Nemecku buduje ateistické kresťanstvo!“

14. marca 2022   Krátke správy   Synodalita

Kardinál Walter Brandmüller, významný cirkevný historik a dlhoročný predstaviteľ Rímskej kúrie, publikoval článok ostro kritizujúci nemeckú Synodálnu cestu. Hierarcha, známy v posledných rokoch okrem iného aj ako signatár slávneho dubia v kauze Amoris Laetitia, poukazuje na obrovské nebezpečenstvo nemeckého reformného procesu. Nemeckú Synodálnu cestu kritizoval už v minulosti a od roku 2019 opakovane poukazuje na zásadné problémy, ktoré sú s ňou spojené.

Kardinál Brandmüller nie je vo svojich obavách osamotený. Vo februári tohto roku poslal predseda Poľskej biskupskej konferencie, arcibiskup Gadecki, dlhý list biskupovi Georgovi Bätzingovi, predsedovi nemeckého episkopátu a vedúcemu Synodálnej cesty. Poukázal v ňom na to, že nemecká cirkev opúšťa Evanjelium a pretvára svoju podobu podľa ducha doby. O necelý mesiac neskôr podobne kritizovali nemeckú cirkev aj biskupi Škandinávskej biskupskej konferencie. Hierarchovia z Dánska, Švédska, Fínska, Nórska a Islandu zdieľali rovnaké obavy s poľským predstaviteľom.

Bezprostrednými dôvodmi týchto ohlasov sú aktivity posledného synodálneho zhromaždenia, rozhodovacieho orgánu Synodálnej cesty. Na prelome januára a februára prijala Synodálna cesta viacero dokumentov, ktoré naznačujú jednoznačnú herézu v otázkach ako sú: homosexualita a sexuálna morálka všeobecne, či chápanie kňazstva.

Kardinál Brandmüller, ktorý v roku 2016 spolu s kardinálmi Raymondom Burkom, Carlom Caffarrom a Joachimom Meisnerom publikoval slávne dubiá na Amoris Laetitia, nazval svoj článok o Synodálnej ceste Quo vadis, Germania? Poukázal na to, že Synodálna cesta opakuje postuláty, ktoré boli vyslovené na kontroverznej synode vo Würzburgu v rokoch 1971 – 1975. Ide napríklad o otázku umožnenia svätého prijímania rozvedeným v nových zväzkoch, alebo o zrušenie záväzku celibátu. K tomu sa však pridávajú nové myšlienky, ako napríklad uznanie homosexuálnych praktík za morálne prijateľné, či úsilie o svätenie žien.

Ďalšou „novinkou“ Synodálnej cesty je snaha odstrániť všetky rozdiely medzi biskupmi, kňazmi, diakonmi a laikmi, čo je v dokonalom súlade s učením Martina Luthera. Hierarcha poznamenal, že s postulátom rovnostárstva medzi všetkými členmi Cirkvi je Synodálna cesta „v rozpore s dvetisíc rokmi praxe a všeobecnými koncilmi“. Zdôraznil tiež, že Synodálna cesta nezákonne požaduje, aby boli ženy vysvätené, hoci dvadsať storočí si to nikto v Cirkvi nemyslel, že je to možné:

„To si biskupi, ktorí sa podieľali na rozhodovacom procese, naozaj neuvedomujú, že otvorene protirečia pravdám viery, aj keď opakovane prisahali, že ich budú strážiť a hlásať? Toto je otázka najvyššej existenčnej dôležitosti a musí byť položená so všetkou vážnosťou – a každý biskup musí odpovedať.“

Kardinál Brandmüller sa neskôr vo svojom článku zamýšľa nad pozadím Synodálnej cesty. V prvom rade poukazuje na modernizmus a inšpiráciu Hegelovou filozofiou. Cirkev by mala podľa kardinála veľmi dôsledne reagovať na výzvu modernizmu. Takéto kroky robili pápeži, napríklad Pius X. Žiaľ, podľa kardinála, sa v dôsledku dvoch veľkých katastrof – oboch svetových vojen – teológia nedokázala vysporiadať s modernizmom dostatočne a adekvátne. Dôsledkom vojnovej devastácie bolo, že sa neuskutočnilo „dôkladné a úplné preskúmanie komplexného problému modernizmu“, čo viedlo k jeho ďalšiemu nárastu. Vyvrcholením tohto procesu bola kríza okolo II. vatikánskeho koncilu, ktorá bola navyše spojená s revolúciou v roku 1968.

Kardinál sa dokonca domnieva, že Synodálna cesta vstúpila do hegeliánskeho „dialógu“ sama so sebou tak intenzívne, že v skutočnosti jej predmetom už nie je ani „len“ falošná doktrína či heréza. Je to ešte horšie: o Bohu sa už takmer nehovorí. Toto je „kresťanský ateizmus“, usudzuje kardinál s odkazom na názov slávnej knihy Ernsta Blocha, jedného z hlavných revolučných mysliteľov, populárnych v 60. rokoch.

BM

Zdroj: Life Site News, PCH24, titulný obrázok – youtube.com

PDF (formát pre tlač)