Kam smeruje Európa? Je Nemecko demokratický štát? Diplomatický konflikt kvôli prepusteniu trénera

Mikuláš Hučko
14. apríla 2021   Politika

Predstavme si, žeby si talianske Ministerstvo zahraničných vecí predvolalo slovenského veľvyslanca v Ríme a žiadalo o vysvetlenie, prečo Livio Magoni, tréner slovenskej lyžiarky Vlhovej, už nie je trénerom. Absurdná predstava? Určite.

Predstavme si však, žeby si maďarské Ministerstvo zahraničných vecí predvolalo charge d‘affaires veľvyslanectva Nemecka v Budapešti kvôli prepusteniu maďarského trénera brankárov futbalového mužstva Herthy Berlín. Absurdná predstava? Tentokrát nie. Je to realita.

Ide o Zsolta Petryho, bývalého maďarského reprezentačného brankára, ktorý od roku 2015 pracoval ako tréner brankárov v Herthe Berlín. Pracoval, v minulom čase, pretože už nepracuje. V priebehu 24 hodín od zverejnenia rozhovoru bol prepustený. Jeho priestupok? Niekoľko banálnych viet vyslovených v rozhovore poskytnutom maďarskému denníku Magyar Nemzet (ktorý v Nemecku určite nikto nečíta), v ktorom sa okrem otázok o aktuálnych futbalových témach vyjadril aj na adresu maďarského reprezentanta Pétera Gulácsiho pôsobiaceho v Lipsku a ktorý na svojom facebooku podporil tzv. „dúhové rodiny“.

Povedal Zsolt Petry niečo nenávistné? Vyzýval azda k násiliu? Nie, iba krotko konštatoval, že „s liberálnym názorom Pétera Gulácsiho o dúhových rodinách väčšina maďarskej spoločnosti nesúhlasí.“ Čo nemožno poprieť. A ešte pridal takú otcovskú radu, že on „ako športovec by sa na jeho mieste sústredil na futbal a neformuloval žiadne stanovisko v spoločenských a spoločensko-politických otázkach, aby nerozviroval vášne.“

Akokoľvek nad tými vetami dumáme, nedostatok nadšenia nad tzv. „dúhovými rodinami“ sotva môže byť jediný dôvod na prepustenie z práce dokonca aj v Nemecku. Alebo žeby predsa?

V ďalšej časti rozhovoru však Zsolt Petry prezradil svoj postoj k migrácii, keď uviedol, že nechápe, ako mohla Európa tak hlboko morálne klesnúť. „Prisťahovalecká politika je pre mňa prejavom morálneho úpadku. (…) Európa je kresťanský kontinent a ja sa so znepokojením pozerám na tento morálny rozklad na našom kontinente. Liberáli zveličujú opačné názory: keď migráciu nepovažuješ za dobrú, pretože s ňou sa na kontinent dostalo ohromné množstvo kriminálnych živlov, tak ťa hneď označia za rasistu. Opačné názory sú málokedy tolerované, najmä, keď sú konzervatívne.“

Na ďalší deň už nebol zamestnancom Herthy. Nemecký bundesligový klub mu takto vlastne dal plne za pravdu, že konzervatívne hodnoty v nijakom prípade netoleruje.

LGBT sieť futbalových fanklubov (áno, aj také čosi existuje) – Queer Football Fanclubs – privítala s nadšením rozhodnutie Herthy ako „pozitívny a spravodlivý krok“ kvôli Petryho „trans- a homofóbnym výrokom“ (trans- und homophoben Aussagen).

Takto sa celá udalosť dostala až do politickej roviny a vo štvrtok 8. apríla si maďarské Ministerstvo zahraničných vecí predvolalo charge d‘affaires veľvyslanectva Nemecka v Budapešti a tvrdo kritizovalo porušenie slobody prejavu v Nemecku: „keď človeka možno prepustiť za vyjadrenie legitímneho názoru zákonným spôsobom.“

Celý príbeh sa však dotýka samotného jadra európskej debaty vedenej za posledné roky: sloboda názoru, podpora prirodzenej rodiny a kresťanských koreňov v Nemecku a na celom európskom kontinente je ešte stále legitímna? Alebo osoby, ktoré ich zastávajú, treba vylúčiť zo spoločenského, politického a dokonca profesionálneho života? Je v Európe úcta k „európskym hodnotám“ a „vláde zákona“ platná pre všetkých, alebo útočiť je možné iba na konzervatívne vlády?

Je úplne prirodzené, že keď sa niekto vyjadrí k téme, ktorá rozdeľuje spoločnosť, tak z toho vzniknú konflikty. Stret názorov nie je nič zlé, verejný život bez konfliktov v dnešnej spoločnosti je nepredstaviteľný. V Nemecku je však takýto stret neprijateľný a preto nie je možné vyjadriť konzervatívny názor bez toho, aby človek neriskoval stratu zamestnania. Ľudia si radšej zahryznú do jazyka a sú ticho. Ako za komunizmu.

Toto sa dnes nazýva liberálna, progresívna demokracia.

Tento konflikt však svedčí o obrovských kultúrnych rozdieloch medzi maďarskou a nemeckou spoločnosťou, resp. medzi konzervatívnou a liberálnou časťou spoločnosti.

Zsolt Petry, vzhľadom na profesionálnu kariéru, už môže o sebe hovoriť iba v minulom čase, teda že bol trénerom brankárov Berlínskeho mužstva. Túto prácu vykonával dlhé roky kvalitne a na vysokej úrovni. Niet pochýb, že nebude dlho nezamestnaný, a minimálne v Maďarsku si prácu čoskoro nájde, keď aj premiér Viktor Orbán vo svojom tradičnom piatkovom vystúpení v Rádiu Kossuth vyhlásil, že „Zsolt Petry nie je sám, všetci sme s ním.“

Je však táto epizóda iba o maďarskom trénerovi? Netýka sa aj nás? Koľko ľudí na Slovensku, či v krajinách V4 by súhlasilo s prepustením z práce za takéto krotké vyjadrenie osobného názoru? Nie je len otázkou času, že keď budeme voliť dostatočne progresívnych politikov a zrovnáme krok s progresívnou Európou, že aj na Slovensku zavládnu rovnaké, ak nie ešte horšie pomery? A budeme pravidelne kľačať pred futbalovými zápasmi a prosiť všetky možné menšiny o odpustenie?

Maďarská novinárka Katalin Kondorová vyslovila zaujímavý postreh, keď pripomenula, že pred piatimi rokmi ten istý tréner verejne hovoril podobné veci a vtedy sa mu nič nestalo. Z toho vyplýva, že za päť rokov došlo k pomerne veľmi rýchlym zmenám, ktoré nezastali a zastrašovanie, aby človek nehovoril, čo si myslí, sa bude ďalej len stupňovať.

Petry v prípade prisťahovalectva vyslovil bežný názor človeka z radov verejnosti, ktorý je však v nemeckej vnútornej politike považovaný za krajný či extrémistický. Každý politická strana, každý politik, či iná osoba, ktorá sa vysloví proti masovej migrácii, je hneď označená za „krajnú“, „extrémistickú“, ak nie priam za fašistickú. Aj člen predstavenstva Spolkovej banky a telom aj dušou sociálny demokrat Thilo Sarrazin, keď napísal knihu s názvom Nemecko pácha samovraždu na tému problematického prisťahovalectva, najmä z moslimských krajín, bol okamžite označený za extrémistu.

Judit Vargová, maďarská ministerka spravodlivosti, hovorí v televíznej šou o tom, že liberálny parný valec napreduje:

Sama deväť rokov prežila v Bruseli, kde bolo podozrivé už aj to, keď sa niekto nechcel pochvalne vyjadriť o nejakom „dúhovom pochode“ či nevyložil farebné zástavy na okno svojho domu. „Pretože hriechom bolo už len zostať ticho a nič nepovedať.“ V súvislosti s Zsoltom Petrym spomenula svojho rezortného kolegu, nemeckého štátneho tajomníka Ministerstva spravodlivosti Michaela Rotha, ktorý dokonca ďakoval Herthe BSC za tento jasný postoj odsudzujúci homofóbiu. (!)

Podľa ministerky prichádza svet, o akom sme predtým mohli čítať v science-fiction, no a dnes je to každodenná realita, že liberálne myslenie sa usiluje o svetovú exkluzivitu a neznesie iný názor.

Zdroj titulného obrázka

PDF (formát pre tlač)