Kam za dovolenkou na Slovensku?

Branislav Krasnovský
9. júla 2020
  Spoločnosť

Koronavírus mnohým zmenil plány na dovolenkovú sezónu 2020. Mnohí ľudia sa kvôli obavám z nákazy, alebo kvôli neochote stráviť po návrate z dovolenky niekoľko dní v karanténe, rozhodli stráviť dovolenku na Slovensku. Niektorí sa obávajú, že dovolenka na Slovensku im neposkytne taký štandard na ktorý sú zvyknutý, ktorý by im vyhovoval a s ktorým by boli spokojní, navyše často nemajú predstavu, ktorú slovenskú destináciu by mali navštíviť.

Patrím k dovolenkárom, ktorí dávajú prednosť turistike a pomerne často sa sústreďujem na menej navštevované lokality Slovenska. Predstava dovolenky vo Vysokých Tatrách počas dovolenkovej sezóny predstavuje /kvôli obrovskému návalu turistov/ pre mňa priam nočnú moru. Ideálna dovolenka sa u mňa nesie v znamení „putovania s batohom a spaním v prírode” okrem Slovenska som takto trávil dovolenku aj vo väčšine európskych krajín.

Na Slovensku patrí k mojím najobľúbenejším regiónom Slovenský kras. Územie od Plešivca po Turňu nad Bodvou a priľahlú časť Maďarska považujem za jednu z najkrajších oblastí Európy, ktorá uspokojí akéhokoľvek milovníka prírody i kultúrnych pamiatok.

Slovenský kras

Čo sa týka dovolenkového štandardu ohľadne ubytovania, priznám sa v tejto oblasti nie som veľmi kompetentný podávať relevantné informácie. Kto rád spáva bez stanu a pod holým nebom a nemá žiadne prehnané nároky – tak toho informácie o tom čo je vyhovujúce, sa pre niekoho iného môžu stať naozaj nočnou morou. Som ale presvedčený, že ubytovanie napríklad v Rožňave dokáže splniť predstavy väčšiny dovolenkárov. Rožňava je ideálnym centrom, z ktorého možno podnikať jednodňové výlety po celej nádhernej okolitej oblasti nielen Slovenského krasu, ale aj južnej časti Slovenského raja, oblasti Gemera a priľahlej časti Maďarska.

Čo sa týka kultúrnych pamiatok, Rožňava má veľmi sympatické stredoveké centrum, príjemné mestské múzeum s pomerne bohatou expozíciou /vrátane Rožňavskej veže/,  v okolí sa nachádza  známy hrad Krásna Hôrka, kaštieľ v Betliari či moja veľmi obľúbená zrúcanina hradu v Turni nad Bodvou.

Krásna Hôrka a Betliar

Osobne som si prešiel s batohom celú gemerskú Gotickú cestu, sústredil som sa na najznámejšie kostoly v tejto oblasti. Všetky kostoly tejto cesty vznikli v stredoveku, mnohé pochádzajú z prelomu románskeho slohu a gotiky, v čase reformácie časť z týchto kostolov získali kalvíni, alebo protestanti. Kto chce vidieť interiér týchto kostolov, mal by sa dohodnúť dopredu s miestnym kalvínskym alebo protestantským duchovným, spomenuté kostoly však určite stoja za návštevu.

Katedrála Nanebovzatia Panny Márie v Rožňave patrí k veľmi pekným katolíckym chrámom s bohatou výzdobou. Ku kostolom spomenutej gemerskej Gotickej cesty možno zaradiť dnes kalvínske kostoly v Slavci v blízkosti zrúcaniny Gombaseckého kláštora, neskororománsky opevnený kostol v Silici, kostol v Brzotíne kostol v Plešivci, evanjelické kostoly v Rybníku, Kameňanoch, Dobšinej /Dobšiná časť turistov možno šokuje, pretože je tu veľká a pomerne živá rómska komunita, ak pôjdete autom určite pomaly, lebo rómske deti sa hrajú aj na ceste/, Kameňanoch a pod.

kostol v Silici

Z Rožňavy je pomerne pohodlný prístup aj pre milovníkov kúpania a vodných športov dostať sa k vodným plochám a kúpaniu. Pokiaľ Dedinky Mlynky majú pomerne chladnú vodu, bez problémov súvisiacich s chladnou vodou je možné kúpať sa v obľúbenom prírodnom kúpalisku v Tornali, maďarskej Szalonne či o niečo vzdialenejšom Egeri, alebo priamo na mestskom kúpalisku v Rožňave. Nádrž Palcmanská Maša /Dedinky Mlynky/ je aj obľúbenou destináciou rybárov.

Dedinky – Mlynky, Palcmanská Maša

Milovníci turistiky by určite nemali prehliadnuť Zádielskú tiesňavu, ktorej návštevu považujem za samozrejmosť. Pred troma rokmi som sa dokonca celý týždeň túlal len po Slovenskom krase, kde som našiel viacero vstupov do prírodných jaskýň a prešiel som aj na maďarskú stranu, ktorá je takisto nádherná.  Napriek tomu som posledný poldeň obligátne venoval Zádielskej tiesňave, večer  po cca 4 hodinovej krátkej túre nasledovala cesta rýchlikom do Bratislavy. Vhodným lákadlom pre turistov sú aj známe jaskyne, Krásnohorská, Ochtinská aragonitová, Gombasecká či Dobšinská ľadová jaskyňa, ktoré zaujmú svojimi nádhernými podzemnými priestormi.

Zádielská dolina

Ešte pred niekoľkými rokmi bolo možné preplaviť sa loďkami po podzemnej riečke priamo do maďarských jaskýň komplexu Aggtelek – Baradla, všetko závisí od hladiny podzemnej vody a od rozhodnutia jaskyniarov. V dnešnej dobe strachu z koronavírusu môže byť kvôli pandémii prístup do jaskýň v prípade rozšírenia nákazy dočasne obmedzený. K jaskyniam ešte jedna pripomienka – ak je to možné, je lepšie obedovať v Maďarsku ako na Slovensku, Maďari majú lepšiu a lacnejšiu kuchyňu, platiť možno bez problémom eurami, s parkovaním takisto nie je žiaden problém.

Aggtelek – Baradla

V porovnaní s Vysokými Tatrami ide v prípade Slovenského krasu či južnej časti Slovenského raja o turisticky podstatne menej exponovaný kút Slovenska, ktorý je navyše podstatne lacnejší ako Vysoké Tatry. Dovolenkári, ktorí vyžadujú „all inclusive” však môžu byť úrovňou poskytovaných služieb čiastočne sklamaní.

A na záver – v oblasti Jelšavy sa točil aj film „Za nepriateľskou líniou”, ktorý sa dejovo odohráva počas občianskej vojny v Bosne. Obsah filmu je klasické hollywoodske klišé, dobrého amerického pilota, ctiteľa demokracie, zostrelia zlí Srbi, takže americký pilot počas celého filmu uteká pred krvilačnými četníkmi a ruskými žoldniermi, aby si zachránil holý život.

Film sa točil na Slovensku preto, lebo oblasť Jelšavy, rovnako ako Slovenský kras nápadne pripomína oblasť centrálnej Bosny a Plitvice /filmy o Apačoch s juhoslovanským hercom Gojko Mitičom/. Anjel z filmu, pri ktorom sa odohrala záverečná scéna filmu sa dodnes nachádza na cintoríne v obci Háj v blízkosti Zádielskej tiesňavy. Samozrejme som navštívil aj dedinku Háj a pri spomenutej soche anjela som si spravil selfie. V miestnom pohostinstve ma vtedy milo prekvapili, pretože čapovali Plzeň, či si tento dobrý zvyk zachovali aj tento rok zistím až koncom augusta, kedy sa do Slovenského krasu vyberiem na dva dni opäť, väčšiu pozornosť však venujem túre po Cerovskej vrchovine.