K sviatku Svätej Rodiny

Štefan Janega
26. decembra 2021   Cirkev

V cirkevnom roku pripomíname si významné udalosti zo života Ježiša Krista, ktoré pripravovali našu spásu. Pripravovali sme sa nedávno na príchod Ježiša Krista a čím sme boli bližšie k Štedrému večeru, tým viac napĺňali sa naše srdcia radosťou. Ale nezabúdali sme pritom na Pannu Máriu, veď každý deň, včasne ráno, zaznievala v našich chrámoch prosba mariánska: „Roste, nebesá, zhora, z oblakov nech prší pravda. Otvor sa, zem, nech urodí sa spása a spolu s ňou nech pučí spravodlivosť: Ja, Pán, som ju stvoril“ (Iz 45,8).

Teraz nás sv. Cirkev vyzýva: Pozri, duša kresťanská, do nazaretského domčeka a čo tam vidíš? Vidíš tam sv. Rodinu, vzor kresťanskej rodiny. To je dom Boží, tam prebýva živý Kristus v náručí svojej Matky a svojho pestúna sv. Jozefa.

Koncom minulého storočia začína diabol zúriť po rodinách, nastáva rozvrat manželský. Cirkev sv. neklesá, ale volá ústami veľkého pápeža Leva XIII. po obnove rodiny a ukazuje na svätý ráz kresťanského manželstva. Je zavedený sviatok Svätej Rodiny, ktorý slávime v prvú nedeľu po Zjavení Pána.

Na tento sviatok v omšovej modlitbe prosí kňaz v mene Cirkvi, aby sme sa riadili žiariacim príkladom Svätej Rodiny: „Pane Ježišu Kriste, ktorý poddaný Márii a Jozefovi, domáci život si posvätil nevysloviteľnými čnosťami: daj, aby sme pomocou obidvoch, príkladmi tvojej Svätej Rodiny boli poučení a ich večnej spoločnosti dosiahli.“

Pán Ježiš ukázal nám príklad sv. kresťanskej rodiny. On sám okusoval v chudobe námahu práce. Jeho sv. telo bývalo kropené potom, aby neskôr bolo skropené krvou vykupiteľskou. Po jeho boku stál pokorný pestún a blažená Matka, plniac verne svoje materské povinnosti. Vzájomná láska sv. Jozefa a Panny Márie splývala v láske k Ježišovi, ktorý bol jediným cieľom ich obetí a námah.

Cirkev sv. ukazujúc nám príklad Svätej Rodiny, pripomína nám význam manželstva a zdôrazňuje jeho cieľ, vzájomné povinnosti rodičov a dietok. Rodina je zariadením Božím a manželstvo je sviatostne vyvýšené, ktoré sa má stať škôlkou zdravého života kresťanského.

Už pred príchodom Krista Pána nachádzame u nábožných rodín mnohé dobré vlastnosti, ale predsa bolo to manželstvo ešte veľmi nedokonalé. Pán Ježiš odstránil z neho všetky nedokonalosti a vyvýšil ho nad všetko prirodzené a pozemské.

V katolíckej Cirkvi je manželstvo najkrajšie vyjadrené. Je tam bezpodmienečná vernosť, ktorá nestrpí ani tajnej nevernosti. „Každý, kto na ženu hľadí žiadostivo, už s ňou scudzoložil vo svojom srdci“ (Mt 5,28). Ale nielen vernosť vyžaduje od manželov, ale obapolnú lásku. Po kresťansko-katolícky vstúpiť do stavu manželského znamená darovať sa jeden druhému a to úplne so všetkou pomocou, láskou, radosťou i utrpením. Jedine takéto obapolné a vzájomné spojenie manželov v láske môže dať šťastie rodine a vychovať deti duchovne zdravé a sväté.

Oporou tejto manželskej jednoty je nerozlučiteľnosť. Aké požehnanie prináša nerozlučiteľnosť, nech nám hovorí sám Sv. Otec Pius XI.: „Nerozlučiteľnosť manželská zabezpečuje čistú vernosť proti pokušeniam k nevernosti, zabraňuje akýkoľvek prístup úzkostlivého strachu, že niektorý z manželov druhého opustí v dobách ťažkostí a staroby. Nerozlučiteľnosť je najvhodnejším prostriedkom k tomu, aby si navzájom pomáhali a zadovažovali si vyššie a trvalé majetky. Je to tiež vzácne zariadenie i pre záujmy a výchovu dietok, ku ktorej je treba celého radu rokov; ťažké a dlho trvajúce bremená tejto úlohy ľahšie rodičia unesú spoločnými silami“ (Encyklika Casti connubii).

Uvedomme si, akým požehnaním je toto Božie zriadenie nerozlučiteľnosti manželskej. Je to opora proti pokušeniam k nevernosti; istota, že nebudem opustený, najlepší spôsob vzájomnej pomoci k dosiahnutiu nielen šťastia pozemského, ale i blaženosti večnej, a najpožehnanejšia pôda pre vzrast duševne zdravých detí.

Manželstvo podľa ustanovenia Ježiša Krista je sviatosťou. A tento sviatostný ráz je prameňom všetkého požehnania pre rodinu.

Človek ponechaný na svoje prirodzené sily by mnohokrát nevedel premôcť ťažkosti stavu manželského a odporovať mocným pokušeniam. Kde by prišiel človek bez pomoci Božej v takých pokušeniach, ako dlhá a ťažká choroba u jedného manžela, ťažkosti hospodárske, poznanie chýb, krehkostí, pokušenie proti vernosti manželskej, namáhavá výchova dietok a mnohé iné. To všetko by znechucovalo život a viedlo k záhube, keby v kresťanskom manželstve nehorela svieca nadprirodzeného svetla, keby nebolo sprevádzané milosťami.

Zahľaďte sa kresťanskí rodičia do nazaretskej Rodiny. Tam máte posilu a príklad, tam je váš učiteľ. Kristus je vaším posledným cieľom práve tak, ako ním bol aj v Svätej Rodine. Tak máte pre neho žiť, ako pre neho žila Panna Mária a sv. Jozef.

Nikdy nezúfať, ale treba pripomínať si zvláštnu pomoc a ochranu Božiu. Preto radí pápež Pius XI. manželom: „Nech si stále pripomínajú, že boli zvláštnou sviatosťou akoby posvätení a posilnení pre povinnosti a dôstojnosť svojho stavu, že účinná moc tejto sviatosti stále trvá“ (Encyklika Casti connubii).

***

Článok vyšiel pôvodne v časopise Kráľovná sv. ruženca 1/1937, do elektronickej podoby bol spracovaný Dominikánskou knižnicou, pre zverejnenie na portáli Christianitas.sk bol čiastočne upravený redakciou.

PDF (formát pre tlač)