Jezuiti zatvárajú svoj noviciát v Ružomberku, formáciu novicov presúvajú do Anglicka

22. júla 2021   Krátke správy

Jezuiti zatvárajú svoj noviciát sv. Stanislava Kostku v Ružomberku. Noviciát bol spoločný pre českú a slovenskú provinciu. Ako hlavný dôvod je dlhodobejší slabý záujem o jezuitskú formáciu. Prípadní záujemcovia si tak teraz budú môcť vykonať noviciát v Anglicku. Na Slovensku v súčasnosti pôsobí 65 jezuitov v Bratislave, Trnave, Ivanke pri Dunaji, Ružomberku, Prešove a Košiciach.

Poslaním komunity noviciátu je na začiatku formácie poskytnúť zvlášť počas prvých dvoch rokov formácie priestor, aby spoznali svoju životnú cestu, svoje pravé povolanie a pripravili sa na prvé jednoduché večné sľuby, štúdium filozofie a teológie, ako aj na ďalšie etapy rehoľnej formácie. Svoju disponovanosť pre rehoľný život má mladý jezuitský kandidát ukázať aj počas takzvanej magisterskej (pastoračnej) pastoračnej praxe. Formácia jezuitu je zakončená slávnostnými večnými sľubmi – chudoby, čistoty a poslušnosti a vo výnimočnom prípade aj takzvaným štvrtým sľubom svätému otcovi a to po tretej probácii. Komunitu noviciátu spravidla tvorí otec magister – novicmajster, sócius magistra novicov a novici (v poslednom období to boli štyria novici z Českej provincie a jeden novic zo Slovenska).

Ako portálu christianitas.sk povedal jeden z jezuitov, ktorý chcel zostať v anonymite: “… toto bolestné rozhodnutie predstavených sa deje preto, lebo náš noviciát už dlhšiu dobu zíval prázdnotou.” Páter však zároveň vyjadril nádej, že práve prostredie v anglickom Birminghame, môže poskytnúť väčší komfort pre rozlišovanie a duchovný rast. V britskej provincii už v súčasnosti pôsobí aj jeden slovenský páter Ladislav Šulík SJ.

Najväčším jezuitským noviciátom v strednej a východnej Európe je momentálne noviciát v prímorskom poľskom mestečku Gdyňa, kde sa v súčasnej dobe formuje približne 30 novicov z poľských provincií, Ruska a Ukrajiny. Poľskí jezuiti, ktorí mali ešte do nedávna dva noviciáty (v Gdyni a Starej Wsi), boli rovnako ako tí slovenskí resp. českí, nútení po vyše 200 rokoch zatvoriť noviciát Starej Wsi pri Rzeszowe. Spoločný noviciát pre nemeckú, rakúsku, švajčiarsku a maďarskú provinciu sa nachádza v Norimbergu, kde sa formuje približne 12 novicov. Chorváti majú vlastný noviciát v Splite, novici z Blízkeho východu (Egypt, Libanon, Sýria) sa formujú v Káhire.

Slovenskí a českí jezuiti sa budú formovať v anglickom Birminghame, kde sa formujú aj novici z Británie a Írska. Novici z frankofónnych oblastí Belgicko, Francúzsko, Švajčiarsko a Luxemburska sa formujú vo francúzskom Lyone. Portugalci majú noviciát v Coimbre, Španieli v baskickom San Sebastiane a Taliani, Malťania, Rumuni a Slovinci sa formujú v talianskom Janove.

Slovenský Noviciát Stanislava Kostku začal formovať mladých jezuitských kňazov krátko po obnove rehoľného života na Slovensku v roku 1989, najskôr v Trnave, neskôr sa presunul do Ružomberka. Prvé jezuitské kolégium v Poľsku vzniklo v roku 1564. Stanislav Kostka bol poľský jezuitský svätec, patrón mládeže.

Svätý Stanislav Kostka, patrón jezuitských novicov, pochádzal z Rostkova, z poľského Mazovska, kde sa narodil v roku 1550. Jeho otec bol šľachtic, syn Stanislav už od detstva prejavoval nadpriemerné duševné schop­nosti, otec ho predurčil na politickú dráhu a dúfal, že syn dosiahne vysoké postavenie vo verejnom živote. Sv. Stanislav Kostka študoval vo Viedni.

V decembri 1565 Stanislav ťažko ochorel. Životopisci uvádzajú, že mladý Kostka mal v chorobe mimoriadne zážitky, ako hrozivé útoky diabla a na druhej strane zase potešujúce zjavenie Panny Márie, ktorá mu vložila do náručia svoje Božské dieťa a povzbudila ho, aby vstúpil do jezuitskej rehole. Stanislav vy­zdravel a usilovne pokračoval v štúdiu. Pritom žiadal otca, aby mu dovolil ísť do kláštora, keďže otec odmietal, Stanislav sa stal kňazom a jezuitom tajne. Do jezuitskej rehole ho prijal generálny predstavený jezuitskej rehole sv. František Borgiáš, ktorý bol príbuzným svätého otca Alexandra VI. .

V noviciáte Stanislav vynikal veselosťou a mimoriadnou nábožnosťou. Hoci dlhá a namáhavá cesta z Viedne do Dillingenu a odtiaľ do Ríma podlomila jeho sily, mladý rehoľník na to nedbal a usiloval sa čo najdokonalejšie plniť všetky re­hoľné povinnosti. A keď ho v lete 1568 prepadli horúčky, spokojne a s radosťou predpovedal svoju smrť. Zomrel 15. augusta 1568 na sviatok Panny Márie, ktorú si veľmi uctieval.

Pochovali ho v kostole rímskeho noviciátneho domu sv. Andreja na Kvi­rináli. Za blahoslaveného bol vyhlásený roku 1605 ako prvý blahoslavený jezuit­skej rehole. Za svätého ho vyhlásil v roku 1726 pápež Benedikt XIII. spolu so sv. Alojzom Gonzágom. Svätý Stanislav Kostka sa uctieva ako patrón mládeže a rehoľných novicov. Mladým ľuďom, túžiacim po väčšej dokonalosti, sv. Stanislav zanechal svoje ži­votné heslo: „Ad maiora natus sum” – „Narodil som sa pre väčšie veci!”

Do Spoločnosti Ježišovej patrí aj súčasný svätý otec František, ktorý na pozvanie slovenskej prezidentky Zuzany Čapútovej zavíta v septembri na Slovensko. Ako to už býva zvykom pri jeho pastoračných návštevách, sa stretne aj so svojimi spolubratmi pôsobiacimi na Slovensku.

BK

PDF (formát pre tlač)