„Ježiš“ uctievaný moslimami nie je ten, ktorého uctievajú kresťania

William Kilpatrick
8. februára 2020
  Spoločnosť  

Pred 1400 rokmi si Mohamed prisvojil Ježiša z evanjelií. 

Zdroj: wikipedia.com

Pred 1400 rokmi si Mohamed prisvojil Ježiša z evanjelií, degradoval ho na proroka a zapracoval do svojho Koránu. Kresťanstvo bolo v tom čase hlavnou konkurenciou islamu a Mohamed usúdil, že bude lepšie Ježiša pribrať do svojich plánov, než ho úplne zavrhnúť.

Preskočme 1400 rokov do prítomnosti a vidíme, že moslimovia stále manipulujú s Ježišovou osobou, aby takto ľahšie dosahovali svoje politické a náboženské ciele. Napríklad na Západnom brehu Jordána už niekoľko rokov vyhlasujú, že Ježiš bol „prvý Palestínčan“. Ďalej tvrdia, že keď Izraelčania prijímajú reštrikcie voči Palestínčanom, „Ježiš je znovu ukrižovaný“. Posledným zvratom v tomto príbehu je, že Ježiš bol vraj aj prvým mučeníkom, ktorý položil život za islam. Tawfiq Tirawi, starší člen Palestínskej samosprávy, zverejnil na svojej facebookovej stránke:

„Toto sú požehnané Vianoce, narodeniny nášho Pána Ježiša, Mesiáša, prvého Palestínčana a prvého šahida (islamského mučeníka).“

Uvádzam to preto, lebo mnoho kresťanov má iba hmlistú predstavu o tom, aké miesto zaujíma Ježiš v islame, ba niektorí ani netušia, že Ježiš tam má vôbec nejaké miesto. Katolíci však vedia, že moslimovia „uctievajú“ Ježiša, pretože je to uvedené v dokumente Druhého vatikánskeho koncilu Nostra Aetate, a prakticky každý, kto v posledných desaťročiach navštevoval katolícku školu, počul, že „moslimovia majú Ježiša vo veľkej úcte“.

Pre mnohých katolíkov je to však to jediné, čo vedia o Ježišovi a islame. A to jednoducho nestačí teraz, keď sa islam po svojej ospalej fáze v polovici minulého storočia prebudil a ukázal sa ako svetová sila, s ktorou treba počítať. Je dôležité pripomenúť, že deklarácia Nostra Aetate bola napísaná v roku 1965 – čiže práve uprostred tej pokojnej éry – s cieľom podať pozitívny, nie však úplný obraz o islame.

Islam sa prebral zo svojich driemot, ale veľa katolíkov stále ešte spí. Nechcú pripustiť, že náčrt, ktorý Druhý vatikánsky koncil o islame priniesol, je žalostne nepostačujúci a že na jeho základe nikdy nepochopíme znovuzrodený militantný islam.

Vezmime si tvrdenie palestínskeho vodcu, že Ježiš bol prvým islamským mučeníkom. Kto má čo i len základné vedomosti o islame, musí mu byť okamžite jasné, že Tirawi je buď po a) veľmi slabo informovaný o islame, alebo po b) úmyselne klame s propagandistickým zámerom. Ježiš však nemohol byť islamským mučeníkom, pretože Korán výslovne popiera, že bol ukrižovaný (4:157). Podľa islamskej tradície bol namiesto neho ukrižovaný niekto, kto vyzeral ako Ježiš.

Moslimovia uctievajú Ježiša nie preto, že zomrel za naše hriechy (čo islam popiera), ale preto, že bol veľkým prorokom. A prečo bol veľkým prorokom? Nuž preto, že predpovedal príchod Mohameda!

Na chvíľu však pripusťme, že Ježiš naozaj zomrel za Alaha, ako tvrdí palestínsky vodca. To predstavuje ďalší problém pre katolíkov, ktorí si myslia, že moslimovia uctievajú toho istého Ježiša ako oni. Totiž podľa islamskej tradície je odmenou, ktorú islamský mučeník dostane v raji, sedemdesiatdva tmavookých panien.

Táto predstava je, samozrejme, urážlivá pre katolíkov a ostatných kresťanov. Odhaľuje nielen to, že moslimovia vôbec nechápu, kto je Ježiš, ale že majú totálne skreslenú predstavu o našom konečnom osude.

Ale dobre, keďže podľa Koránu Ježiš nebol umučený, otázka odmeny vo forme sedemdesiatich dvoch panien neprichádza do úvahy. Alebo áno? Hoci islamskí učenci sa zhodujú na tom, že mučeníctvo je najistejšou cestou do raja, človek nemusí byť mučeníkom, aby sa tam dostal. Podľa autoritatívneho vydania klasického manuálu islamského posvätného zákona „každý, kto verí v Alaha a zomrie ako veriaci, je jedným z obyvateľov raja…“ (Reliance of Traveler, p1.3).

Koniec koncov ani Mohamed nezomrel ako mučeník. Napriek tomu sa dá predpokladať, že z islamského hľadiska je určite v spoločnosti svojich sedemdesiatich dvoch – alebo, možno v jeho prípade, stoštyridsiatich štyroch či ešte viacerých spoločníčok. Hoci moslimskí muži tu na zemi môžu mať „len“ štyri manželky, Alah vyhlásil, že Mohamed ich môže mať toľko, koľko len chce.

Nostra Aetate nás uisťuje, že moslimovia „majú v úcte mravný život“, z čoho by sa dalo dedukovať, že ide viac-menej o rovnaké mravné zásady, aké vyznávajú kresťania. Pokiaľ však ide o sexuálnu etiku a rovnosť mužov a žien, je očividné, že ide o iný druh mravného života. Z kresťanského hľadiska je to nemravný životNebo nie je nič iné než obyčajný hárem.

Kresťania si teda musia dávať veľký pozor, aby kresťanské pojmy a predstavy automaticky nepremietali do islamu. Je ľahké upadnúť do omylu a predpokladať, že Ježiš, ktorého majú v úcte moslimovia, je ten istý Ježiš, o ktorom čítame v evanjeliách. Ale nie je to pravda. Po prvé, podľa Koránu Ježiš nie je kresťanom (ani Židom). Je moslimom. Lebo keby bol kresťanom, skončil by v pekle, nie v raji. Prečo? Pretože najhorším hriechom, ktorý môže niekto spáchať, je tzv. shirk – hriech polyteizmu, čiže priraďovanie k Alahovi ešte niekoho, ktorého treba taktiež uctievať. Veriť v Trojicu je teda ťažký hriech, pretože podľa tohto článku viery je Boh jednotou troch osôb. 

Korán neústupne tvrdí, že „kto by k Alahovi niekoho pridružil, pre toho Alah zakázal raj a jeho útočišťom bude pekelný oheň“ (5: 72). Keďže Ježiš evanjelií vyhlasuje, že je Božím Synom, pácha širk toho najvyššieho stupňa, a teda, mierne povedané, určite „má zakázaný vstup do raja“. Ježiš zobrazovaný v Koráne sa však Alahovi zaprisaháva, že nikdy netvrdil, že je Bohom (5:116). Pozná pravidlá a ako dobrý moslim ich dodržiava.

Čím bližšie človek skúma Ježiša z Koránu, tým ťažšie uverí, že by mohol byť tým istým Ježišom, ktorého nachádzame v evanjeliách. Už nie je kresťanom, ale konvertitom na islam. Keď sa znova vráti, podľa Reliance of the Traveller, „nebude vládnuť podľa Evanjelia, ale ako nasledovník nášho Proroka.“ (o 9.8)

Nielen to, ale aj pri Poslednom súde bude Ježiš svedčiť proti kresťanom, ktorí neprijali islam (Korán 4: 159). Pre katolíkov, ktorí počuli, že islam si veľmi váži „ľudí knihy“, čiže kresťanov a židov, to musí byť veľký šok. Môžu si klásť otázku: Vari im nestačí nasledovať svoju vieru, keď sú „ľuďmi knihy“?

Nuž stačí i nestačí. Kedysi to stačilo, ale už nestačí. Nestačí to po príchode Muhammada na scénu. 

Reliance of the Traveller to opisuje takto:

„Kto sa pridržiaval evanjelia a Ježišových zásad, jeho viera bola platná a prijateľná až do Muhammadovho príchodu. Kresťania, ktorí potom nenasledovali Mohameda (…) sú zatratení. (w 4.4)

Stručne povedané, v určitom okamihu histórie Alah hodil knihu do „ľudí knihy“ za to, že neprešli na verziu 2.0 jeho náboženstva. Nová verzia v podstate nahradila starú:

„Najvyšší Alah poslal Muhammada…, aby odovzdal Jeho inšpirované posolstvo celému svetu… a tak nahradil a zrušil všetky predchádzajúce náboženské systémy Prorokovým svätým zákonom“ (Reliance of Traveller, v. 2.1).

Mohamed si prisvojil Abraháma, Mojžiša a Ježiša (všetkých predstavoval ako prorokov islamu), aby mu pomohli predávať jeho „patchwork“. A moslimovia sa vždycky snažia argumentovať Ježišom, aby lepšie predávali islam. A na propagáciu svojho posolstva teraz používajú moderné reklamné metódy. Takže nebuďte prekvapení, keď najbližšie budete cestovať po diaľnici a narazíte na billboard s lákavým textom: „Nájdite Ježiša v Koráne, Muhammada v Biblii“.

Reklamnú kampaň sponzoruje moslimská skupina GainPeace. Výkonný riaditeľ Sabeel Ahmed tvrdí, že „naším hlavným cieľom je stavať mosty a odstraňovať mylné predstavy“.

Samotná reklama je však klamlivá. Nemôžem tvrdiť, že si pamätám každé meno v Biblii, ale som si celkom istý, že meno „Muhammad“ medzi nimi nie je. Je pravda, že niekto, kto sa volá „Ježiš“, sa v Koráne tu a tam objavuje. A pretože si Muhammad požičiava pasáže z Lukášovho opisu narodenia, vyzerá to na prvý pohľad, že by to mohol byť ten istý Ježiš. Ale po tom, ako zistíme, že Ježiš sa narodil z panny menom Mária, rozprávanie – pokiaľ ho možno takto nazvať – sa radikálne odchyľuje od biblického príbehu. Takmer všetko ostatné, čo podľa Koránu moslimský Ježiš hovoril, alebo sa tam o ňom píše, je podvrhom snažiacim sa vyvrátiť posolstvo kresťanstva.

Posledná vec. Sabeel Ahmed uvádza, že „Ježiš je v Koráne spomínaný s láskou a úctou vyše dvadsaťpäťkrát.“ Číslo dvadsaťpäť sedí, ale vo väčšine prípadov je Ježišovo meno jednoducho iba uvedené medzi ostatnými moslimskými prorokmi, ktorí ohlasovali príchod Muhammada. Ak iba hľadáte meno „Ježiš“, v Koráne ho nájdete, ale ak hľadáte človeka z mäsa a krvi ako bol Ježiš Kristus, ktorého kresťania poznajú, budete veľmi sklamaní.

Táto hra s číslami, žiaľ, dokáže účinne zapôsobiť na niektorých kresťanov – najmä na tých, ktorí nečítali Korán. Na obhajobu tézy, podľa ktorej majú islam a kresťanstvo mnoho spoločného, raz jeden kňaz zdôraznil, že Mária je v Koráne spomínaná 32-krát. Podľa neho to bol veľmi pádny argument. Ale, samozrejme, nie je to tak. Ak sa však zmätok vo veciach viery medzi katolíkmi bude naďalej prehlbovať, môžeme si byť istí, že moslimovia zintenzívnia svoj misionársky prozelytizmus. Katolíci, ktorí chcú brániť svoju vieru, musia lepšie poznať islam a nesmú sa nechať zavádzať hrami so slovami a s číslami.