Jedného Boha treba uctievať pre večné aj časné dobro.


26. septembra 2020
  Pokladnica viery

Boh tak viedol židovský národ, aby od veci nižších, každodenných prechádzal k veciam vyšším, božským. Proroci sľubovali pozemské šťastie a hojnosť na zemi, aby sa takými darmi udržovala viera v jediného Boha, kým nedôjde ľud k vyššiemu stupňu viery. Každý musí potvrdiť, že všetky dobrodenia, ktoré môžu ľudia alebo anjeli preukázať ľudstvu, sú v božej moci. Plotinus hovorí, že Boh je počiatkom a ohniskom všetkej pomyselnej krásy na zemi, že všetko, čo je na zemi krásne, či je to už najvyššie alebo posledný kvietok či list, všetko má svoju krásu od Boha, ktorý má krásu v najvyššej miere. Túto myšlienku potvrdzuje aj sám Pán Ježiš, keď hovorí: »Pozorujte poľné ľalie, ako rastú! Nepracujú, ani nepradú. Hovorím vám, ani Šalamún vo všetkej svojej nádhere nebol tak zaodetý ako jediná z nich. Keď teda Boh poľnú trávu tak šatí, ktorá dnes je a zajtra ju hodia do pece, či nie skôr vás, maloverní?« (Mat. 6, 28—30.) Múdre je teda, keď vie duša užívať tieto pozemské dobrá, aby ich správnym užívaním mohla dôjsť k večnému Dobru.                   

Svätý Augustín – Boží štát