Je možné zastaviť útoky šialených a osamelých strelcov?

John Horvat II.
16. septembra 2019
  Spoločnosť

Nedávne hromadné streľby, ku ktorým došlo začiatkom augusta v Spojených štátoch, slúžia ako argument dokazujúci, že žijeme v časoch, ktoré sú násilné, a v ktorých žije mnoho osamelých ľudí. Mladí strelci spôsobenou tragédiou nabúrajú zabehané rytmy nášho každodenného života. Vieme o nich málo. Jedna vec, ktorú majú všetci spoločnú, je osamelosť.

Osamelý vlk ako ideálny revolucionár

V minulosti podvratníci hľadali silu v organizácii a v počtoch. Spolčovali sa s ostatnými, aby spoločne konali svoje kruté činy. Spravodajské služby pri odhaľovaní široko rozsiahlych sprisahaní mohli sledovať prepojenia, vzájomné kontakty a schémy.

Sila samotára je v jeho osamelosti. Nepotrebuje ostatných a ani ich nevyhľadáva. Nemá organizáciu ani ústredie. Ticho prekĺzne popod radar, kým nedá priechod svojej tichej a iracionálnej zlobe. Rovnako ako v prípade samovražedných atentátnikov, aj samotár je ochotný zomrieť pri svojom prvom a zároveň poslednom čine. Spoločnosť má pramalú šancu, aby sa ubránila pred jeho nepredvídateľnými krokmi. Polícia nemôže prijímať preventívne opatrenia, keďže nemá na to nijaký dôvod vzhľadom na bezchybnú minulosť potenciálneho páchateľa.

Neexistuje ani súbor názorov, ktoré by boli typické pre takýchto samotárov. Čo sa obvykle nálepkuje ako „ideológia bieleho supremacizmu”, je obvykle len mišmaš rôznych protichodných (a často liberálnych) myšlienok bez hlavy a päty. Analytici to radi označujú ako proces „online samoradikalizácie“. „Ideológiou strelcov“ sú pravdepodobnejšie nesúvislé predstavy zlomených jednotlivcov, ktorí sa búria proti životu a spoločnosti.

Hromadná produkcia osamelých osôb

Ešte desivejšie je to, že počet samotárov rastie. Mladí ľudia, ktorí sa pri dospievaní zvyčajne stávajú spoločenskejší, sa neskôr sťahujú do seba. Spoločnosť masovo produkuje samotárov.

Podľa nedávneho prieskumu YouGov vykonaného medzi 1 254 dospelými vo veku 18 a viac rokov, 30 percent všetkých príslušníkov Generácie Y (vo veku 23 – 38) pociťuje osamelosť. Bolo to najvyššie percento zo všetkých skúmaných generácií.

Zistenia sú alarmujúce kvôli spustošeniu, ktoré odkryli. Približne 22 percent Generácie Y uviedlo, že nemá žiadnych priateľov. Dvadsaťsedem percent nemalo „žiadnych blízkych priateľov“. Mladých ľudí, ktorí nemohli označiť nikoho za „najlepšieho priateľa“ bolo 30 percent. Na porovnanie, počet osôb z Generácie X a povojnovej Generácie baby boomers, ktorí povedali, že nemajú priateľov, bol 16, resp. 9 percent.

Obraz sa zhoršuje, keď vezmeme generáciu Z narodenú po roku 1996. Zatiaľ čo prieskum YouGov túto generáciu nezahŕňal, iné prieskumy uvádzajú vysokú alebo dokonca vyššiu úroveň osamelosti medzi jej členmi. Nakoniec, pretože osamelosť má tendenciu narastať s vekom, výskumy očakávajú, že u obrovskej povojnovej generácie sa vo vyššom veku  bude osamelosť prehlbovať.

Rozklad spoločnosti

Stali sme sa teda národom samotárov. Nie každý samotár sa stane masovým strelcom. Osamelým ľuďom však chýba opora, ktorú potrebujú na to, aby zvládli frenetickú nestálosť moderného života.

Ľudia sú osamelí, pretože sa rozpadajú spoločenské jednotky, ktoré uľahčujú medziľudskú interakciu. Rodiny sa rozpadávajú. Spoločenstvá sa rozpadávajú. Ľudia sa sťahujú do seba a to je predzvesť katastrofy.

Ak chceme zabrániť násiliu, musíme riešiť príčinu problému. Toto nevyrieši nijaký vládny program.

Tragédiou osamelých strelcov je ich izolácia. Chýbajú im rodinné vzťahy intenzívnej náklonnosti. Len málo ľudí má snahu stýkať sa so samotármi.

Každý vie, že potrebujú pomoc – najmä po podobných udalostiach. Každý spravidla hovorí o tom, ako sa strelec bizarne správal. Niektorých ani neprekvapuje správa o tom, čo popáchali. V zaneprázdnenosti každodenného života nemá väčšina ľudí čas niekoho oslovovať, alebo niečo podniknúť, aj keď dôkazy hovoria o vážnych problémoch. Samotár je mimo dohľadu a zabudnutý.

Zákon červenej vlajky

Zdroj: goodfreephotos.com

Ľudia preto navrhujú zákony červenej vlajky (= na ochranu pred extrémnymi rizikami), ktoré by polícii umožnili zasiahnuť v prípadoch, keď sa tieto osoby budú javiť ako nebezpečné. Tieto opatrenia však majú obmedzenú účinnosť. Aký význam majú zákony červenej vlajky, keď niet nikoho, kto by touto vlajku zamával? Na čo slúžia previerky rodinného a sociálneho zázemia samotárov, ktorí nijaké rodinné a sociálne prostredie nemajú? Nakoľko môžeme byť efektívni pri potláčaní takýchto prípadov, keď národ vo veľkom meradle produkuje osamelé osoby?

Ak chceme násilie zastaviť, musíme si klásť všetky tieto otázky.

Riešenie však ide nad rámec vynútiteľnosti práva. Polícia nemôže mať pod kontrolou všetkých osamelých vlkov, ak ešte nič nespáchali. Žiadny policajný zbor nemá prostriedky na to, aby sledoval každého, kto je potenciálne nebezpečný.

Pomoc zhora

Preto každé úsilie o zastavenie tohto násilia musí riešiť najprv problém spoločnosti, ktorá je bez morálneho kompasu. Musíme vynakladať všetko úsilie, aby sme morálnym posolstvom ponúkali pomoc samotárom, ktorí sú okolo nás. Podporovaním silných rodinných a spoločenských väzieb pomáhame predchádzať rozširovaniu počtu osamelých ľudí.

Keď však chýbajú rodinné a spoločenské väzby, možnosti sú veľmi obmedzené. Nemali by sme mať ilúzie. Jediným reálnym riešením pre násilného samotára musí byť vyššia moc. My ako národ sa musíme obrátiť na Boha v prípade morálnej krízy, ktorá postihuje všetkých.

Môžeme teda učiť náš národ samotárov modliť sa, aby sa obrátil. Existuje nespočetné množstvo príkladov samotárov, ktorí vďaka sile modlitby opustili temnú cestu, po ktorej kráčali. Musíme sa však v prvom rade modliť za všetkých, ktorí trpia osamelosťou a prosiť o Božiu pomoc. Iba on môže prelomiť začarovaný kruh násilnej osamelosti. Iba On môže byť vždy tam, keď je to potrebné. Iba On dokáže vyriešiť problémy, ktoré sú pre nás nemožné.