Je celý Kristus prítomný v každej malej čiastočke konsekrovaného chleba a vína?


17. júna 2020
  Cirkev  

(Úvaha sv. Tomáša Akvinského je prevzatá z jeho Sumy teologickej. Tá je napísaná systémom kladenia otázok a tvrdení a následným odpovedaním, čiže prvé tri body sú tvrdenia, na ktoré sv. Tomáš následne odpovedá a nakoniec stanovuje svoj postoj. Medzi jednotlivými tvrdeniami, na ktoré reaguje nemusí byť zhoda. Môžu zahŕňať aj protikladné stanoviská. Argumentuje na každé zvlášť. Pozn. red.)

Je celý Kristus prítomný v každej malej čiastočke konsekrovaného chleba a vína?

Zdá sa, že nie, pretože:

1. Chlieb a víno možno deliť donekonečna. Keby bol celý Kristus v každej malej čiastočke chleba a vína, znamenalo by to, že Kristus sa v chlebe a víne vyskytuje nekonečne krát. A pretože nekonečno je v rozpore s prírodou alebo milosťou, nemôže sa Kristus nekonečne krát vyskytovať v každej čiastočke chleba a vína.

2. Telo Krista Pána – pretože je organizmom – pozostáva z častí usporiadaných určitým spôsobom. Dôležitým znakom organizmu je to, že každá jeho časť je oddelená od ostatných a je presne vymedzená vzdialenosť medzi nimi, ako je napríklad vzdialenosť medzi jedným okom a druhým okom, alebo medzi okom a uchom. Prítomnosť celého Krista v každej čiastočke chleba a vína by vylučovala takúto možnosť. Celý Kristus teda nie je prítomný v každej malej časti chleba a vína.

3. Telo Kristovo sa nikdy nestane duchom, vždy si udržuje pravú podstatu tela. Telo je v podstate „tvar zaberajúci konkrétne miesto“, charakteristickým znakom tohto tvaru je to, že jeho rôzne časti sú usporiadané na rôznych miestach v priestore. Zdá sa preto, že nie je pochýb o tom, že celý Kristus môže byť prítomný v každej malej čiastočke.

Ako hovorí sv. Augustín, každý kto prijíma Krista Pána, prijíma ho v každej čiastočke celého, nie len jeho časti .

Odpovedám nasledovne: v sviatosti Eucharistie je podstata Kristovho Tela z moci sviatostnej, preto je Telo Kristovo v tejto sviatosti na spôsob podstaty. Preto je zrejmé, že celý Kristus je v ktorejkoľvek čiastke chleba a vína aj keď hostia ostáva celistvá a nie len vtedy, keď sa láme, ako hovoria niektorí, keď tvrdia, že obraz sa odráža v celom zrkadle, v rozbitom zrkadle sa však zvlášť objaví v každej časti. Nie je tu žiadna podobnosť. Množstvo obrazov vo fragmentoch rozbitého zrkadla nastáva z rôznych odrazov k rôznym častiam zrkadla, tu však je len jedno posvätenie, skrze ktorého je Telo Kristovo v tejto sviatosti.

Ad 1. Pre Kristovo Telo v podobe chleba platí, že sa nebude deliť donekonečna, ale vyskytuje sa toľkokrát, na koľko častí bol chlieb rozdelený.

Ad 2. Špecifické vzdialenosti medzi jednotlivými časťami tela sú podmienené jeho merateľnou veľkosťou, ktorá je zase determinovaná povahou látky v tele. A pretože premena podstaty chleba dosahuje svoj účel priamym uvedomením si podstaty Kristovho tela vo sviatosti, toto telo existuje v Eucharistii špecifickým spôsobom. Tieto vzdialenosti charakterizujú pravé telo Kristovo, ale ako vieme, nie z hľadiska merateľného množstva, ale z hľadiska podstaty.

Ad 3. Uvedený argument vychádza z povahy orgánov z hľadiska ich rozmerov. Vieme však, že Kristovo telo je vo sviatosti Eucharistie nie prostredníctvom dimenzií, ale prostredníctvom podstaty.

sv. Tomáš Akvinský, Suma teologická