JANKO A MARIENKA A METAFORA POTRATU - Christianitas

JANKO A MARIENKA A METAFORA POTRATU

lanuovabq.it
1. novembra 2019
  Spoločnosť  

Rodičia, ktorí nechcú svoje deti, opúšťajú ich v mieste, kde ich čaká smrť, v temnom lese rozprávok, čiže na operačnej sále potratovej kliniky.

Ako vysvetľuje Kafka, rozprávky sú miestom, kde držíme monštrá. Keď je niečo príliš kruté na to, aby sme o tom otvorene hovorili, radšej to skryjeme do zlatých a strieborných zvitkov fantastickej  literatúry. Janko a Marienka hovoria o situácii takej krutej biedy, že rodičia radšej kruto nechajú svoje deti v lesoch, kde ich niekto zožerie.

Slovo „krutý“ je napísané trikrát, hoci len v niekoľkých riadkoch a nie je to náhoda, nie je to chyba, nie je to nedostatok pozornosti. Neexistuje iné synonymum, ktoré by malo rovnakú silu, a preto je správne, že toto slovo znie ako umieráčik.

ROZPRÁVKY HOVORIA PRAVDU

Dieťa je to prvé, čo by sme mali chrániť. Je to naša projekcia večnosti. Je to náš spôsob ovplyvňovania histórie. Keď sa dieťaťa možno vzdať a obetovať ho, keď jeho život už nie je najvyšším dobrom, znamená to, že spoločnosť stratila aj svoju minimálnu slušnosť a hlboko klesla pod túto úroveň. Rozprávky hovoria pravdu. Janko a Marienka je rozprávka o kanibalizme. Počas hrozných hladomorov sa počas tridsaťročnej vojny v Nemecku a ešte nedávno na Ukrajine týranej a mučenej Stalinom jedli mŕtve telá zo strachu pred smrťou od hladu. A deti zomierajú najskôr, alebo je ľahšie sa ich zmocniť. Počas hladomoru na Ukrajine sa pár statočným novinárom podarilo dostať do týchto zúfalých oblastí a po návrate na Západ rozprávali, že na tých miestach, kde na smrť vychudnutí ľudia na uliciach odpadávali od vyčerpania, boli po múroch zavesené plagáty, na ktorých sovietsky štát vystríhal, že je zakázané jesť mŕtvoly pod trestom zastrelenia.

Západné komunistické strany začali vysvetľovať, že sú to len vymyslené správy, podobne ako ostatné falošné správy o gulagoch, Sibíri, Kolyme, popravách, nútených prácach v neľudských podmienkach: všetko je vraj fake news. Veľká skupina priateľských novinárov bola pozvaná na návštevu niekoľkých vzorových kolchozov, kde videli roztomilé deti spievajúce v zbore. To isté bolo v Nemecku, keď na verejnosť prenikli správy o táboroch, v ktorých boli zabíjaní Židia. Pracovníci Červeného kríža a novinári boli pozvaní do terezínskeho modelového koncentračného tábora, kde roztomilé, dobre oblečené a dobre nakŕmené deti spievali v zbore.

DVE KRÁSNE A HROZNÉ ROZPRÁVKY

Vráťme sa k Jankovi a Marienke: tieto dve úžasné a strašné rozprávky sú aj metaforou potratov. Rodičia, ktorí si nechcú ponechať svoje deti, opúšťajú ich v mieste smrti, v temnom lese rozprávok, čiže na operačnej sále potratovej kliniky. Sú to miesta smrti, miesta, kde sa telíčka detí rozoberú, zničia, rozkúskujú. Striga a obluda sú metaforou odpadkového koša, ktorý „zožerie“ telo dieťaťa; sú metaforou smrti.

Keď žena spozná, že je tehotná, zistí, že sa stala matkou. Potrat je často považovaný za akýsi stroj času, ktorým sa možno vrátiť do predchádzajúceho stavu: do stavu, v ktorom žena nebola matkou. Bohužiaľ to nie je možné. Tehotná žena už nemá na výber, či sa stane matkou alebo nie. Už je matkou. Na výber má už len to, či bude matkou živého alebo mŕtveho dieťaťa. Naše podvedomie zaznamenáva hroznú stratu, zaznamenáva porušovanie najmocnejšieho inštinktu zdedeného po predkoch, materinského inštinktu. Začínajú depresie, únava, bolesti hlavy, alergické choroby alebo veľmi subtílna forma sebapoškodzovania, akási tendencia utekať pred životom, vždy si vyberať nesprávnych mužov, nevhodné zamestnanie alebo nevhodné miesta či nevhodný spôsob jazdy.

Zdroj: commons.wikimedia.org

Paralela medzi potratom a kanibalizmom je metaforická: telo nemilovaného dieťaťa nemá žiadnu hodnotu, môže ho rozobrať aspirátor alebo chirurgické kliešte či čeľuste kanibala, ktorý má práve službu. Metaforický kanibalizmus je rozkúskovanie a zneužitie tela druhého. Za metaforický kanibalizmus môžeme považovať skutočnosť, že najväčšia potratová organizácia Planned Parenthood obchoduje s potratenými plodmi, ktoré na trhu farmaceutického priemyslu majú veľkú cenu. Môžeme považovať za kanibalizmus situácie, keď časť potratených tiel končí v telách iných ľudí, aj keď nie „klasicky“ cez tráviaci systém, ale priamo injekciou? Na výrobu vakcín proti osýpkam, príušniciam, rubeole, kiahňam a hepatitíde A sa používajú bunkové línie získané z dvoch dobrovoľných potratov v rokoch 1962 a 1966, z ktorých boli extrahované pľúcne fibroblasty (bunky spojivového tkaniva), ktoré tvorili bunkové línie WI-38 a MRC-5, ktoré sa stále používajú.

ZNEPOKOJUJÚCE OTÁZKY

Vo februári 2004 sa čínsky neurológ Huang Hongyun na kongrese o poraneniach miechy v kanadskom Vancouveri predstavil pôsobivými videonahrávkami o obnovení funkcií u ľudí trpiacich amyotropnou laterálnou sklerózou, čo je choroba, ktorú dobre poznám, pretože ju mala moja matka. Výsledky čínskeho neurológa sú bombastické, ale iba prechodné, a dosahujú sa získavaním čuchových buniek zo šestnásťtýždňových plodov: odtiaľ sa odoberajú bunky, ktoré sa potom pichajú pacientovi. Ako sa získava šestnásťtýždňový plod? Západný pacient si objedná operáciu, ktorá stojí asi 20 tisíc dolárov a objednávka sa zvyčajne realizuje po šestnástich týždňoch. Azda vždy je tu istota, že sa nájde nejaký ten potratený šestnásťtýždňový plod v tom „správnom“ okamihu, alebo sú ženy, ktoré náročky otehotnejú s tým, že potom pôjdu na potrat? Takto by človek mal istotu, že správne načasovaný plod bude pripravený; potrat musí bezprostredne predchádzať zákroku na pacientovi zo Západu.

Kto sú tieto ženy? Ide o nejaké dobrovoľníčky? Tieto ženy otehotnejú úmyselne, alebo jednoducho ide o ženy, ktoré chcú potratiť v druhom mesiaci, ktoré však presvedčia, aby láskavo počkali do štvrtého mesiaca? Čína je plná prevýchovných koncentračných táborov pre politických oponentov. Čo cíti žena nosiaca v sebe plod, ktorý je odsúdený na smrť? Keď pacient príde do Číny a je hospitalizovaný na klinike, hneď sa prikračuje k potratu šestnásťtýždňového plodu, ktorý už má vytvorené spino-talamo-kortikálne dráhy, ktoré sú schopné vnímať bolesť.

Janko a Marienka stále blúdia stratené v hustom lese.

Zdroj: http://www.lanuovabq.it/it/laborto-le-fiabe-e-la-metafora-del-cannibalismo