V škole je mládeži predkladaný jednostranne, jeho zásluhy sú zveličované, nepekné vlastnosti zamlčiavané, život a pôsobenie sú popisované so silným protikatolíckym vyhrotením. Dejepisné učebnice nariekajú, že pápež vyzýval katolíckych vládcov na ťaženie proti husitom, aby bola českému národu zachránená zdedená svätováclavská viera. Prečo zatajujú, že Komenský s ostatnými emigrantami štval Švédov, Sasov, Francúzov, sedmohradských Uhrov aj Turkov k ťaženiu na ťažko skúšané Čechy, aby zachránil cudzie protestantstvo? Čo len od nich v 30 ročnej vojne český ľud zakúsil!

Ešte po Vestfálskom mieri r. 1648 štval Komenský do vojny – vyznávač českobratskej náuky, ktorá vojnu zavrhovala ako hriech! Inak učil, inak konal. Napísal: „Boh ľudu svojmu, keď zem pohanov dával, povedal toto: Ich oltáre  zničte, modly zbúrajte, rytiny spáľte! Čo Izraeliti činili, aj vy opakujte, prekliate modlárstvo (tj. katolícke kresťanské náboženstvo) vykoreňte!“ Kniežatám radí: „Vymetajte z katolíckych chrámov všetky Antikristove modlárske šperky pobehlíc aj obrazy, ničte neporiadok!“ Tak čítame v jeho Haggaeus redivivus. V „dojemnom“ diele „Kšaft umírajíci Matky“ píše o katolíckej Cirkvi: „Ty si sa stala macochou, zmenila si sa v upíra, ktorý saje krv svojich detí. Odkazujem kráľom zeme horlivosť, aby ťa ako nečistú ohňom spálili.“ Nazýva ju pobehlicou... tolerancia! Mal chuť upaľovať katolíkov!

Jeho poverčivosť a ľahkovernosť v rôzne
podozrivé proroctvá mu spôsobili už za jeho života európsku hanbu. Najprv
navštívil blúznivého Kottera, ktorý predpovedal pád a zánik pápežstva
a víťazstvo protestantskej „cirkvi“ a rehabilitáciu „zimného kráľa“
Fridricha Falckého. Jeho „proroctvo“! preložil Komenský r. 1625 do češtiny
a odovzdal r. 1626 vypudenému Fridrichovi Falckému (v Holandsku).

Roku 1627 sa zdržoval u šestnásťročnej Kristíny
Poniatowskej, ktorá predpovedala to isté. Odobral sa s listom od nej
k Valdštejnovi, nebol prijatý, odišiel s ňou do Lešna r. 1628,
a keď ani jeho spoluveriaci nechceli jej proroctvám veriť, hájil ich
božský pôvod spisom „O pravých a falošných prorokoch“. Potom veril
proroctvám opilca Drabíka, ktorý predpovedal víťazstvo protestantov na r. 1656.
Všetky tieto „videnia“ preložil do latinčiny v spise „Svetlo
v temnotách“, zožal za to posmech vedeckého sveta. Nepekne pochleboval
švédskemu kráľovi Karlovi Gustavovi, stavajúc ho nad Alexandra Veľkého.

Katolícki Poliaci prijali vľúdne českých emigrantov, a tí sa im zle za to odplatili. Za švédsko-poľskej vojny sympatizovali s protestantskými nepriateľmi Poľska, Komenský sa radoval z víťazstva Švédov, vyzýval sedmohradského vojvodu, aby sa spojil so Švédmi a napadol Poľsko.

Z knihy Apologetická abeceda dějin katolické církve: https://www.zachej.sk/produkt/30371/apologeticka-abeceda-dejin-katolicke-cirkve/