Islam nezlučiteľný s diverzitou

Daniel Greenfield
11. júna 2020   Kultúra

Pred vzostupom islamu na Strednom východe existovalo mnoho náboženstiev a kultúr. Až tak veľa, že je ťažké si predstaviť dnešný svet bez ideí a názorov, ktoré sa tam zrodili. Dnes však Stredný východ má jedno náboženstvo a etnickú príslušnosť. Hoci je tam mnoho krajín, všetky tvoria jedno Arabské moslimské impérium, ktoré sa rozprestiera od Severnej Afriky po Záliv. Impérium, ktoré s výnimkou Izraela a Iránu pozostáva z jednej rasy a jedného náboženstva, pretože všetky ostatné boli buď vyhladené, alebo podriadené ako občania druhej kategórie.

Toto impérium bolo vybudované ideológiou islamu, ktorá sa stala nástrojom rozhádaných arabských kmeňov, ktoré už začali zaberať región. Islam začal tým, že dal Mohamedovi a jeho nasledovníkom právo rabovať a zotročovať každého, kto ich neposlúchal, a oni nakoniec premenili svoj kult na fanatické celosvetové hnutie s cieľom to, čo sa im podarilo na Strednom východe, dosiahnuť na celom svete.

Celosvetovému rozšíreniu islamu veľmi pomohla láska Západu k multikulturalizmu a k diverzite. Ale ako ukazujú dejiny, neexistuje istejšia cesta ako zničiť kultúrnu a náboženskú diverzitu, než tam vpustiť islam. Predstava, že islam môže byť jednou zložkou multikultúrnej spoločnosti je taká pochabá ako predstava, že ak do akvária pridáme nádobu plnú piraní, zvýšime diverzitu druhov. Islam sa nepodieľa na ekológii multikultúrnej spoločnosti, je to predátor, ktorý požiera a ničí kultúry a viery a za sebou necháva iba mŕtvoly a vystrašené obete. 

Stredný východ, ktorý kedysi bol domovom Židov, Grékov, Arménov, Asýrčanov, Cigánov, Peržanov a kde judaizmus, kresťanstvo, zoroastrizmus kedysi prekvitali, bol zredukovaný na islamskú Arábiu. Na troskách zničených chrámov a synagóg boli postavené mešity. Celé národy boli násilím donútené prestúpiť na islam a ich deti vychované k nenávisti a k zabíjaniu svojich bratov. Tí, ktorí prežili, boli donútení zaviazať sa vernosťou svojim novým pánom, skloniť hlavy a nosiť pečať svojej menejcennosti. Platiť daň navyše a stále mať na pamäti, že vládcom je tu teraz arabský moslim. 

Aby sme pochopili šialenú nenávisť, ktorú moslimovia majú voči Izraelu a ich obsesívnu potrebu úplne ho zničiť a vyhladiť z povrchu zeme, musíme mať na zreteli, že pre arabského moslima Izrael predstavuje úspešnú otrockú vzburu. Vzburu, v ktorej bývalí otroci, státisíce Židov z arabských krajín, ktorí sa tam presťahovali, nielenže prekabátili svojich pánov, ale opakovane sa ukázali byť oveľa schopnejší. To je čosi, s čím sa arabský moslim za svet nedokáže zmieriť a je schopný zaplatiť akúkoľvek cenu za zničenie Izraela.

Vznik štátu Izrael je hrozbou pre arabský nacionalizmus, pretože predstavuje hrozbu návratu regiónu do stavu pred Mohamedom. Podobne ako rímski žoldnieri, Arabi zrovnali Jeruzalem a urobili koniec dokonca aj fikcii židovského štátu, ktorá bola udržiavaná pod vládou edomitských kráľov herodesovskej dynastie menovaných Rimanmi. Mohamedánska ideológia zjednotila Arabov do mocnej sily, ktorá vyplnila mocenské vákuum po úpadku a páde rímskej ríše. Táto ideológia sa prehnala svetom, príťažlivá pre kmeňových banditov a tyranov, pretože nahradila komplexnosť judaizmu a kresťanstva príbehom o Mohamedovom príchode k moci a podmaneniu jeho nepriateľov. A takto to bolo, až kým chorý muž Európy nezomrel a Stredný východ nebol rozparcelovaný na európske kolónie.

Koniec európskeho kolonializmu neobnovil región do stavu, v akom bol. Namiesto toho ukončil nový kolonializmus v prospech starého kolonializmu. Región bol opäť rozdelený na arabské moslimské štáty, v ktorých nemoslimovia mali status vazalov. Európsky kolonializmus odišiel a obnovil arabsko-moslimský kolonializmus, ktorý premenil Stredný východ na beznádejne zaostalé miesto. Arabskí moslimovia, ktorí snívali o tom, že znova budú vládnuť ako pánska rasa, sa opäť obrátili k ideológii islamu, aby ich zjednotila vo vojne proti zvyšku sveta.

Existencia Izraela je tŕňom v oku islamu. Je výsmechom Koránu, podľa ktorého islam je dedičom židovskej histórie a židovských prorokov. Týmto podkopáva Mohamedov status ako posledného proroka ľudstva. Každá vzbura nemoslimov proti vláde moslimov je považovaná za rúhanie, ktoré zároveň podkopáva koránske zjavenie a ohrozuje celú islamskú teológiu. 

Vznik nového Stredného východu, vyznačujúceho sa náboženskou a kultúrnou rozmanitosťou predmohamedánskej éry, by znamenalo koniec arabsko-islamského impéria, čo ohrozuje jadro ich identity a ambícií. Ako posol nového Stredného východu Izrael predstavuje existenčnú a historickú hrozbu pre toto temné impérium. Naznačuje svet, v ktorom otroci budú slobodní, v ktorom ľudia už nebudú nútení stať sa moslimami a v ktorom ľudia Stredného východu budú môcť opäť požadovať svoju slobodu. 

Veď dnes je Izrael jedinou krajinou v regióne, ktorá zaručuje náboženskú slobodu. Dnes dokonca aj islamská frakčná skupina ako je Bahai má svoju základňu v Izraeli, pretože nikde inde nemá zaistenú dostatočnú bezpečnosť. Bahai reprezentuje práve druh nebezpečného vývoja islamu, ktorému po stáročia bránil islamský zákon Šaria a sekera v rukách náčelníkov. Islam zostal statický, pretože dovolil iba také reformné hnutia, ktoré ho vracali naspäť od inovácií k Mohamedovým časom. Avšak na novom Strednom východe by sa samotný islam mohol zmeniť a stať sa čímsi iným. A to je niečo, čo jeho vodcovia nikdy nebudú tolerovať.

Avšak tí istí americkí a európski lídri, ktorí “diverzitu” začlenili do svojej biblie a z “multikulturalizmu” spravili článok viery, vrčia na Izrael, zatiaľ čo importujú moslimov do svojich krajín plnými lietadlami a člnmi. Vôbec neprekvapuje, že Európa zakusuje presne to, čo zakúsil Stredný východ. Európske mestá sú plné gangov banditov, ktorí sú len o trochu iní oproti tým, ktorí rabovali karavány, plienili a znásilňovali svojich zajatcov ako nasledovníci Mohameda. Zákony o rúhaní sú presadzované silou a hrozbou sily. Nevedomosť nahrádza vedomosť. A kedysi veľké mestá sa stávajú kopami hnoja, v ktorých kvasí nenávisť.

Najväčšie mestá Európy sa premieňajú na Stredný východ. A to by nemalo nikoho prekvapovať. Kedysi aj mestá ako Alexandria, Damask, Konštantínopol a Jeruzalem boli kozmopolitné centrá kultúry a vzdelania. Dnes už iba Západný Jeruzalem niečo znamená práve preto, že je jediný z nich, ktorý nie je pod nadvládou islamu. 

Islam zničil Stredný východ. A teraz svoj pohľad uprel na Európu a na zvyšok sveta. Zatiaľ čo politici Prvého sveta môžu kázať o diverzite, záplava islamských prisťahovalcov obmývajúcich ich pobrežie o diverzitu nemá absolútne nijaký záujem, ich kultúrou, zákonom a náboženstvom je islam. Nechcú nič iné… a čo je dôležitejšie, nebudú tolerovať nič iné.

Bradaté pirane boli hodené do európskeho akvária, kde sa teraz množia vo veľkom množstve, pričom požierajú ostatné ryby. Po určitom čase bude nádrž pozostávať už iba z piraní bojujúcich medzi sebou a z hŕstky menších rýb, ktoré prežijú najmä preto, lebo ešte pre pirane budú mať nejakú hodnotu. Konkrétne z malých žltých “Dhimmi” rýb. Inými slovami povedané, európske akvárium bude vyzerať presne tak ako akvárium Stredného východu, ktoré pozostáva z trosiek, špiny a nenávisti. Región, kde gramotnosť je nižšia než v subsaharskej Afrike, v ktorej ženy sú majetkom, kde neexistuje nijaká ústava či zákon iba vôľa imáma alebo tyrana.

Toto je Európa, ktorú advokáti diverzity a multikulturalizmu s úspechom presadzujú. Toto je Európa, Amerika, Austrália a Kanada, v ktorej ich vnuci budú musieť žiť. Nebude to vôbec heterogénne a rozmanité miesto. Nebude v ňom kultúra, sloboda, poznanie a pravda. Iba islam.

PDF (formát pre tlač)