Invázia na Ukrajinu a koniec Fukuyamovho konca dejín - Christianitas

Invázia na Ukrajinu a koniec Fukuyamovho konca dejín

John Horvat II.
1. marca 2022
  Spoločnosť


PODPORTE PORTÁL CHRISTIANITAS

Váš príspevok je životne dôležitý pre udržanie a ďalší rozvoj portálu.
Prosíme Vás, podporte nás sumou:

5 € 10 € 20 € 50 €

Bráňme spolu vieru, rodinu a vlasť!

Zdroj: youtube.com

V roku 1992 vydal americký politológ Francis Fukuyama svoju slávnu knihu Koniec dejín a posledný človek. Autor tvrdil, že pád železnej opony bol pre Západ míľnikom nesmierneho významu.

Tvrdil, že koniec studenej vojny nebol len „koncom jedného obdobia povojnových dejín, ale koncom dejín ako takých: to znamená konečným bodom ideologického vývoja ľudstva a univerzalizácie západnej liberálnej demokracie ako konečnej formy ľudskej vlády.

Vypožičal si od Hegela a Marxa teóriu vývoja udalostí a predpovedal, že odteraz bude liberálna demokracia konečnou formou vlády pre všetky národy. Po nej už nebude možný prechod k nijakému alternatívnemu systému.

Naratív, ktorý doteraz pokrivkával

Následné udalosti jeho scenár „konca dejín“ spochybnili. Terorizmus, islamské vojny, ideologická polarizácia, to všetko akoby sa sprisahalo proti profesorovi Fukuyamovi a pridávalo nové kapitoly do jeho uzavretej knihy dejín. Napriek tomu počas celého obdobia po skončení studenej vojny však liberálnodemokratický systém bol naďalej vykresľovaný ako ideálna forma vlády. Globalizovaný svet štandardizoval ekonomiky pomocou štruktúry a protokolov vyvinutých v liberálnej demokracii. Fukuyamov naratív zdanlivo nemal žiadne dôveryhodné alternatívy.

Inváziou na Ukrajinu sa však tento naratív konca dejín skončil. Liberálna demokracia sa zdá byť slabá, sebazničujúca a dezorientovaná. Silné alternatívy sú nielen na obzore, ale postupujú v krajine v podobe tankov a presunov vojsk.

Ukrajinská kríza je ďalším kľúčovým momentom, v ktorom sa stretávajú dva svetonázory: liberálne demokracie a autokratické režimy.

Obe strany sú v kríze

Tento moment prichádza v čase, keď sú obidve strany v kríze.

Na jednej strane sa liberálna demokracia zmieta v chaose. Základné inštitúcie ako rodina, komunita a viera sa rozpadajú a ničia spoločenskú štruktúru. Radikálne krídlo liberalizmu sa správa samovražedne, pretože sa usiluje zničiť spoločenské štruktúry, ktoré považuje za príliš utláčateľské. Mechanizmy právneho štátu, ktoré umožňujú systému riešiť problémy prostredníctvom mierových a právnych procesov, sa rozpadajú. V dôsledku toho sa situácia v liberálnych demokratických režimoch stáva násilnou a nestabilnou.

Na druhej strane, autokratické režimy, ktoré sa stavajú proti liberálnej demokracii, sú rovnako v kríze. Čelia hroziacim demografickým imploziám v dôsledku narušenej morálky alebo drakonickej demografickej politiky. Ich spoločenské štruktúry sú tiež v rozklade v dôsledku rozsiahlej korupcie. Tvrdé mechanizmy vládnej moci sú však zavedené práve preto, aby vytvárali dojem, že riadia spoločnosť, ktorá je v rozklade.

Dva systémy zrodené modernitou

Takto dochádza k stretu dvoch rozkladajúcich sa systémov, ktorý znovu naštartuje procesy údajne ukončenej histórie.

Bolo by však nesprávne predpokladať, že tieto dva systémy sú diametrálne odlišné. Oba sú produktom modernity a majú rovnaké filozofie. Môžu sa líšiť vo svojich metódach, ale zhodujú sa v modernej vízii ľudstva a dejín.

Oba systémy prešli cestou dekadencie až do bodu, keď chcú zvrhnúť utláčajúce štruktúry, ktoré ich brzdia. Liberálna demokracia chce odstrániť spoločenské štruktúry, ktoré, ako tvrdia radikáli, podporujú systémový útlak. Autokratické režimy chcú zničiť medzinárodné politické štruktúry (napríklad NATO), ktoré udržiavajú povojnový poriadok.

Tento konflikt teda neodhaľuje ani tak politický spor, ako skôr zmenu paradigmy smerom k protizápadnému svetu.

Na muške je Západ

Cieľom ukrajinskej vojny je zničenie Západu ako konceptu. V skutočnosti všetky médiá hovoria o deštrukcii poriadku po studenej vojne a tvrdia, že ide o výzvu pre západnú hegemóniu. Tento cieľ nikto nespochybňuje.

Väčšina médií sa však nezmieňuje o nebezpečných alternatívach, ktoré chcú nahradiť Západ. Rusko, Čína a ich klientské štáty považujú Západ za nespravodlivý systém, ktorý musí byť nahradený dekonštruovaným svetom, a na tento účel recyklujú staré omyly založené na nacionalizme, marxizme, gnosticizme, dokonca pridávajú určité mystické prvky. Či už ide o ruský panslovanský eurázijský sen (Alexandra Dugina) alebo o „novú éru socializmu s čínskymi charakteristikami“ Si Ťin-pchinga, prevažujúci dôraz sa kladie na ich protizápadný a promarxistický postoj.

Liberálne demokratické spoločnosti na druhej strane spochybňujú svoju západnosť. Kritická teória rasy a iné iné ideológie považujú Západ za koreň všetkého zla v jeho inštitúciách.

Západ tak čelí vnútorným a vonkajším nepriateľom, ktorí sa snažia rozvrátiť jeho geopolitické štruktúry a vojenské aliancie podporujúce hegemóniu Západu. Tieto útoky prichádzajú v čase veľkého úpadku Západu, mizerného líderstva a pandemickej disharmónie.

Prečo je Západ na muške

Dôvod tohto laserového zamerania na Západ nie je náhodný. Nejde o to, že by medzi sebou bojovali približne rovnocenné geografické regióny. Tieto autokratické režimy nereagujú na zdegenerovanú západnú morálku, ktorá si zaslúži odsúdenie. V skutočnosti sú rovnako skazené, hoci sa to prejavuje odlišne.

Toto nepriateľstvo voči Západu sa zameriava na malé zvyšky kresťanského poriadku, ktorý vybudoval Západ. Korene západnej civilizácie sú založené na kresťanských inštitúciách, morálke a pravdách, ktoré umožňujú skutočný poriadok a pokrok. Súčasný konflikt je teda namierený proti tejto dnes už rozpadajúcej sa morálnej štruktúre, ako aj proti štruktúram inšpirovaným Cirkvou: právnemu štátu, hierarchii, klasickej logike a systematizovanému mysleniu, ktoré pozdvihli Západ a stále majú vplyv. Pokiaľ táto malá platforma existuje, treba ju chrániť.

Západ treba brániť. To sa nedá robiť pri prebiehajúcom konflikte dvoch dekadentných smerov modernity. Boj medzi nimi nič nerieši. Skutočným cieľom by mala byť obrana zvyškov kresťanského poriadku na Západe ako odrazového mostíka k úplnému návratu k poriadku. Západ sa musí vnútorne i navonok postaviť proti dekonštrukcionistickým omylom, ktoré sú zamerané na tieto zvyšky a hrozia, že uvrhnú svet do chaosu.

Obrana Západu však bude účinná len v prípade morálnej obnovy, ktorá musí zahŕňať Božie pôsobenie, ako to predpovedala Panna Mária vo Fatime.

Koniec dejín sa skončil. História je opäť v pohybe. Vráti sa Západ k poriadku?


PODPORTE PORTÁL CHRISTIANITAS

Váš príspevok je životne dôležitý pre udržanie a ďalší rozvoj portálu.
Prosíme Vás, podporte nás sumou:

5 € 10 € 20 € 50 €

Bráňme spolu vieru, rodinu a vlasť!

Najnovšie články

Sv. Melor, mučeník

„Nezaujímavá“ svätica z Lisieux: Malá Terezka a čo ste o nej nevedeli

Týždeň na Slovensku

„Anklopfzeremonie“ alebo pohľad do habsburských pohrebných rituálov