Hroziaci konflikt na Ukrajine – oprášený scenár kubánskej raketovej krízy?

Mikuláš Hučko
16. februára 2022   Politika

Kubánska raketová kríza je považovaná za moment, keď sa studená vojna dostala najbližšie k vyústeniu do jadrovej vojny. Išlo o medzinárodný konflikt medzi Sovietskym zväzom a USA v roku 1962 týkajúci sa rozmiestnenia jadrových rakiet na Kube. Rakety boli na Kubu umiestnené za účelom ochrany Kuby pred prípadnými útokmi zo strany USA. Kríza začala 16. októbra 1962 odhalením raketových základní na ostrove americkým prieskumom a skončila o 12 dní neskôr oznámením Sovietskej strany o rozobratí raketových základní. Čiže koniec dobrý, všetko dobré.

Podobná situácia, v trochu obrátenom garde, sa ukazuje dnes na východ od našich hraníc. Nie je to Rusko, ktoré sa približuje k NATO, ale zbrane a armády NATO, ktoré sa približujú k Rusku a vyzerá to, že Vladimír Putin nemá veľmi na výber.

Americké spravodajské služby tvrdia, že od invázie na Ukrajinu nás delia dni alebo týždne, a zdá sa, že ruské sily majú krajinu v podstate obkľúčenú. Západní politici sa vydávajú na horúčkovité diplomatické cesty v snahe presvedčiť Putina, aby nezaútočil, pričom mu všeličo sľubujú i hrozia sankciami. V skutočnosti existuje jedna vec, ktorú môžu urobiť, a ktorá by určite viedla k mieru.

Od pádu Berlínskeho múru západné vlády podporovali politiku rozširovania Európskej únie a NATO na východ. V roku 2014, keď sa na Ukrajine začali súčasné skutočné problémy, Viktor F. Janukovyč, prezident Ukrajiny, bol zosadený z úradu ukrajinským parlamentom. Prevrat bol nekrvavý a jeho protagonisti s nadšením mávali vlajkami Európskej únie. Krajina bola zaplavená predvstupovou pomocou. Všetci chceli, aby Ukrajina vstúpila do EÚ.

Problém je v tom, že teraz všetci chcú, aby Ukrajina vstúpila aj do NATO a všetci trvajú na tom, že ak chce Ukrajina vstúpiť do NATO, tak môže.

A v tom je problém.

Položme si otázku: Toto je náš záujem? Ako nám to pomôže, ak do NATO vstúpi hlboko rozdelená, nestabilná krajina? Aký možný prospech z toho budeme mať? Odpoveď znie: žiadny.

Áno, môžeme pomôcť Ukrajine. Môžeme poskytnúť odbornú pomoc, vojenské vybavenie. Ale ťahať Ukrajinu do NATO je šialenstvo. A toto sa dnes nikto neodváži povedať. Pritom už desaťročia je to ortodoxia. Britský politik Nigel Farage tvrdí, že ak Boris Johnson dokáže v najbližších 48 hodinách presvedčiť Francúzov, Nemcov, Američanov, že vlastne NATO sa už dostatočne rozšírilo, vezme Putinovi jeho jediný dôvod, jeho jedinú zámienku pre útok. Putin je zahnaný do kúta a treba mu umožniť, aby z neho vyšiel čo najčestnejšie.

Azda analytici nevidia, že práve šialená politika rozširovania NATO Putina zahnala do náručia čínskej komunistickej strany? Ruská invázia na Ukrajinu by bezpochyby mala dlhodobé dôsledky pre svetové hospodárstvo. Ak je však súčasťou invázie pakt s Čínou, čo sa zdá byť pravdepodobné, môže to znamenať vytvorenie nového čínsko-ruského hospodárskeho poriadku, ktorý postupne vytlačí USA ako dominantnú finančnú mocnosť. To sa však bude odohrávať celé desaťročia a nepredvídateľným spôsobom, ktorý teraz nikto nedokáže do dôsledkov predvídať.

Podobne ako americký prezident John F. Kennedy v roku 1962 by chtiac-nechtiac bol musel podniknúť rázny vojenský krok proti sovietskym raketám na Kube (čiže zaútočiť), aby nezostal v hanbe, ani Vladimír Putin nemá veľmi na výber, ak si chce zachovať tvár.

Akú tvár však majú tí, ktorí sa nevedia dočkať útoku?

PDF (formát pre tlač)