Hrozí nám schizma. Je čas napomenúť Nemcov?

Paweł Chmielewski
19. mája 2019
  Cirkev  

V Nemecku dochádza k brutálnemu rozchodu s učením katolíckej Cirkvi. Hrozí nám nová schizma.

Zdroj: wikimedia.org

Ohrozená jednota v Kristovi

… V cirkevnom kontexte sa prirodzene do popredia sa dostáva jednota v Kristovej viere. Práve na tejto jednote spočíva jedinečnosť katolíckej Cirkvi; katolíckej, alebo všeobecnej, vedúcej všetkých k spáse v Ježišovi Kristovi a stavajúcej pred všetkých rovnaké požiadavky, ideály a ciele. „Už niet Žida ani Gréka, niet otroka ani slobodného, niet muža a ženy, lebo vy všetci ste jedno v Kristovi Ježišovi. A keď ste Kristovi, ste Abrahámovým potomstvom a podľa prisľúbenia dedičmi“ – hovorí apoštol. Takže sme všetci jedno v našom Pánovi; v Poľsku, Nemecku, Amerike, Afrike alebo v Ázii. Viera je všade rovnaká.

Aspoň … tak tomu bolo doteraz. Ale bude to tak aj naďalej? Katolícka jednota sa pred našimi očami rozpadáva. Možno sme sa zmierili s Nemcami na politickej rovine a – možno – aj na čisto ľudskej, ale v súčasnosti nám hrozí strata našej jednoty v katolíckej viere. Nemci brutálne šliapu po náuke Cirkvi, na dlažbu vyhadzujú pravdy kresťanskej morálky, opovrhujú katolíckou antropológiou a odrezávajú sa od Ríma. Cirkev krváca – a ťažko o tom hovoriť bez skutočného zdesenia.

Polstoročie apostázy

Foto: kardinál Marx, zdroj: wkimedia.org

Zánik katolíckej viery za Odrou začal už dávno pred druhou svetovou vojnou a svoje prvé otrávené ovocie priniesol v roku 1968, keď nemeckí pastieri odmietli encykliku Humanae vitae sv. Pavla VI. Neskôr sa Nemecko systematicky čoraz viac vzďaľovalo od cirkevného učenia a od Ríma; hromadná apostáza tisícov veriacich, ohýbanie cirkevných predpisov o Eucharistii, zničenie ľudovej zbožnosti, liturgické prehrešky, praktická likvidácia svätej spovede … Niet pochýb, že naši hierarchovia by mali s nemeckými biskupmi o čom hovoriť! Ale až teraz, v posledných rokoch, počas pontifikátu pápeža Františka, došlo k prielomu, pretože to, čo sa doteraz robilo v ústraní, čo bolo síce otvoreným tajomstvom, ale predsa len tajomstvom, sa stalo zjavným, zverejňovaným v dokumentoch a hrdo ohlasovaným kardinálmi a biskupmi.

Dá sa tu už hovoriť o schizme? Navonok – nie, ale vnútorne, ako hovorí biskup Athanasius Schneider z kazašskej Astany, sám rodený Nemec, je to vlastne schizma, odtrhnutie sa od nášho Pána, Ježiša Krista.

Čo sa presne stalo?

Tu sú tri najdôležitejšie dátumy.

V roku 2017 Nemecká biskupská konferencia prijala rozhodnutie povoliť prístup k svätému prijímaniu rozvedeným osobám, žijúcim v novom zväzku.  Oficiálne bolo pri tomto „výnimočnom“ riešení odporúčané kňazom, aby rešpektovali každé rozhodnutie svedomia veriacich. Požiadavka zachovania pohlavnej zdržanlivosti v novom zväzku bola úplne opomenutá. Ako to predtým zdôvodňoval kardinál Reinhard Marx, Nemci to môžu urobiť, lebo „nie sú filiálkou Ríma”.

Takže u nás rozvedené a znovu zosobášené, sexuálne aktívne osoby, podľa učenia sv. Jána Pavla II. nemôžu pristupovať k svätému prijímaniu, v Nemecku môžu.

V roku 2018 Stála rada Nemeckej biskupskej konferencie prijala neformálne pastoračné smernice o pripustení niektorých protestantov k svätému prijímaniu. Opäť – vo výnimočných prípadoch, ale prax je iná. Každý heretik, ktorého manželský partner je katolík, sa môže rozhodnúť prijať eucharistiu a katolícki kňazi to musia akceptovať. Tieto smernice už boli implementované vo viacerých nemeckých diecézach.

Protestanti u nás nemôžu pristupovať k svätému prijímaniu, v Nemecku niektorí už áno.

V marci 2019 vedenie Nemeckej konferencie biskupov oznámilo, že vstupuje na „synodálnu cestu“. Biskupi chcú reformovať sexuálnu morálku, celibát, rozdelenie autority v Cirkvi a vážne uvažujú o vysviacke žien. V praxi chcú uznať za morálne prijateľné rôzne hriešne sexuálne praktiky, predovšetkým týkajúce sa homosexuality a celibát urobiť fakultatívnym; ženy by mali byť okamžite pripustené k diakonátu a neskôr do presbyterátu. O tom všetkom sa celkom otvorene hovorilo na plenárnom zasadnutí v Lingene začiatkom marca; prednášky, vystúpenia a prejavy sú k dispozícii na internete.

Čas na varovanie?

Zakrátko to, čo je u nás hriechom – a to často hriechom smrteľným – v Nemecku môže byť považované za prijateľnú normu. Aktívny homosexuál v stave posväcujúcej milosti? U nás – posmech, v Nemecku – akoby pravda … A celibát? Diakonát žien? Či onedlho budú na návštevu k nám chodiť nemeckí kňazi, a možno aj vydaté kňažky? … Text bol krátený redakciou Christianitas