Hrozba zo strany Číny alebo čierne mraky nad Taiwanským prielivom. „Spoliehame sa predovšetkým na seba“ hovorí Dr. Ou Si-fu - Christianitas

Hrozba zo strany Číny alebo čierne mraky nad Taiwanským prielivom. „Spoliehame sa predovšetkým na seba“ hovorí Dr. Ou Si-fu


10. marca 2022
  Politika  


PODPORTE PORTÁL CHRISTIANITAS

Váš príspevok je životne dôležitý pre udržanie a ďalší rozvoj portálu.
Prosíme Vás, podporte nás sumou:

5 € 10 € 20 € 50 €

Bráňme spolu vieru, rodinu a vlasť!

Zdroj: flickr.com

Doktor Ou Si-fu, taiwanský bezpečnostný expert z Inštitútu pre výskum národnej obrannej bezpečnosti v Taipei, poskytol rozhovor Piotrovi Włoczykovi z týždenníka DoRzeczy.

***

Piotr Włoczyk: Obávajú sa Taiwančania, že Peking využije ruskú agresiu voči Ukrajine a siahne po Vašej krajine? Mnohí odborníci varovali, že by mohlo ísť o koordinovanú akciu s cieľom využiť rozptýlenie pozornosti USA…

Dr. Ou Si-fu: Taiwančania veľmi sympatizujú s Ukrajincami, pretože sme v podobnej situácii. My aj oni sme ako Dávid stojaci proti Goliášovi. Až na to, že náš Goliáš je ešte väčší ako ich nepriateľ. Obaja naši protivníci snívajú o tom, že nám vnútia svoju hegemóniu, že nás zotročia. Dnes mnohí ľudia na Taiwane nahlas hovoria, že to, čo v súčasnosti hrozí Ukrajine, môže zajtra postihnúť aj náš ostrov. Ak sa však na situáciu v oboch krajinách pozrieme bližšie, zistíme, že je medzi nimi obrovský rozdiel.

Taiwanský prieliv?

Áno. Od Číny nás delí viac ako 100 km mora. Tragédiou Ukrajiny je, že má pozemnú hranicu s Ruskom. V prípade Taiwanu by agresor musel nasadiť obrovské námorníctvo a letectvo, aby sa pokúsil dopraviť svoje jednotky na ostrov. Ide o mimoriadne náročnú vojenskú operáciu. Obrancovia majú v takejto situácii dostatok výhod. Čína nás chce napadnúť už od roku 1949. Za sedem desaťročí sme si na túto hrozbu zvykli a sme pripravení. Ak tento deň nakoniec príde, Taiwan nebude prekvapený a postaví sa agresorovi.

Zdroj: flickr.com

Američania už niekoľko týždňov bijú na poplach, že Rusko posilňuje svoju armádu na hraniciach s Ukrajinou a pripravuje sa na úder. V súvislosti s Čínou však takéto signály nepočujeme. Znamená to, že aspoň v krátkodobom horizonte je invázia na Taiwan nepravdepodobná?

Áno, v súčasnosti nič nenasvedčuje tomu, žeby sa Čína pripravovala na inváziu a chystala sa využiť vojnu Ruska proti Ukrajine. Takéto prípravy sú pre spravodajské služby dokonale viditeľné, takže v súčasnosti takáto hrozba neexistuje.

Tesne pred ruskou agresiou proti Ukrajine však médiá priniesli znepokojujúce správy o zvýšenej leteckej aktivite ČĽR v Taiwanskom prielive. Taiwanský minister obrany nedávno otvorene povedal, že napätie vo vzťahoch s Čínou je najvyššie za posledných 40 rokov…

Takéto prenasledovanie stíhačkami a bombardérmi je, žiaľ, už „normálnym“ správaním Číny, najmä v posledných dvoch rokoch. Na tieto pokusy o zastrašovanie sme si už zvykli a tieto lety v blízkosti našich hraníc už na Taiwančanov nerobia veľký dojem. Každý vie, že ide o psychologické zbrane, ktoré nás majú zlomiť.

V súčasnosti nič nenasvedčuje tomu, že by nás Čína v blízkej budúcnosti napadla, ale nebezpečenstvo nad nami stále visí. Americké spravodajské služby nedávno oznámili, že do roku 2027 by sa nemalo nič stať, ale práve tento rok by mohol byť rokom stretu. Bude to 100. výročie založenia Čínskej ľudovej oslobodzovacej armády (ČĽOA) a Peking si možno bude chcieť pripomenúť rok 2027 agresiou voči Taiwanu. Bez ohľadu na to musíme byť pripravení na to, že mier sa môže náhle skončiť a my sa ocitneme v úplne novej realite.

Si Ťin-pching zjavne čoraz viac zdôrazňuje potrebu „navrátiť“ Taiwan Číne…

Si Ťin-pching tvrdí, že znovuzískanie Taiwanu je pre Čínu „historickou misiou“. Je to súčasť tzv. čínskeho sna alebo komunistickej veľkej stratégie. Peking si namýšľa, že Taiwančania prijmú čínsku ponuku „jedna krajina, dva systémy“ za svoju a že „zjednotenie“ prebehne mierovou cestou.

Príklad Hongkongu asi nie je príliš povzbudivý…

Takmer každý na Taiwane vidí, ako sa ponuka „jedna krajina, dva systémy“ skončila pre obyvateľov Hongkongu. Keď Peking prevzal suverenitu nad týmto územím od Británie, sľúbil, že sa v Hongkongu 50 rokov nič nezmení. Teraz však máme do činenia s princípom „jedna krajina, jeden systém“. Žiadny rozumný človek neuverí čínskym sľubom o udržaní autonómie.

Ako si Čína predstavuje „zjednotenie“? Má sa to dosiahnuť vojenskou agresiou alebo skôr ekonomickým tlakom?

Pokus o dobytie Taiwanu sa určite uskutoční hybridným spôsobom. Peking použije vojenské a ekonomické nástroje. Musíme byť pripravení na akýkoľvek scenár. Už mnoho rokov sa pripravujeme na deň, keď budeme musieť viesť asymetrickú vojnu. Čínsky potenciál je obrovský, ale ich armádu treba dostať cez prieliv. Preto máme silnú protivzdušnú obranu a veľmi moderné protilodné prostriedky. Sme ako dikobraz. Ide o to, že aj mocný drak by mal problém „zhltnúť“ takéhoto protivníka. Každá ďalšia protilietadlová raketa alebo protilodná strela schopná potopiť aj to najväčšie plavidlo, ktoré stojí celý majetok, znamená, že Čína bude čeliť ešte väčším nákladom na inváziu.

Zdroj: wikimedia commons

Po desaťročia žili americkí prezidenti v predstave, že Čínu možno zdemokratizovať prostredníctvom globalizácie. Čo si o takejto politike myslia Taiwančania?

Je pravda, že pred nástupom Donalda Trumpa k moci chceli Američania zmeniť Čínu a dúfali, že tam bude prekvitať demokracia. Z Taiwanu sa ozývali hlasy, ktoré upozorňovali, že ide o nesprávnu politiku. Komunisti sa nedajú zdemokratizovať, demokracia je pre nich koniec, preto sa jej budú brániť. Američania to veľmi dlho nechápali. Sme malá krajina a vo Washingtone sme nemali veľký vplyv. Po nástupe Trumpa sa však situácia dramaticky zmenila. Washington konečne uznal, že Čína je „strategickým súperom“, a pozícia Tchaj-peja sa vo vzťahoch s Američanmi výrazne posilnila.

Stačí jeden pohľad na mapu, aby sme pochopili, že z pohľadu Číny nie je dobytie Taiwanu len otázkou prestíže…

Čína bola vždy cisárska a Taiwan je dnes, žiaľ, považovaný za jej korunovačný klenot. Peking sa domnieva, že bez dobytia Taiwanu sa nestane skutočným impériom. Zo strategického hľadiska sa naša krajina nachádza na úplne kľúčovom mieste na mape: sme súčasťou tzv. prvej ostrovnej reťaze. Pre Ameriku je veľmi dôležité zadržať expanziu čínskeho námorníctva. Taiwan skrátka blokuje voľný priechod Číny do Tichého oceánu. Ak Peking získa prvú reťaz ostrovov, celý oceán bude otvorený pre Čínu. Ak je to také dôležité pre USA, nie je ťažké si predstaviť, aké dôležité to musí byť pre Čínu…

Ako dnes vnímajú nezávislosť obyvatelia Taiwanu?

Časť národa, ktorá je za nezávislosť, je rozhodne silnejšia. Iba približne 10 percent Taiwančanov je za „zjednotenie“ s Čínou. Najmä mladá generácia chce nezávislý Taiwan. V súčasnosti viac ako 60 percent Taiwančanov považuje náš ostrov za nezávislú krajinu a celkovo asi 90 percent si želá zachovať oddelenie od Číny. Samozrejme, úrady nevyhlasujú formálnu nezávislosť, pretože počítajú s možnou reakciou Číny na takýto krok.

Zdroj: pixabay.com

Na záver by som Vám rád položil otázku, ktorá zaujíma mnohých Taiwančanov a Poliakov. Je Amerika pevnou zárukou bezpečnosti?

USA sú pre našu bezpečnosť veľmi dôležité. Na americkej strane vidíme odhodlanie brániť taiwanskú demokraciu. Predovšetkým sa však spoliehame na seba. Preto, ako som už spomínal, sme sa zmenili na „dikobraza“. Je potešujúce vidieť, že taiwanský ľud má vôľu bojovať. Morálka medzi nami je veľmi vysoká. Prieskumy ukazujú, že najmenej 70 percent občanov Taiwanu je pripravených bojovať za slobodu svojej krajiny. Tento postoj je zjavný najmä medzi mladými ľuďmi. Ako ukazuje súčasná situácia na Ukrajine, morálku obrancov je ťažké preceňovať. Potenciálny agresor musí počítať s tým, že v prípade útoku bude proti nemu bojovať takmer celý národ. A to pre neho nie je veľmi povzbudivá vyhliadka…

© Všetky práva vyhradené. Článok bol prebraný z týždenníka DoRzeczy.


PODPORTE PORTÁL CHRISTIANITAS

Váš príspevok je životne dôležitý pre udržanie a ďalší rozvoj portálu.
Prosíme Vás, podporte nás sumou:

5 € 10 € 20 € 50 €

Bráňme spolu vieru, rodinu a vlasť!

Najnovšie články

Sv. Melor, mučeník

„Nezaujímavá“ svätica z Lisieux: Malá Terezka a čo ste o nej nevedeli

Týždeň na Slovensku

„Anklopfzeremonie“ alebo pohľad do habsburských pohrebných rituálov