Hriech a moderná mágia. Čo ste nevedeli o antikoncepcii -

Hriech a moderná mágia. Čo ste nevedeli o antikoncepcii

o. Dr. Roman Laba
3. augusta 2022
  Cirkev Spoločnosť


PODPORTE PORTÁL CHRISTIANITAS

Váš príspevok je životne dôležitý pre udržanie a ďalší rozvoj portálu.
Prosíme Vás, podporte nás sumou:

5 € 10 € 20 € 50 €

Bráňme spolu vieru, rodinu a vlasť!

Zdroj: wikimedia commons

Páry, ktoré s pomocou modernej farmácie vedome uzatvárajú manželský akt pred darom nového života, praktizujú modernú formu mágie spočívajúcu v získaní kontroly nad prírodou prostriedkami, ktoré Cirkev neschvaľuje,“ píše o. Dr. Roman Laba, OSPPE, v texte s názvom Neznámy hriech modloslužby. Antikoncepcia vo svetle Božieho slova a Magistéria.

K napísaniu tohto článku autora inšpirovala kniha nedávno vydaná Pápežskou akadémiou pre život s názvom Teologická etika života. Písmo, tradícia, praktické výzvy. Táto publikácia je zhrnutím konferencie z roku 2021, organizovanej uvedenou akadémiou. Názov, ktorý naznačuje katolícky prístup k nastoleným otázkam, zakrýva skutočný význam obsahu knihy, keďže v skutočnosti propaguje antikoncepciu.

Nižšie uvádzame text rehoľníka Romana Laba, OSPPE.

***

Neznámy hriech modloslužby

Antikoncepcia vo svetle Božieho slova a Magistéria

Keď ide o antikoncepciu, ktorú Cirkev vyhlásila za morálne neprijateľnú prax, mnohí katolíci nedokážu dokázať platnosť tohto postoja a z biblických argumentov niektorým prichádza na um iba úryvok o Onanovom previnení (porov. Gn 38). Poučenie z tohto príbehu sa zvyčajne vyvracia argumentom, že nešlo samotný spôsob antikoncepcie (v Onanovom prípade išlo o prerušovaný akt), ale o úmysel, s ktorým to urobil (nezabezpečil dedičstvo Tamare a jej potomstvu) – to bolo tým zlom, za ktoré ho Boh usmrtil. Čo teda hovorí Biblia o antikoncepcii?

Boh je Pánom života a smrti

Celé Sv. písmo, Starý aj Nový zákon, zobrazuje Boha ako Pána života a smrti. Stvorenie nesmrteľných duší je výlučným božským privilégiom. Z mnohých biblických pasáží na túto tému stojí za to pripomenúť aspoň niektoré. V Deuteronómiu čítame veľmi silné slová:

Pozrite: Ja som sám jediný a niet Boha okrem mňa; ja zabíjam, aj život navraciam, zraňujem, aj uzdravujem; a niet toho, kto by z mojej ruky vykĺzol! (Dt 32,39)

Všimnite si kontext tohto výroku, ktorý je odsúdením modloslužby. Žiadny iný boh nemá moc nad životom a smrťou, iba Boh – JAHVE!!!

V podobnom duchu hovorí aj autor Knihy múdrosti:

Veď ty máš moc nad smrťou i nad životom, zvádzaš k bránam podsvetia a zasa vyvádzaš. (Múd 16,13)

Pozoruhodný je aj kontrast medzi naším textom a nasledujúcim 14. veršom: autor Knihy múdrosti prenikavo konfrontuje neobmedzenú Božiu moc s obmedzeniami hriechom poznačenej ľudskej prirodzenosti, ktorej sarkasticky priznáva iba schopnosť zabíjať[1]:

Človek v svojej zlobe môže síce zabiť niekoho, ale dych (života), čo vyšiel, nemôže už priviesť späť ani vyslobodiť dušu, ktorá bola odňatá. (Múd 16,14)

Nový zákon dôsledne rozvíja myšlienky Starého zákona a navyše odhaľuje nové témy vyplývajúce z tajomstva vtelenia Božieho Syna. V Evanjeliu podľa Jána čítame, že vláda nad „životom a súdom“, ktorá patrí Otcovi, bola daná aj Synovi:

Lebo ako Otec má život sám v sebe, tak dal aj Synovi, aby mal život sám v sebe.

A dal mu aj moc súdiť, pretože je Synom človeka. Nedivte sa tomu, lebo prichádza hodina, keď všetci v hroboch počujú jeho hlas a vyjdú: tí, čo robili dobre, budú vzkriesení pre život a tí, čo páchali zlo, budú vzkriesení na odsúdenie. (Jn 5,26–29)

V Ježišovom prípade je to moc nielen nad životom a smrťou ľudí – jeho bratov v ľudstve, ale aj nad jeho vlastným životom a smrťou – vteleného Božieho Syna.[2]

Zamyslime sa teda na chvíľu, či používanie antikoncepcie nie je zásahom do tejto božskej moci nad životom? Niekto by mohol povedať: Cirkev by mala v tejto veci viac dôverovať manželom. Ide však o to, že samotní manželia používaním antikoncepcie prestávajú dôverovať Bohu, pretože si sami prisudzujú moc dávať alebo odopierať život. Antikoncepcia teda nie je ani tak hriechom proti piatemu alebo šiestemu prikázaniu (hoci sa často spája s prestúpením týchto prikázaní), ako proti prvému – „Nebudeš mať iných bohov predo mnou!“. Pripomeňme si ešte raz, že inšpirovaný autor knihy Deuteronómium vyjadruje vieru v Božiu moc nad životom a smrťou práve polemikou proti modloslužbe (Dt 32,39). V staroveku sa toto spojenie objavovalo ešte v slove farmakeia, ktorým sa označovali antikoncepčné prostriedky (napr. jed), ako aj veštenie a čarodejníctvo.[3] Toto slovo je použité v známom texte svätého apoštola Pavla, ktorý hovorí o skutkoch tela:

A skutky tela sú zjavné: je to smilstvo, nečistota chlipnosť, modloslužba, čary, nepriateľstvá, sváry, žiarlivosť, hnevy, zvady, rozbroje, rozkoly, závisť, opilstvo, hýrenie a im podobné. O tomto vám vopred hovorím, ako som už povedal, že tí, čo robia takéto veci, nedosiahnu Božie kráľovstvo. (Gal 5,19–21)

Vo väčšine prekladov sa grécke slovo farmakeia prekladá ako „čarodejníctvo“. Je však možný aj iný výklad, keďže toto slovo sa používalo aj na označenie bylinnej antikoncepcie alebo jedu.[4] Ak by sme vzali do úvahy tento možný výklad, potom by Pavlov text znel takto:

A skutky tela sú zjavné: je to smilstvo, nečistota chlipnosť, modloslužba, ANTIKONCEPCIA, nepriateľstvá, sváry, žiarlivosť, hnevy, zvady, rozbroje, rozkoly, závisť, opilstvo, hýrenie a im podobné. O tomto vám vopred hovorím, ako som už povedal, že tí, čo robia takéto veci, nedosiahnu Božie kráľovstvo. (Gal 5,19–21)

V poradí, ktoré uvádza svätý Pavol, hriech farmakeia nasleduje po sexuálnych hriechoch a hriechu modloslužby. Treba poznamenať, že v starovekých modlárskych kultúrach pohanské obrady plodnosti často zahŕňali sexuálne orgie. Ženy zapojené do týchto zvrátených rituálov nechceli rodiť deti cudzím ľuďom, preto sa snažili vyhnúť počatiu alebo zodpovednosti za dieťa tým, že plod potratili. Starogrécki „lekárnici“ preto vyrábali „lieky“ z jedovatých bylín, aby sa posvätné prostitútky tohto „problému“ zbavili. Aj Soran z Efezu, lekár, ktorý žil v 2. storočí pred Kristom, vo svojej knihe s názvom Gynekológia používa aj slovo farmakeia na označenie elixírov používaných ako antikoncepcia, aj abortívum. Podobne chápal toto slovo aj svätý Hippolyt Rímsky, ktorý kritizoval užívanie týchto „liekov“ (farmakois) kresťanskými ženami za účelom dosiahnutia neplodnosti.[5]

Spomínané slovo, ktoré sa objavuje v Liste sv. Pavla Galaťanom, sa nachádza v ďalších dvoch novozákonných textoch: Zjv 9,21 a Zjv 21,8. V Knihe zjavenia zaznieva toto slovo v kontexte súdu nad zhýralosťou, čo podporuje myšlienku, že slovo farmakeia by sa vo všetkých troch prípadoch malo prekladať ako antikoncepcia.[6] Aj ďalší text z kresťanského staroveku, Didaché, hovorí v prospech takéhoto prekladu:

Nebudeš vyrábať jedovaté nápoje, nepotratíš plod a nezabiješ novorodenca (Didaché 2,2).

οὐ φαρμακεύσεις, οὐ φονεύσεις τ́κνον ἐν φθορᾷ, οὐδὲ γεννηθὲν ἀποκτενεῖς, οὐκ ἐπιθυμήσεις τὰ τοῦ πλησίον.

V poľskom preklade sa veta οὐ φαρμακεύσεις interpretuje ako „nebudeš vyrábať jedovaté nápoje“. Verzia, ktorá by viac zodpovedala realite, by však znela: „Nebudeš vyrábať jedovaté nápoje, ktoré bránia počatiu.“ Takýto preklad zapadá do celkového kontextu, pretože hneď potom sa v Didaché hovorí o potratení a zabití plodu. Ak by bol hriech antikoncepcie zahrnutý do Pavlovho prekladu zoznamu skutkov podľa tela, samozrejme by to bránilo neskorším diskusiám o uvoľnení cirkevnej disciplíny v tejto veci. Okrem toho porovnávanie antikoncepcie a modloslužby nebolo v staroveku ničím výnimočným. Ján Zlatoústy vo svojej XXIV. homílii na List svätého Pavla Rimanom poučuje:

Prečo seješ tam, kde sa pôda snaží zničiť úrodu? Kde sa zvyšuje náklonnosť k bylinám proti plodnosti, kde sa zabíja pred pôrodom? Veď nielenže necháš smilnicu zostať smilnicou, ale ešte k tomu urobíš z nej aj vrahyňu. Všimol si si, že z opilstva sa rodí promiskuita a z promiskuity sa rodí cudzoložstvo, z cudzoložstva sa rodí vražda, alebo skôr niečo horšie; ani neviem, ako to nazvať. Koniec koncov, nezabíja, ale ani mu nedovolí, aby sa narodil. Prečo urážaš Boží dar, bojuješ proti jeho zákonom, hľadáš to, čo je prekliatím, akoby to bolo požehnaním, z prameňa plodnosti robíš kolísku smrti a ženu určenú na počatie potomstva pripravuješ na vraždu? Aby bola pre milencov neustále užitočným objektom, po ktorom túžia a ktorý im prináša čoraz viac peňazí, neštíti sa ani takéhoto činu a pripravuje oheň na tvoju hlavu, pretože hoci je zločin jej činom, ty si jeho príčinou.

Odtiaľ pochádzajú aj príznaky modloslužby, pretože mnohé neviestky, ktoré sa chcú uspokojiť, používajú zaklínadlá, obety, oplzlosti a tisíce iných trikov. A predsa po takejto hanbe, po vraždách, po modloslužbe sa mnohým ľuďom zdá promiskuita morálne ľahostajná, dokonca aj tým, ktorí majú manželky; preto sa množí neprávosť. Veď preto sú pripravené jedy nie pre necudné lono, ale pre ukrivdenú ženu.“[7]

V uvedenom úryvku si môžeme všimnúť zaujímavú komparáciu: „antikoncepcia – potrat – modloslužba“. Svätý Ján Zlatoústy naznačuje, že dôvodom podobného konania nie je nič iné ako nedostatok viery v Boha! Augustín a svätý Zenon z Verony [8] hovoria v podobnom duchu. V antikoncepcii aj v interrupcii je podobná logika: ja som pánom svojho tela (svojho života), ja som ten, kto rozhoduje o živote! Ja som ten, kto vie lepšie ako Boh, čo je pre mňa dobré a čo zlé. Nie je ťažké vidieť túto podobnosť s antickým pokušením:

Tu povedal had žene: „Nie, nezomriete, ale Boh vie, že v deň, keď budete z neho jesť, otvoria sa vám oči a vy budete ako Boh, budete poznať dobro a zlo.“ (Gn 3,4–5)

Magistérium o hriechu antikoncepcie

Problematiku antikoncepcie najjasnejšie opísal Pavol VI. vo svojej encyklike Humanae Vitae, ktorá sa stala skutočným znamením odporu. Z Božej prozreteľnosti sa desať rokov po promulgácii Humanae Vitae stal kardinál Karol Wojtyla nástupcom svätého Petra a podieľal sa na príprave tohto dokumentu. Už na začiatku svojho pontifikátu, vidiac obrovský odpor voči encyklike svojho predchodcu, vedie Ján Pavol II. sériu katechéz (1979 – 1984), v ktorých komentuje Humanae Vitae. Poľský pápež tak dal veriacim neoceniteľný poklad teológie tela. Bez toho, aby sme znižovali zásluhy týchto veľkých pápežov, pozrime sa na predchádzajúce vyhlásenia Cirkvi, ktoré sa týkali týchto otázok. Z ich pohľadu uvidíme, že Humanae Vitae Pavla VI. a katechéza Jána Pavla II. nie sú novým učením, iba rozvinutím cirkevného myslenia na túto tému.

Ešte v prvej polovici 20. storočia bol tento postoj charakteristický pre väčšinu pastierov katolíckej Cirkvi. Vznešený teológ a obhajca Humanae Vitae, Mons. Vincenty Foy (zomrel v roku 2017 vo veku 101 rokov), v jednom zo svojich článkov cituje vyhlásenia Magistéria a vyhlásenia miestnych biskupov:

– Pápež Pius XI. vo svojej encyklike Casti Connubi [9] z 31. decembra 1930 vyhlásil, že: „Kto takto využíva manželstvo na úmyselné marenie prirodzenej rozmnožovacej sily, porušuje Boží zákon a zákon prírody a zaťažuje svoje svedomie ťažkým hriechom.“

– „Antikoncepcia je priestupok proti prírode a hriech, ktorý volá po pomste do neba“ (Vyhlásenie belgického episkopátu, 2. júna 1909).

– „Používanie antikoncepcie, bez ohľadu na to, akým spôsobom a za akých okolností, je ťažkým hriechom“ (Vyhlásenie nemeckého episkopátu, 20. augusta 1913).

– „Teórie a praktiky, ktoré učia a podporujú obmedzovanie pôrodnosti, majú katastrofálne dôsledky, pretože sú odsúdeniahodné“ (Vyhlásenie francúzskeho episkopátu zo 17. mája 1919).

– „Používanie antikoncepcie je neprirodzeným priestupkom a hriechom proti prirodzenosti, ktorou nás Stvoriteľ obdaril, a teda v jeho očiach pohoršujúcim činom“ (kardinál Bourne z Westminsteru, 9. októbra 1930).

– „Používanie antikoncepcie bolo, je a vždy bude hriechom… Antikoncepciou naša generácia nazýva cnosť oslavou neresti“ (Indické biskupské vyhlásenie, 1957).[10]

Penitenciárna prax v niektorých krajinách sa vyznačovala prísnosťou aj v prípade hriechu antikoncepcie. Napríklad v Španielsku v roku 1936 bolo v 8 diecézach odpustenie hriechu antikoncepcie dokonca vyhradené biskupovi.[11]

Keď si uvedomíme vyššie uvedené tvrdenia, nie je ťažké vidieť, ako ďaleko sa mnohí súčasní pastieri vzdialili od učenia Magistéria o sexuálnej morálke. Tento názor potvrdzujú postuláty obsiahnuté v synodálnych syntézach uvedených krajín. Vo svetle citovaných postojov katolíckych hierarchov tvrdiť, že antikoncepcia je dovolená, znamená zároveň tvrdiť, že Duch Svätý nevedie Cirkev, ale len z času na čas „zavíta“ na niektoré synody. Kríza Cirkvi, rodiny a západnej civilizácie len potvrdzuje prorockú víziu Pavla VI. a Jána Pavla II.

Antikoncepcia – moderná forma praktickej gnózy

Položme si napokon otázku: Kto v dejinách Cirkvi obhajoval používanie antikoncepcie? Poznáme nejaké precedensy? No s propagáciou antikoncepcie sa stretávame u heretických skupín, napríklad u gnostikov (2. stor.), manichejcov (4. stor.) a katarov (12. stor.). Vo všeobecnosti možno povedať, že ide o gnózu v jej rôznych vydaniach.

Gnosticizmus bol prvým a najsmrteľnejším nepriateľom Cirkvi. Podľa tohto učenia hmota aj telo boli rovnako čímsi zlým. Cirkev bojovala proti podobným názorom s veľkým odhodlaním a tvrdila nielen to, že hmota je dobrá (pretože ju stvoril Boh), ale aj to, že ľudské telo je podľa Tertuliána „závesom spásy“. Preto sa Nicejské vyznanie viery nezameriava ani tak na nesmrteľnosť duše (hoci by to nebolo zlé), ale na vzkriesenie tela.

Pozitívny postoj Cirkvi k telu implikuje pozitívny postoj k sexualite, ktorú Cirkev považuje za duchovné bonum manželstva, a nie, ako by to chceli gnostici, za zlú – alebo v lepšom prípade telesnú – činnosť. Táto gnostická mentalita voči telu úplne nezmizla, ale sa vyvíja. Naša moderná verzia gnosticizmu sa začala u Descarta, ktorého Cogito ergo sum radikálne oddelilo osobnosť od tela.

Väčšina ľudí dnes uvažuje podľa Descartovej paradigmy: predstavujú si, že ich pravé ja je niekde vnútri tela, povestný duch v stroji a že na tom, čo robia so svojím telom, vlastne nezáleží. Telo je realita, s ktorou možno manipulovať, pretože táto realita nemá žiadne významné spojenie s naším duchovným jadrom. Toto gnostické znižovanie hodnoty tela je tak zakorenené, že si to už ani nevšímame. Namiesto toho Cirkev navrhuje radikálne odlišné chápanie ľudskej osoby. Do veľkej miery sme naše telo a sme to, čo s ním robíme. To znamená, že naša duchovná pohoda je úzko spojená s našimi fyzickými činmi. A neexistuje hlbší fyzický akt ako sexuálny akt manželov.

Moderné myslenie, presiaknuté gnózou, redukuje sexuálne spojenie muža a ženy len na uspokojenie biologickej túžby. Podľa kresťanskej antropológie je to hlboké puto medzi dvoma ľuďmi, nielen výmena rozkoše medzi dospelými ľuďmi. Zapojený je celý človek, teda telo aj duša. Magistérium Cirkvi nám v dokumentoch ako Humanae vitae a Familiaris consortio pripomína, že toto puto je tak úzko spojené so vznikom nového ľudského života, že ho nie je možné umelo oddeliť bez toho, aby to nespôsobilo duchovnú škodu.

Manželia, ktorí úmyselne uzatvárajú manželský akt pred darom nového života pomocou modernej farmakeie, praktizujú modernú formu mágie, ktorá spočíva v získaní kontroly nad prírodou prostriedkami, ktoré Cirkev neschvaľuje.

o. Dr. Roman Laba, OSPPE

[1] R. Zawadzki, Ježišova moc nad životom a smrťou, Verbum Vitae 14 (2008), 93–108.
[2] P. Grelot, položka Smrť, in X. Leon-Dufour (ed.), Slovník biblickej teológie, Poznaň 1990, 940–949, 940–944.
[3] M. Pacwa, Abortion, Contraception and the Church Fathers, National Catholic Register (ncregister.com).
[4] Veľký grécko-poľský slovník Nového zákona, ktorý zostavil páter prof. R. Popowski, uvádza tieto významy slova farmakeia: otrávenie, čarodejníctvo, mágia. zatiaľ čo slovo farmakon môže znamenať čarovný nápoj lásky, kúzlo; čary, kúzla, čarodejníctvo. Ten, kto praktizuje podobné činnosti, sa nazýva farmakos, čo znamená travič, kúzelník, čarodejník. R. Popowski, Wielki Słownik Grecko-Polski Nowego Testamentu, Warszawa 1997, 636. Viac k tejto téme pozri R. Pindel, Magia czy Ewangelia. Konfrontácia hlásateľov evanjelia s magickým svetom, Krakov 2003.
[5] T. R. Marshal, 6 dôvodov, prečo je antikoncepcia hriešna a odporuje Božej vôli, https://taylormarshall.com/2012/02/6-reasons-why-contraception-is-sinful.html.
[6] T. R. Marshal, The Catholic perspective on Paul, Saint John Press (4. októbra 2010).
[7] Svätý Ján Zlatoústy, Homílie na List svätého Pavla Rimanom, Krakov 1998, 379–380.
[8] J. Fr. LoJacono, Učenie prvých cirkevných otcov o antikoncepcii, 73.
[9] Encyklika bola odpoveďou katolíckej Cirkvi na zmenu morálnej doktríny Anglikánskej cirkvi, ktorá na Lambethskej konferencii 15. augusta 1930 povolila antikoncepciu.
[10] V. Foy, Vzťah medzi antikoncepciou a interrupciou, http://www.zywawiara.pl/artykuly/art-1770.html, http://www.catholicsagainstcontraception.com/contraception_vs_abortion.htm
[11] http://www.catholicsagainstcontraception.com/contraception_vs_abortion.htm


PODPORTE PORTÁL CHRISTIANITAS

Váš príspevok je životne dôležitý pre udržanie a ďalší rozvoj portálu.
Prosíme Vás, podporte nás sumou:

5 € 10 € 20 € 50 €

Bráňme spolu vieru, rodinu a vlasť!

PDF (formát pre tlač)

Najnovšie články

Bolesti presvätých očí Nášho Pána Ježiša Krista a Jeho presväté umučenie

Veľkonočné legendy a duchovné tradície východných kresťanov v Rumunsku

Donald Trump: „Urobme Ameriku opäť modliacou sa!“ Bývalý prezident však zároveň predstavil kontroverznú verziu Biblie

Štyri odporúčania pre hlbšie plnohodnotné prežitie Svätého týždňa 2024