Globalizmus sa šíri ako vírus

Joseph Pearce
4. apríla 2020
  Politika  

Existuje len málo vecí, ktoré sú horšie ako pýcha a predsudky, jednou z nich je aj globalizmus. Ľudia, plní pýchy a predsudkov, s pohŕdaním zaobchádzajú s múdrosťou minulosti, ktorú nám zanechali naši predkovia. Existuje staré anglické príslovie, ktoré hovorí, že netreba dávať všetky vajíčka do jedného košíka. Toto staré príslovie odráža empirickú múdrosť, progresívci a globalisti však arogantne toto overené príslovie odmietajú akceptovať.

Globalistická mantra “všetky vajíčka do jedného košíka” sa vždy snažila presadiť názor, že národy sú zlé, ale globálna komunita je dobrá. Globalisti sa nás snažia presvedčiť, že štátne hranice vytvárajú rozdiely a že oslabenie kontroly hraníc je dobrá vec, pretože „spája ľudí do jednej veľkej ľudskej rodiny”. Ľudia musia mať možnosť voľného pohybu po celom svete, bez nacionalistickej byrokracie, ktorá by im v pohybe bránila. Migrácia je dobrá, kontrola migrácie zlá. A čo je dobré pre pohyb tovaru, musí byť dobré aj pre pohyb ľudí. Ani globálnemu obchodu by nemala brániť nacionalistická byrokracia.

Okamžite je potrebné odstrániť všetky nariadenia, ktoré blokujú slobodný pohyb tovaru, napríklad clá, nech globálne korporácie môžu obchodovať bez toho, aby sa do ich obchodu starali archaické národné štáty, ktoré globalisti vnímajú ako prekážky. V ponímaní globalistov je globalizovaný obchod dobrý, ochrana miestnych trhov je zlá.

Náhle sa však napriek násilne presadzovanej mantre globalistov objavil koronavírus, ktorý ukázal, že pravdu má staré anglické príslovie a nie globalisti. Ukázalo sa, že nie je správne klásť všetky vajíčka do jedného koša, presne tak, ako hovorí ľudová múdrosť. Alebo aby sme si pomohli inou metaforou – musíme dávať pozor, aby sme nezamiešali do nádoby s medom aj decht.

Národy, ktoré si túto skutočnosť uvedomili ako prvé a odstavili globalistov, pravdepodobne unikli najhorším následkom globálnej epidémie.

V januári 2020, hneď, ako sa objavili prvé informácie o koronavíruse, uzavreli Rusi svoju hranicu s Čínou. Nemali s tým žiaden problém, napriek skutočnosti, že rusko-čínska hranica je o 2 600 míľ dlhšia ako mexicko-americká hranica; v percentách majú Rusi s Čínou o 33 % dlhšiu hranicu. Rusi takisto bez najmenších problémov uvalili dočasný zákaz na voľný pohyb čínskych občanov na ruskom území. Podľa údajov zo 17. 3. 2020 má dosiaľ Rusko 114 prípadov koronavírusu, čo je veľmi nízka miera infekcie v porovnaní so západoeurópskymi krajinami, ktoré sa zdráhali podrobiť migráciu kontrole.

Podobne aj Singapur uzavrel svoje hranice s Čínou a napriek skutočnosti, že sa nachádza v tesnej blízkosti nakazených oblastí, má iba 266 potvrdených prípadov nákazy, z ktorých sa takmer polovica nakazených uzdravila a v Singapure nemajú žiadne úmrtia.

Singapur sa totiž nespolieha na tvrdenia globalistov, ktoré sú determinované ich pýchou, arogantnosťou, nevedomosťou a neschopnosťou sebareflexie. Singapur si dobre zapamätal smutnú skúsenosť s epidémiou SARS v roku 2003, ktorá ho bolestne zasiahla. Dnes Singapur odmietol naivné predstavy globalistov a postup Singapuru sa ukázal byť správny.

Zdroj: pxhere.com

Naopak, Svetová zdravotnícka organizácia WHO zareagovala na epidémiu koronavírusu nekoncepčne, snažila sa prikazovať jednotlivým krajinám, aby nezavádzali žiadne opatrenie na kontrolu hraníc, ktoré by mohli zastaviť nekontrolovateľný pohyb ľudí. Rusko a Singapur sa však nariadeniami WHO neriadili a ukázalo sa, že urobili dobre.

Keďže sa ale mlieko globalistov rozlialo, môže to niekoho viesť k známemu škodoradostnému konštatovaniu: “my sme to hovorili”. Tomuto pokušeniu by sme však mali odolať, pretože si môžeme byť istí, že globalizátori nie sú schopní konštruktívnej sebareflexie a z krízy s koronavírusom sa absolútne nepoučili.

Namiesto toho, aby priznali, že spravili chybu a našli rozumné riešenie, začnú s novou mantrou, podľa ktorej je možné problémy globalizmu vyriešiť iba väčším globalizmom. Takže môžeme očakávať, že globalisti budú požadovať väčšiu kontrolu WHO a budú požadovať, aby mala WHO väčšie právomoci na úkor vlád národných štátov, pretože len takýmto spôsobom budú môcť úspešne oslabiť schopnosť jednotlivých národných krajín, mať situáciu vo vlastných krajinách pod kontrolou.  

Okrem koronavírusu sa nám začal na Zemi nekontrolovateľne a agresívne šíriť oveľa nebezpečnejší vírus globalizmu, ktorý sa môže stať našou záhubou. Globalisti nie sú schopní sebareflexie a jednotlivé štáty si musia zachovať možnosť a právo sa chrániť pred všetkými globálnymi patologickými epidémiami v politickej, morálnej, zdravotníckej či finančnej oblasti. Dostať globalistov pod kontrolu možno len obnovením národnej suverenity. Táto nevyhnutnosť neznamená vznik egoistického modelu v štýle “každý hrabe pre seba“, pretože takáto cesta vedie do záhuby.

Je však bytostne dôležité, aby jednotlivé národné štáty ostali dostatočne silné a životaschopné, aby dokázali pomôcť sebe i svojim susedom, pretože v globalistickom svete plnom pýchy a arogantných predsudkov nás okrem problémov nič dobrého nečaká.

Subsidiarita nie je vo vojne so solidaritou, práve naopak, je s ňou úzko spojená. Tí, ktorí pracujú v zdravotníctve, musia ostať zdraví, aby mohli pomáhať chorými. Silní a zdraví susedia sú dobrí susedia, ktorí sa navzájom potrebujú a sú si navzájom prospešní. Ak neprijmeme takýto model, ostáva nám už len patologická solidarita globalistov, ktorá nepredstavuje nič iné, len sektársky a kolektívny spolok samovrahov.

Zdroj: theimaginativeconservative.org