Geopolitika – veda alebo šarlatánstvo?

Branislav Michalka
2. apríla 2020
  Politika

Politika

Jednou z odvekých ľudských činností je politika. Toto slovo býva definované ako: umenie správy štátu alebo správy obce, podľa starogréckeho slova polis – obec, mesto, mestský štát (politiké techné – správa obce). Pod pojmom politika sa teda vždy rozumelo všetko, čo súviselo so životom štátu: politika vnútorná i zahraničná, mierová i vojnová, obranná aj útočná. To všetko bola politika. A teda aj premýšľanie o politike.

V dobe modernej (okolo roku 1900) vzniká vedný odbor politológia, ktorý sa zaoberá špeciálne politikou. Dovtedy sa zaoberala politikou filozofia a neskôr politická filozofia. A vedné odbory sa ďalej množia… To, čo kedysi riešil jeden, teraz riešia piati. Doba je zložitejšia, každopádne. Avšak, a to je dôležité, aký je výsledok? Máme inú politiku, kvalitnejšiu, rozumnejšiu? A môže byť vôbec kvalitnejšia a rozumnejšia? Konštantnosť ľudskej povahy nám potvrdzuje, že asi nie. Čím beznádejnejšie je však toto ľudské pachtenie po zlepšení ľudstva skrze politiku, tým detailnejšie je rozpracovávané.

Geopolitika

Jednou zo špecifických vedných disciplín, ktorá sa obsahovo kryje s politikou ako takou a zároveň sa snaží špecializovať je geopolitika. Slovníkové definície nám hovoria o tom, že je to vedecká disciplína, ktorá sa zaoberá vplyvom geografických faktorov na politiku a históriu ľudstva. To je záber zaiste široký, veď čo by sa nezmestilo pod pojmy „politika“ a „história ľudstva“? Len sa zamyslime, koľko nových vedných disciplín sa tu otvára pred našimi zrakmi. Je napríklad filozofia súčasťou politiky a histórie ľudstva? Zaiste áno. Nuž a nebolo by vhodné skúmať aký vplyv má geografia aj na túto vednú disciplínu? Prípadne na teológiu?

Vznikli by hneď dva vedné odbory – geofilozofia a geoteológia. V podstate by geografia mohla mať vplyv na všetky prejavy života spoločnosti a preto by sme mohli vytvoriť aj geoestetiku i geokulturológiu. (Beda, myslel som si ako preháňam a nadsadzujem, ale pri postupnom písaní tohto článku som zistil, že realita predbehla moju fantáziu. Podobné vedné odbory sú už na svete a majú sa čulo k životu.)

Geopolitika je pojem dnes hojne spomínaný a jedným z dôvodov je jeho myšlienková prepojenosť na tzv. veľkú politiku. Táto prepojenosť v očiach mnohých ľudí vzbudzuje pocit znalosti veľkého sveta, takého, ktorý uniká možnostiam poznania obyčajných ľudí. Participácia na tejto znalosti vzbudzuje u nich sebavedomie, že dokážu rozpoznať skryté zákulisné tendencie budúceho vývoja sveta. Ide tu v podstate o akúsi formu sekulárneho proroctva, ktoré sa opiera o striktne materiálne predpoklady, v rámci ktorých je príčinou ľudských dejov určité zoskupenie geologických a geografických faktov a prírodných síl z týchto faktov vyplývajúcich. Tie sú v konečnom dôsledku aj formujúcou silou ľudského ducha, povahy a správania.

A v tom spočíva hlavné nebezpečenstvo týchto teórii, ktoré odporujú základnému predpokladu kresťanstva, totiž tomu, že duch je nadradený hmote. Transformácia ľudských duší býva primárne spôsobená formáciou  transcendentnou a až sekundárne môže mať na duše vplyv stvorená príroda. A ešte navyše, slobodná ľudská vôľa transformuje hmotu a prírodu na základe nadradenosti ducha nad hmotou.

Geopolitika je teda typickým produktom sekulárnych ideológii. Povahu etník, expanziu národov a rás, ich kultúrne preferencie a ďalšie faktory odvodzuje od polohy, miesta, prírodného okolia a vzájomného pôsobenia jednotlivých faktorov na človeka a ľudskej reakcie. Každopádne tým dejiny prestávajú byť prejavom Božej vôle, znamením Boha a stávajú sa výsledkom prírodno-ľudských interakcií. Geopolitické teórie sú len iným variantom materializmu, zamieňajúcim marxistické ekonomické vzťahy za vzťahy zemepisné.

Zdroj: flickr.com

Vývoj geopolitiky

Keď sa spomínajú pojmy sociálneho a biologického determinizmu, tak je vždy nutné spomenúť Charlesa Darwina. Bol to on, ktorý svojou teóriou ako jeden z prvých generalizoval vplyv prírodných síl na život človeka. Z jeho ideí pochádzajúci sociálny darwinizmus sa síce nemusel úplne zhodovať s jeho názormi, ale každopádne sa na druhej strane nijako nevymykal z vedeckých záverov, ktoré predostrel verejnosti. Preto môžeme považovať tohto veľkého priateľa opíc aj za jedného z duchovných otcov geopolitiky. Každopádne dvaja skutoční „otcovia zakladatelia“ geopolitiky: americký admirál Alfred Thayer Mahan a nemecký zoológ a geograf Friedrich Ratzel sa k odkazu Darwina hlásili.

Časovo prvý bol Mahan. Ako námorník samozrejme ospevoval zásadný vplyv námorníctva na vznik impéria. V práci nazvanej Vplyv námorných síl na dejiny, 1660 – 1783, popisuje prístup k oceánom a následný vznik námorných síl ako kľúčové faktory vzniku impérií. V knihe Perzský záliv a medzinárodné vzťahy ako prvý použil termín Blízky východ.

Ratzel v roku 1869 publikoval prácu Sein und Werden der organischen Welt, v ktorej sa odvoláva priamo na Darwinove poznatky. Tie potom, presne v duchu sekulárneho pohanstva, preniesol z antropologickej a biologickej roviny do roviny politickej a v prácach Politická geografia (1897) a Životný priestor (1901) tvrdil, že štát je živý organizmus, ktorý sa rodí, vyvíja, starne a umiera. Navyše sa podobne ako zvieratá v prírode riadi zákonom silnejšieho.

Živel anglosaský a živel nemecký vytvorili základy geopolitiky ako vedeckého odboru a postarali sa aj o dva základné myšlienkové prúdy v geopolitike. Jeden uprednostňuje námornú moc a druhý moc kontinentálnu. Spoločne potom glorifikujú expanziu štátu či národa ako prírodnú zákonitosť nezávislú na morálke. 

Myšlienkou, že správanie štátov a národov je závislé na geografickej polohe krajiny a jej prírodných danostiach, zabili sociálni darwinisti dve muchy jednou ranou: najprv sňali akúkoľvek morálnu vinu z národa, ktorý sa rozhodol expandovať na úkor iných národov, pretože on za to vlastne nemohol; to príroda ho k tomu donútila, a po druhé umožnila taký výklad ľudských dejín, ktorý bol nezávislí na dejinách Spásy. Národy už neplnili Božiu vôľu, ale napĺňali svoj „Osud“, ktorému sa podobne ako Oidipus nemohli vyhnúť. Podriadenosť temnému a nemennému Osudu je základnou pohanskou myšlienkou. Filozofia 19. storočia si ju znovu osvojila a s ňou aj geopolitika.

pokračovanie v nasledujúcom článku