Európsky parlament a jeho frakcie
Branislav Krasnovský
4. augusta 2020
Cirkev
Európsky parlament je zastupiteľským orgánom viac ako 450 miliónov občanov z 27 členských štátov Európskej únie. Každý občan sa so svojimi problémami a návrhmi môže obrátiť priamo na poslanca EP. Aby občania vedeli o možnostiach, ktoré im Európsky parlament poskytuje, zriaďuje si v členských aj v niektorých kandidátskych krajinách svoje informačné kancelárie.
Suvisiaci článok
Sloboda prejavu – pre všetkých alebo len pre niektorých?
Európsky parlament je jedinou nadnárodnou inštitúciou, ktorej 705 poslancov je volených v demokratických, priamych a všeobecných voľbách v jednotlivých členských štátoch EÚ. Voľby sa konajú každých päť rokov.
Európsky parlament je politickým fórom pre medzinárodné a vnútorné akcie EÚ, cez ktoré občania členských štátov sprostredkovane vplývajú na tvorbu a formovanie európskej politiky vo vzťahu ku krajinám mimo EÚ i smerom do vnútra EÚ.
Poslanci Európskeho parlamentu sa v 705-člennom parlamente zoskupujú podľa politickej príslušnosti, nie podľa národnej príslušnosti. Vytvárajú tak základné politické skupiny či frakcie. Dnes má Európsky parlament sedem politických frakcií a frakciu nezaradených poslancov.
V rámci spomenutých frakcií je nasledovný počet poslancov:
Skupina Európskej ľudovej strany (kresťanských demokratov) – 187 poslancov
S&D: Skupina progresívnej aliancie socialistov a demokratov – 148 poslancov
Skupina Renew Europe – 97 poslancov
ID: Skupina Identita a demokracia – 76 poslancov
Zelení/EFA: Skupina zelených/Európska slobodná aliancia – 67 poslancov
ECR: Európski konzervatívci a reformisti – 62 poslancov
GUE/NGL: Konfederatívna skupina európskej zjednotenej ľavice/Severská zelená ľavica – 40 poslancov
Nezaradení poslanci – 27 poslancov
V rokoch 2014 až 2019 kolísal počet poslancov v Európskom parlamente. V roku 2009 v Európskom parlamente zasadalo 736 poslancov, neskôr 754 a od volieb do Európskeho parlamentu v roku 2014 sa ustálil počet poslancov na 751. Po odchode Veľkej Británie z EÚ dňa 31. 1. 2020 sa znížil počet poslancov Európskeho parlamentu na 705 poslancov.
Dnes je teda v Európskom parlamente zmenené rozloženie kresiel. Nemecko – 96 kresiel, Francúzsko – 79 kresiel, Taliansko – 76 kresiel, Španielsko – 59 kresiel, Poľsko – 52 kresiel, Rumunsko – 33 kresiel, Holandsko – 29 kresiel, Grécko – 21 kresiel, Belgicko – 21 kresiel, Portugalsko – 21 kresiel, Česko – 21 kresiel, Maďarsko – 21 kresiel, Švédsko – 21 kresiel, Rakúsko – 19 kresiel, Bulharsko – 17 kresiel, Dánsko – 14 kresiel, Slovensko – 14 kresiel, Fínsko – 14 kresiel, Írsko – 13 kresiel, Chorvátsko – 12 kresiel, Litva – 11 kresiel, Slovinsko – 8 kresiel, Lotyšsko – 8 kresiel, Estónsko – 7 kresiel, Cyprus – 6 kresiel, Luxembursko – 6 kresiel, Malta – 6 kresiel.
Okrem toho, že sa poslanci členia podľa politických skupín, na základe svojho profesionálneho zamerania či špecializácie na jednotlivé oblasti, rozdeľujú sa aj do dvadsiatich stálych výborov na základe pomerného systému. Sú to:
Výbor pre zahraničné veci
Výbor pre rozpočet
Výbor pre rozpočtovú kontrolu
Výbor pre občianske slobody, spravodlivosť a vnútorné veci
Výbor pre hospodárske a menové veci
Výbor pre rozvoj
Výbor pre medzinárodný obchod
Výbor pre zamestnanosť a sociálne veci
Výbor pre životné prostredie, verejné zdravie a bezpečnosť potravín
Výbor pre priemysel, výskum a energetiku
Výbor pre vnútorný trh a ochranu spotrebiteľa
Výbor pre dopravu a cestovný ruch
Výbor pre regionálny rozvoj
Výbor pre poľnohospodárstvo a rozvoj vidieka
Výbor pre rybné hospodárstvo
Výbor pre kultúru a vzdelávanie
Výbor pre právne veci
Výbor pre ústavné veci
Výbor pre práva žien a rovnosť pohlaví
Výbor pre petície
Výbory EP spravidla zasadajú v Bruseli. Po
prijatí uznesenia sa správy prerokúvajú v politických skupinách a potom sa
schvaľujú na plenárnych zasadaniach v Štrasburgu. Členovia výborov sú volení po
dva a pol roku. Predsedovia výborov koordinujú prácu jednotlivých výborov v
rámci Konferencie predsedov výborov.
Osobitné postavenie medzi výbormi EP má Výbor pre petície. Keďže EP zastupuje
záujmy občanov, tento výbor je sprostredkovateľom ich návrhov a sťažností v
európskych záležitostiach. Každý občan, ktorý sa domnieva (alebo aj skupina
občanov), že došlo k porušeniu európskeho práva, má dve možnosti: obrátiť sa s petíciou
na EP alebo na ombudsmana.
Okrem stálych výborov môže parlament vytvárať aj podvýbory a dočasné výbory,
ktoré sa zaoberajú špecifickými problémami (napr. slintačka, ľudská genetika a
nové technológie modernej medicíny). Tiež môže vytvárať vyšetrovacie výbory,
ktoré vyšetrujú prípady nesprávneho postupu inštitúcií Európskej únie v
otázkach komunitárneho práva, ako napríklad prípad tzv. choroby šialených kráv.
Dôležité zastúpenie majú delegácie Európskeho parlamentu, ktoré udržiavajú vzťahy s parlamentmi krajín, ktoré nie sú členmi EÚ. Plnia dôležitú úlohu pri posilňovaní vplyvu Európy v zahraničí. EP má 41 delegácií. Každá z nich sa skladá približne z pätnástich europoslancov, predsedovia delegácií koordinujú ich prácu v rámci Konferencie predsedov delegácií.
