EÚ vydala jednoduchý manuál, ako prežiť bez ruského plynu. Seďte doma a zvykajte si na chlad

27. apríla 2022   Krátke správy

Rusi odstavili plyn Poľsku a Bulharsku, Brusel reaguje manuálom pre občanov, kde sa dozviete, ako aj vy sami môžete prispieť k „eliminácii“ Putina. Po návrhu na jedenie múčnych červov a zrušených vianočných betlehemoch, ktoré by mohli niekoho uraziť, tu teda máme ďalšie praktické rady od vrchných predstaviteľov Európskej únie. A je to naozaj zaujímavé čítanie.

Európska únia vyzýva občanov, aby sa zapojili do akcie s názvom „Playing my part“, v preklade „Aj ja zohrávam rolu“. Ide o plán zníženia energetickej závislosti od Ruska do roku 2030, na základe ktorého by mal každý obyvateľ Európskej únie šetriť peniaze a energie tak, aby sme spoločne Rusov „eliminovali“. Brusel trvá na tom, že situáciu so závislosťou od ruského plynu a ropy treba riešiť okamžite a obyvateľom sa to môže podariť vďaka týmto deviatim bodom, ktoré by sme mali uviesť do praxe.

Týchto 9 bodov má zničiť Rusko

1. Efektívne regulovať kúrenie a klimatizáciu.
2. Znížiť teplotu bojlera.
3. Pracovať z domu.
4. Nejazdiť autom.
5. Znížiť rýchlosť na diaľniciach.
6. V mestách zaviesť nedeľu bez auta.
7. Nešoférovať, ale bicyklovať.
8. Používať verejnú dopravu.
9. Na kratšie vzdialenosti ísť vlakom, nie lietadlom.

Ruské vojny nepodporíme, ale čo tie americké?

Predstavitelia Európskej únie zverejnili tieto (zatiaľ len) odporúčania pre všetkých obyvateľov v čase, keď Rusko zastavilo dodávky plynu do Poľska a Bulharska a ceny okamžite vyleteli hore o štvrtinu. Zistilo sa ďalej, že naše nákupy u Rusov spolufinancujú ich vojny a preto si musíme nájsť iného dodávateľa plynu a ropy. Aj o tom sa viac dozvieme vďaka tomuto manuálu, kde sa spomína, že riešením krízovej situácie bude navýšenie dovozu zo Spojených štátov amerických.

O tom, či sa tým nebudeme podieľať aj na spolufinancovaní vojen tejto krajiny, sa v manuáli EÚ nič nehovorí, ale radi vám pripomenieme, že od vojny vo Vietname majú Spojené štáty na svojom konte viacero vojenských zásahov. Medzi nimi môžeme napríklad spomenúť, že keď obsadzovali Irak, len za prvých desať dní tu zabili najmenej 4-tisíc civilov.

A nezabudnime, samozrejme, na Juhosláviu, o ktorej sa v médiách hlavného prúdu teraz radšej zdvorilo mlčí. V marci si tam pripomenuli smutné výročia bombardovania NATO, kde sa „omylom“ a „nešťastnou náhodou“ zasiahlo 69 škôl, 19 nemocníc, 20 polikliník a 25-tisíc obytných jednotiek (bytov a domov). Počas bombardovania miest a dedín zahynulo podľa srbských zdrojov najmenej 2 500 civilistov, z toho 89 detí.

MM

Foto – pixabay.com

PDF (formát pre tlač)