Drogy v parlamente. 30- ročné putovanie slovenských ľavicových liberálov za legalizáciou marihuany

Branislav Michalka
28. septembra 2020
  Revolúcia

„Rozpínanie mysle“ a kultúrna revolúcia

Dekriminalizácia tzv. mäkkých drog je pre ľavičiarov a liberálov témou už od 60. rokov. Práve na pôde vtedajšej kultúrnej revolúcie sa zrodila myšlienka „rozpínania mysle“ alebo „objavovania nových duchovných svetov“ pomocou narkotík. Nie každý kultúrny revolucionár samozrejme siahol rovno po LSD alebo heroíne, ale tú svoju „marišku“ si našli a aspoň trochu tú svoju myseľ rozpínali.

Keď sa „deti kvetín“ stali v 70. a 80. rokoch súčasťou establishmentu, nenápadne začali tému legalizácie marihuany pretláčať do legislatívy. Kým však žila staršia generácia, ktorá si s užívaním drog spájala morálny rozklad a fyzický úpadok, pôsobili podobné návrhy výstredne a kuriózne. Lenže koncom 80. rokov začala pomaly generácia narodená pred a tesne po I. svetovej vojne vymierať, a tak sa mohli rôzni bývalí ľavičiari, medzitým už etablovaní politici, začať ráznejšie angažovať v presadzovaní legalizácie drog.

Kým ešte začiatkom 90. rokov pôsobilo nepatrične keď sa kandidát na amerického prezidenta Bill Clinton priznal k fajčeniu marihuany počas svojich študentských čias v 60. rokoch, o desaťročie neskôr už bola téma legalizácie drog bežnou súčasťou politických programov „zelených“ a iných ľavicovo-liberálnych strán. O ďalších desať rokov sa stala legalizácia témou aj pre strany, ktoré sa považujú za liberálne a neľavicové. 

Slovensko a „sex and drugs and rock and roll“

Keď padla „železná opona“, nastala masívna expanzia liberálnej kultúry do strednej a východnej Európy. Americký spisovateľ a novinár E. Michael Jones prirovnal tento príval k béčkovému sci-fi hororu z 50. rokov (začínajúci Steve McQueen v hlavnej úlohe) – Sliz. Spolu so slizom liberálnej pop-kultúry sa privalili aj drogy. Spočiatku, v atmosfére naivnej viery v slobodu, sa pospevovanie o drogách bralo ako veľká „sranda“. Začiatkom 90. rokov si notovala skupina Hex: „Drogová závislosť je úžasná“.

Stačilo však zopár úmrtí v umeleckej branži a zopár excesov ála Richard Müller a ľudia pochopili, že to až taká „sranda“ zas nebude. S narastajúcim nebezpečenstvom šírenia drogovej závislosti na Slovensku, najmä medzi mládežou, sa aktivizovali oponenti zľahčovania škodlivosti narkotík a atmosféra sa začala meniť. V mnohých rodinách pribúdali tragédie. Aj pohľad na konzumentov drog v terminálnom štádiu, v takom odlišnom od image mladého veselého bohéma, pohol ľudí k tomu, aby pochopili, že konzumácia drog je cestou do pozemského pekla.

Lekári svorne potvrdzovali, že ľahké drogy sú bránou k tvrdým a že marihuana, aj keď možno nie je až taká návyková ako tvrdé drogy, je spúšťačom latentných psychických porúch, ktoré by zrejme bez konzumácie tejto drogy a „rozpínania mysle“ zostali zasunuté v hlbinách vedomia.

Propagátori legalizácie drog videli, že forma veselej prezentácie drog padla a tak začali propagandu „vedeckú“ a „politickú“. Vedecká spočívala v tom, že sa dokazovala neškodnosť ľahkých drog a poukazovalo sa na alkoholizmus, ktorý je omnoho nebezpečnejší a je štátom nielen tolerovaný ale aj propagovaný v reklamách. Politická propaganda spočívala vo využívaní pojmu „sloboda“ a hovorila o slobode pre „užívateľov“ ľahkých drog, a trestaní dílerov. Z formy neviazanej zábavy sa stala ideológia.

Mladí sociálni demokrati tiahnu do boja

Ako prví na politickej úrovni prišli s návrhom dekriminalizovať marihuanu Mladí SDA (Sociálno-demokratická alternatíva), čiže mládežnícka odnož uvedenej strany. Tí si spravili z legalizácie marihuany, jeden z bodov svojho programu v roku 2002. Keď sa zniesla na ich hlavy kritika zo strany post-komunistickej SDĽ, ktorá zrejme nebola na ľavicu dostatočne pokroková, odvolali sa Mladí SDA na západné skúsenosti, ako je to už od roku 1989 bežným zvykom a povedali, že im ide práve o „redukciu škôd“, ktoré vznikajú reštrikčnou protidrogovou politikou. Odvolali sa na to, že legalizácia marihuany: „je dlhodobo v programoch európskych sociálno-demokratických strán.“ A že: „Pred časom dekriminalizovali marihuanu Veľká Británia a Švajčiarsko, v ktorých vládnu sociálno-demokratické strany.“ Nepochybne to bola pravda. Západ sa posúval vpred raketovou rýchlosťou.

Mladí SDA rozbehli kampaň (v roku 2002 boli parlamentné voľby) a nechali vytlačiť samolepky, na ktorých bola zobrazená marihuana a nápis Dekriminalizujme! Svoj progresívny stánok s podobnými materiálmi mali v júli roku 2002 aj na slávnom festivale Pohoda v Trenčíne. Okrem marihuany sa dožadovali aj „otvorenosti spoločnosti k otázkam sexu a pohlavného života“.

SDA však vo voľbách zhorela ako papierový čert a tak sa reči o legalizácii marihuany na čas upratali do skrine. Dodajme, že to neboli jediní sociálni demokrati, ktorí uvažovali o určitej forme dekriminalizácie. Robert Fico sa vtedy na tému vyjadril takto: „Som zásadne proti uvoľneniu právnej úpravy postihujúcej obchodovanie s narkotikami. Pokiaľ však ide o osobnú spotrebu, mohli by sme naozaj uvažovať o tom, že pri zadržaní osoby, ktorá má pri sebe preukázateľne drogy len na osobnú spotrebu, by sme postupovali inak ako s použitím trestného zákona.“

Podobne sa vyjadril aj v roku 2017, keď zákon o zmiernení dopadov na držiteľov marihuany pripravovala ministerka Lucia Žitňanská. Proti vtedy bola hlavne SNS, vďaka ktorej nakoniec zákon neprešiel.

Sloboda, Marihuana a Solidarita

Koncom minulého desaťročia sa zjavila nakoniec strana, ktorá sa hlásila k ekonomickému a politickému liberalizmu. Nemala punc ľavicovej alternatívy a napriek tomu si dala do programu za cieľ legalizáciu marihuany. Bola to SaS.

Samozrejme, išlo o populistický ťah na určitú časť mládeže, ktorý sa do istej miery podaril a SaS sa možno aj vďaka jej hlasom stala v roku 2010 vládnou stranou. Horšie to už bolo potom s tou legalizáciou. Evidentne nebola na obzore a tak konzumentom marihuany nezostalo iné len protestovať na námestí, aby SaS pripomenuli ich predvolebné sľuby. Zišlo sa okolo 500 demonštrantov, čo je na prázdninový júl, keď sa demonštrácia konala, slušné číslo. Ale márne.

A ako znelo zdôvodnenie dekriminalizácie v programe SaS? „Dekriminalizáciou marihuany zabránime nežiadúcemu zhoršovaniu spoločenského uplatnenia ľudí následkom neprimeraného trestného stíhania pri náhodilom kontakte s marihuanou a zvýšime účinnosť a komplexnosť miery odbornej prevencie. Pri posudzovaní trestnoprávnej zodpovednosti rozlíšime náhodilého užívateľa od dílera. Taktiež nechceme brániť využívaniu liečiv vyrábaných z marihuany, ak človeku môžu pomôcť pri liečbe ochorení.

Čiže sociálne a zdravotnícke dôvody. O tom, že by sa medzi členmi Sas nachádzali bývalí (?) užívatelia drog sa v programe nehovorilo. Neskôr sa však k „skúsenostiam“ s marihuanou priznal aj samotný predseda Richard Sulík, ktorý ju „vyskúšal počas návštevy Holandska.

Škandál vypukol keď Roman Poliačik v roku 2012 poskytol denníku SME rozhovor, v ktorom priznal, že užíval tvrdé drogy – heroín a pervitín. V rozhovore dokonca optimisticky tvrdil, že: „čistý heroín je pre telo v zásade neškodná vec, respektíve ani zďaleka nie je taký škodlivý ako ten, čo miešajú s rôznymi prímesami.“

Napriek škandálom si však SaS ponechalo štandardu legalizácie marihuany a máva ňou dodnes, ako ešte pripomenieme. Avšak chvíľu to vyzeralo, že štafetu preberú ešte radikálnejšie živly.

Truban a Progresívne Slovensko – nástup autentickej ľavice

Minulý rok sa na scéne objavilo Progresívne Slovensko, ktoré si pred voľbami zvolilo za predsedu mladého Michala Trubana. Ten prišiel s imidžom aktivistického a dynamického ľavičiara západného typu, s podnikateľskými sklonmi, skrátka typ kombinujúci všetko bahno arogantného protikresťanského liberálneho kapitalizmu, so stokou šialeného protikresťanského ľavicového neomarxizmu. Jeho dynamický a mladistvý imidž mu podľa prieskumov prinášal voličov a tak sa začali otvárať témy typické pre západoeurópsku ľavicu: LGBT, gender a samozrejme aj legalizácia marihuany.

Čoskoro však vyšlo na povrch, presne podľa pravidla, ktoré prezentujú lekári, že marihuana je bránou k tvrdým drogám, aké sú všetky Trubanove skúsenosti s drogami. Priznal sa k marihuane ale aj k LSD. Navyše média zverejnili video z roku 2013, na ktorom prednáša študentom a zároveň používa terminológiu a odvolávky na drogovú závislosť takým spôsobom, že sa to dalo jednoznačne interpretovať ako odporúčanie na užívanie narkotík. Hovoril o tom „čo ho drogy naučili“ a povedal vetu: „Nefajčím, ale strašne sa namotávam na všelijaké látky.“

Truban pred voľbami začal chápať, že na tento typ ľavicovej mladosti ešte Slovensko nedozrelo a začal rýchlo ustupovať. Priznal, že tak nemal pred študentami  hovoriť, ale nechal si otvorené zadné dvierka ohľadom marihuanovej ľavicovej politickej mantry, keď napriek deklarovanej ľútosti dodal: „Chápem, že je veľmi veľa ľudí, ktorí denne fajčia trávu a berú to ako samozrejmosť.“

Nepomohlo a PS sa do parlamentu nedostalo.

Nicholsonová a Cigániková preberajú štafetu

A tak sa vrátila téma legalizácie marihuany opäť do radov SaS. Strana sa medzitým zbavila najtemnejšej drogovej postavy Mariana Poliačika, ktorého prezentované skúsenosti vzbudzovali podobné negatívne reakcie u obyvateľstva ako Michal Truban. Vedenie strany zrejme usúdilo, že z marketingového hľadiska bude lepšie, ak tému legalizácie marihuany budú presadzovať mladé a atraktívne ženy. Podobné postupy sú bežné aj pri tzv. farebných revolúciách a rovnakým spôsobom zrejme získalo Slovensko aj svoju módnymi časopismi oceňovanú prezidentku.   

Nicholsonová s Cigánikovou začali kampaň za legalizáciu marihuany v septembri tohto roku, s rúškami na tvári, keďže všade zúri neúprosný vírus. Ak by niekto povedal, že nosiť rúško je nezmysel, tak by ho možno obe poslankyne hnali pred súd, avšak užívanie marihuany považujú za neškodné pre spoločnosť aj konzumentov. Najprv však išli okľukou a zasadili sa o vyradenie kanabidiolu (CBD) zo zoznamu psychotropných látok.

Ide látku, ktorá sa vyskytuje v konopách (a teda aj v marihuane) a podľa oboch poslankýň sa treba na ňu pozerať ako na liečivú látku. Nie nadarmo je Cigániková predsedníčkou parlamentného zdravotníckeho výboru. Nicholsonová ako europoslankyňa dodáva: „Veľmi to vítame práve pre to, že Európska komisia, Európsky parlament aj Svetová zdravotnícka organizácia už celé roky vyzývajú jednotlivé štáty, aby vyradili CBD zo zoznamu omamných a psychotropných látok a aby na to pozerali ako na liečivú látku, ku ktorej existuje veľmi veľa štúdií, ktorú dnes už po celom svete využívajú pacienti, ktorí majú nevyliečiteľné choroby.“

Cigániková dodáva: „CBD nie je marihuana, nemá omamné účinky.“ Prečo však potom Slovensko v roku 2011 CBD medzi psychotropné látky zaradilo? Boli vtedy v zdravotníctve ignoranti? Podľa Cigánikovej áno: „Výnimkou je však Slovensko, ktorá bez relevantného a odborného odôvodnenia zaradilo CBD medzi psychotropné látky v roku 2011. To bolo 18. septembra.

24. septembra už Lucia Nicholsonová prichádza s rozhorčenou kampaňou za dekriminalizáciu marihuany. Argumenty sa v podstate nezmenili ale oproti tým spred 30 – rokov pribudol ten, ktorý je zaiste v očiach všetkých verných euro-občanov najzávažnejší: „Podľa mňa nie je normálne, že v jednom členskom štáte idete za marihuanovú cigaretu do väzenia a v druhom si vás ani nevšimnú, poprípade vás vedome pozývajú do coffeeshopov na to, aby ste si zapálili marihuanu. Bolo by dobré začať na užívanie marihuany pozerať cez štúdie a v rámci Európskej únie aj rovnako.“

Staršie argumenty sú známe: borovička nie je trestná a marihuana áno, do väzenia idú konzumenti a nie díleri, s marihuanou experimentuje až tretina mladých a pod. O návykovosti, duševných poruchách a ceste k tvrdým drogám, ktoré vyskúšali aj ich politickí kolegovia Poliačik a Truban, sa nezmieňujú.  

Ako kampaň dopadne uvidíme. Možno sa poslankyniam podarí sňať zo Slovenska biľag zaostalej a netolerantnej krajiny, za akú ju pravdepodobne ony dve v súvislosti s drogami považujú.

Na čo sú liberálom a neomarxistom drogy?

Neustále nutkanie kultúrnych revolucionárov legalizovať drogy, napriek tomu, že ich škodlivosť je taká evidentná, že ju musia pred svojimi voličmi utajovať, vzbudzuje oprávnenú otázku: na čo to vlastne robia?

Možným návodom kde hľadať odpoveď na túto otázku, je upozornenie na pôvodné určenie a účel známej drogy LSD. Tá bola vyvinutá ako bojová látka, ktorá má paralyzovať nepriateľa vo vojne, na odbúranie zábran pri výsluchoch zajatcov a podobne. Jej cieľom bola deštrukcia.

Cieľom kultúrnych revolucionárov je deštrukcia kresťanskej kultúry, rodiny a morálky. Legalizácia drog, ich užívanie mladými ľuďmi a šírenie v spoločnosti vytvárajú masy ľahko manipulovateľných ľudí bez morálnych zábran a bez schopnosti stavať sa na odpor kultúrnemu novátorstvu, ktoré je v rozpore s elementárnymi zásadami prirodzenosti.

Zaštiťovanie sa slobodu je len prechodnou fázou v tomto procese, ako sme to videli už pri klasickej komunistickej revolúcii. Akonáhle sa situácia stabilizovala a stará kultúra bola potlačená, začal komunistický režim, predtým neúnavný verbálny bojovník za slobodu, potláčať všetko čo brzdilo disciplínu otrokov. Môžeme predpokladať, že v tomto štádiu bude aj marihuana, či iné drogy, opäť prenasledovaná ako faktor obmedzujúci pracovnú disciplínu, výkon a poslušnosť. Splniac svoju úlohu, poberie sa na odpočinok.