„Dramatický apel na nemeckých spolubratov“ -

„Dramatický apel na nemeckých spolubratov“

lanuovabq.it
24. októbra 2019
  Cirkev  

„Zaujal som kritický postoj voči synodálnej ceste a poslal som listy nemeckým biskupom, mojim spolubratom. Je to dramatické. Ale v konečnom dôsledku nám Ježiš Kristus chce ukázať cestu: musíme sa na Neho obracať v modlitbe; iba tak môžeme očakávať riešenie na záchranu spoločenstva našej Cirkvi.“ Rozhovor s kardinálom Cordesom. 

Foto: kardinál P. J. Cordes, zdroj: wikipedia.com

Kardinál Paul Josef Cordes bol jedným z mužov kúrie, ktorých si sv. Ján Pavol II. a Benedikt XVI. veľmi vážili. Prvý ho „stiahol“ z jeho Paderborna, aby mu zveril podpredsedníctvo Pápežskej rady pre laikov, funkciu, ktorá mu umožnila bezprostredne zažiť obdobie rozkvetu cirkevných hnutí; druhý mu v roku 2007 dal červený klobúk a využil jeho príspevok pre napísanie encykliky „Deus Caritas Est“. V knihe „Il tuo volto, Dio, io cerco. Il fascino della santità. Tvoju tvár, Bože, hľadám. Fascinácia svätosti. (Edizioni Ares)“, posledná esej nemeckého kardinála pripomína genézu Ratzingerovej prvej encykliky a priateľský vzťah, ktorý spájal a stále spája dvoch krajanov už od osemdesiatych rokov. Nuova Bussola Quotidiana urobila rozhovor s kardinálom Paulom Josefom Cordesom o témach, ktorým sa venoval v knihe „Tvoju tvár, Bože, hľadám“, ako aj o situácii v Cirkvi všeobecne, s osobitným zreteľom na Nemecko, kde sa má začať synoda, ktorá môže vyvolať rozkol v cirkevnom spoločenstve. 

Eminencia, v úvode ste spomenuli svoje priateľstvo, ktoré sa zrodilo pred rokmi s vtedajším kardinálom Ratzingerom. Povzbudil vás emeritný pápež, aby ste napísali túto esej? Mohli ste sa s ním o tom rozprávať? 


Keď som v roku 2016 pripravoval svoju prácu v nemčine, mal som možnosť predložiť ju emeritnému pápežovi. Požiadal ma o to, aby si mohol text prečítať a ja som s radosťou súhlasil. Odpovedal dlhým listom a dal mi niekoľko veľmi užitočných podnetov. Koniec jeho listu sa mi páčil viac než čokoľvek iné: „Tento list je dlhý a dúfam, že podľa toho vidíš, ako mi na tvojej práci záleží.“

V knihe sa uvádza, že stále viac predstaviteľov Cirkvi má tendenciu k „prejavom, ktoré akoby boli inšpirované OSN a Červeným krížom“. V čom je takýto postoj nesprávny?


Niektorí členovia Cirkvi sú presvedčení, že naše poslanie spočíva predovšetkým v podpore „mieru, spravodlivosti a ochrany stvorenia“. Mnohí biskupi bránia Boží ľud v tejto spoločnosti iba argumentmi, ktoré verejnosť akceptuje a chápe. Ako Cirkev dostávame od štátnych inštitúcií a súkromných dobrodincov nemalú pomoc určenú pre sociálne diela. Táto pomoc môže v určitom zmysle predstavovať prekážku pri šírení evanjelia a pri pastoračných aktivitách, takže radšej sa zameriavajú na ciele, ktoré sú typické pre mimovládnu organizáciu.

Prečo mnohí súčasní kňazi radšej neprehlbujú pri svojej pastoračnej činnosti svoje vedomosti o Starom zákone? Aké nebezpečenstvo skrýva tento prístup?


Najzávažnejšia škoda je škoda spôsobená zanedbaním: Neberie sa do úvahy, že poslucháči Ježiša Nazaretského, ako aj väčšina nasledovníkov Pavla a ďalších autorov Nového zákona, boli hlboko formovaní Starým zákonom. Toto Slovo Božie bolo prítomné v ich myslení a v ich náboženskej praxi. Jeho obsah sa dal predpokladať. Samotný Syn Boží bol Žid. Dnes je však naša hermeneutika úplne iná. Dokonca sú v histórii kresťanstva príklady, ktoré ukazujú, že vymazaním Starého zákona je možné manipulovať s Novým zákonom.  

V odseku venovanom sv. Terézii z Avily pripomínate, ako španielska mystička považovala rozdelenie Cirkvi za veľké nešťastie. Veľmi aktuálna téma, najmä vo vašej vlasti.


Aj ja, podobne ako kardinál Woelki, som v niektorých novinových článkoch zaujal kritický postoj voči synodálnej ceste a poslal som listy nemeckým biskupom, mojim spolubratom. Je to dramatické. Ježiš Kristus, Pán Cirkvi, nám však nakoniec chce ukázať cestu: musíme sa na Neho obracať v modlitbe; iba tak môžeme očakávať riešenie na záchranu spoločenstva našej Cirkvi.

Keď už hovoríme o rozkoloch, v knihe sa venujete aj osobnosti Luthera: v akom zmysle, ako tvrdíte, ovplyvnil individualizmus bývalého augustiniána modernú mentalitu?


V Lutherovi je veľmi výrazný individualizmus, ktorý sa však silne rozvíjal a šíril už od začiatku renesancie. Luther, ktorý rozbil cirkevné spoločenstvo, nie je preto autorom, ale produktom tohto individualizmu. Sentimentu, ktorý následne inšpiroval mnohých ďalších kresťanov.

13. októbra bol kanonizovaný kardinál John Henry Newman. Aké sú rozdiely medzi pojmom svedomia u anglického blahoslaveného a u Martina Luthera?


Pojem svedomia u nového svätca je veľmi delikátny a nedá sa vysvetliť dvoma riadkami. Často sa uvádza nevhodne, napríklad keď sa ním zdôvodňuje odporovanie záväznej cirkevnej doktríne. Často sa cituje jeho veta: „Ak by som musel predniesť prípitok na náboženstvo (čo vlastne ani nie je vhodné), pripil by som na pápeža, ale s vaším dovolením najprv na svedomie, až potom na pápeža.“  V každom prípade zásadný rozdiel medzi ním a Lutherom je v tom, že Luther vyhlasoval „Sola Scriptura“. Newman na druhej strane vytušil  – študoval dejiny Cirkvi s mnohými kresťanskými denomináciami – že Boh nám popri Svätom písme dal aj katolícku Cirkev ako spoľahlivého svedka, ktorý usmerňuje svedomie.

Spolu s kardinálom Rossim ste boli popri sv. Jánovi Pavlovi II. rozhodujúcou osobou pri pápežskom schválení hnutia Comunione e Liberazione. Prečo si poľský pápež tak vysoko cenil toto hnutie?


Určite v tom svoju rolu zohralo aj veľké spoločenstvo myslenia. Ich vízia človeka, ich antropológia – to ich priviedlo k priateľskému súladu.

http://lanuovabq.it/it/il-mio-drammatico-appello-ai-confratelli-tedeschi

PDF (formát pre tlač)

Najnovšie články

Štyri odporúčania pre hlbšie plnohodnotné prežitie Svätého týždňa 2024

Oficiálny vatikánsky denník L’Osservatore Romano uverejnil článok s názvom „Krížová cesta homosexuálneho chlapca“, v ktorom propaguje LGBT

Alarmujúce výsledky prieskumu medzi Slovákmi: Väčšina potraty akceptuje, polovica aj registrované partnerstvá, rovnako eutanáziu! Aj tzv. konzervatívci!!!

Slovenský štát (1939 – 1945) a partizánsky chodník do Bruselského nevestinca