Dracula a kríž. Počiatky kresťanstva v Rumunsku

Lucia Laudoniu
27. marca 2021
  Kultúra

„Dracula“ sa nebál ani kríža, ani cesnaku, obávaný vládca s prezývkou Napichovač, ktorou ho častovali nepriateľskí Turci, Rusi a saskí Nemci, totižto slúžil Kristovi. Sám založil niekoľko kláštorov. Čo vlastne vieme o Rumunsku? Mýty o krvilačnom upírovi krajine viac uškodili, ako pomohli.

Šepká sa, že Vlad III. Țepeș, historický predobraz románového kniežaťa krvi, prísahou zloženou do rúk ďalšieho sedmohradského rodáka Mateja Korvína konvertoval na katolicizmus, aby sa vyslobodil z Korvínovho väzenia. Pred súdom prísnych historikov táto prameňmi nepodložená hypotéza ťažko obstojí, ale spomienku na spravodlivého vládcu z pamäte národa nevymaže nikto. „Dracula“ patril k najlepším východoeurópskym panovníkom svojej doby a v tejto balkánskej krajine, ktorá ašpiruje na pozíciu ekonomického tigra Východu, má status národného hrdinu.

Monastier (kláštor) Comana založil slávny Dracula.
Zdroj: ziarullumina.ro

Úlohou slova je stretnutie. Slovom pletieme našu vnútornú duchovnú pavučinu. Rumunský termín pre slovo (cuvânt) je odvodený z latinského conventus (stretnutie, porovnajme slovenský latinizmus konvent). Cuvânt, dieťa latinského convent(us), nás učí, aké dôležité je stretnutie so sebou samým, s Bohom a s blížnym. Ľudské slovo (verbum, cuvânt) tak v rumunskej etymológii predstavuje nástroj budovania spoločenstva (communio, odtiaľ i slovenské komunikovať), pričom jeho cieľom nie je mechanické porozumenie, ale vytváranie interakcie.

Poďme sa stretnúť s krajinou, ktorá si nie jeden raz prešla ukrižovaním aj vzkriesením. Rumunsko sa od svojich balkánskych susedov v mnohom líši. Meno takmer tridsaťmiliónového národa (ak berieme do úvahy aj diaspóru) je odvodené od rímskych kolonistov vyslaných na Balkán cisárom Trajánom. Práve oni priniesli do podunajských zemí vexillum Latinitatis – prápor latinského jazyka a rímskej civilizácie. Vedomie latinského pôvodu sa pre Rumunov stalo dôležitým sebaidentifikačným faktorom a zmienka o cisárovi Trajánovi je súčasťou rumunskej hymny.

V dobe internetu sa krajinou šíria divoké teórie (vylietajú najmä z hniezda amerického lekára rumunského pôvodu bez akejkoľvek kvalifikácie v histórii Napoleona Săvescu), podľa ktorých latinizácia starej provincie Dácie nie je produktom dácko-rímskych vojen. Dákofilovia sú presvedčení, že indoeurópska populácia Dákov, ktorá mala na Balkáne domovské právo, rozprávala vlastným dialektom latinčiny. To by vysvetľovalo rýchlu romanizáciu tohto územia. „Bratská“ reč klasického Ríma teda nebola importom cudzieho, iba umocnením domáceho v znamení elegancie cicerónskych úst.

Donárium z Biertanu (po rumunsky Donariul de la Biertan), kresťanský votívny objekt zo 4. storočia s christogramom, ktorý sa našiel v roku 1775 v lese Chimdru asi 5 km od transylvánskej obce Biertan.
Zdroj: wikimedia commons

Kameňom do stojatých vôd rumunskej celospoločenskej diskusie na túto tému bolo vyjadrenie bývalého írskeho katolíckeho kňaza a akademika Micheála Ledwitha. Jeho zaujímavý názor, že trácko-dácke kmene rozprávali archaickým typom latinského jazyka (prisca Latinitas), robí filológom vrásky na čele. Treba vedieť, že myšlienky amatérskych dákológov sú v akademických kruhoch odmietané. Dákovia nám nezachovali dôležité písomné pramene a výskum ich jazyka má ešte veľa temných miest. Je však pozoruhodné, že rumunský jazyk sa môže popýšiť latinskými klasicizmami, ktoré západorománsky thesaurus linguarum už stratil, a to i napriek tomu, že západná Európa bola po stáročia vystavená vplyvu rímskokatolíckej latinskej liturgie.

„Rozumiem“ sa v jazyku potomkov Draculu povie „eu înțeleg“. Oko latinistu v tom rýchlo spozná klasické „ego intellego“. Rumunčina zachovala, hoci vo veľmi oklieštenej podobe, skloňovanie substantív (deklinácie) a supínum. Majú to vari na svedomí mýtickí latinofónni Dákovia? Logickejším vysvetlením sa zdá byť princíp izolácie.

Podunajské kniežatstvá zvierali geografické kliešte slovanských a maďarských susedov. Prispelo to k zakonzervovaniu niektorých latinských jazykových a kultúrnych fenoménov ako v skanzene. Vedeli ste, že termín izolácia pochádza z latinského (a vlastne aj rumunského) slova insula – ostrov? Izolácia ale nemusí byť Robinsonov ostrov. Je to vytvorenie si ostrova vo vnútri vlastného srdca, na ktorý si vezmeme len to, čo skutočne potrebujeme. Napríklad Boha.

Výstup k jaskyni svätého Jána Kassiána (dnes Târgușor v župe Constanța), v ktorej sa tento svätec, živý most medzi latinskou kultúrou Východu a Západu, podroboval askéze.
Zdroj: romaniajournal.ro

Na rozdiel od talianskeho Signore či španielskeho Señor (oba z latinského senior, starší) je rumunské podstatné meno Domn(ul) (Pán, Hospodin) priamym pokračovaním latinského Dominus. Meno Boha znie Dumnezeu. Áno, etymologickou predlohou divinum nomen je v tomto balkánskom románskom jazyku latinský vokatív Domine Deus.

Kresťanstvo v Rumunsku má pravoslávne byzantské šaty vyšívané latinskou niťou. Bukurešť je od roku 1925 sídlom autokefálneho orthodoxného patriarchátu a jeho hlava ako jediná v pravoslávnom svete nosí biele paramenta podobne, ako rímsky pápež. Nová Katedrála spásy národa vysvätená v novembri 2018 je ambicióznym projektom architektonicky evokujúcim Vatikán. Celý komplex by podľa rumunskej tlačovej agentúry Basilica mal po dokončení niesť čestný titul najväčšieho pravoslávneho svätostánku sveta.

Ikonostas s dĺžkou 23,8 m, ktorý na ploche 407 metrov štvorcových zhromažďuje štyri milióny mozaikových tesserae (dlaždičiek) s hmotnosťou osem ton je už teraz, čo do rozlohy, najväčším ikonostasom pravoslávneho chrámu na svete.

Maketa Katedrály spásy národa v Bukurešti. Voľná inšpirácia Vatikánom sa nezaprie. Chrám bol vysvätený v roku 2018, na mozaikovej výzdobe a na esplanáde okolo katedrály sa však stále pracuje.
Zdroj: catedralaneamului.ro

Ktorá európska metropola sa môže pochváliť budovaním obrovskej katedrály v striktne tradičnom historizujúcom štýle, ktorá našťastie nevyzerá ako plaváreň alebo ako studené kongresové centrum? Len máloktorá.

Bukurešťská maxikatedrála nie je jediným domom Božím, ktorý v poslednom decéniu vyrástol v zemi kedysi ukrižovanej Ceauşescovým režimom. Po revolúcii ožili historické monastiere (kláštory), ktoré za komunizmu fungovali ako múzeá. Rumunsko je krajinou s najväčším počtom pravoslávnych kláštorov na celom Balkáne. Mnohé z nich svojím umeleckým a dejinným významom patria do medzinárodného kultúrneho patrimónia. Voroneț v Moldávii (pozor, nemýliť si so štátom Moldavsko, ktoré s Rumunskom zdieľa – až na niektoré partikularity – spoločný jazyk) sa preslávil murálnymi freskami žiariacimi nevšednou modrou, akú inde na Balkáne nenájdete. Nie nadarmo dostalo toto refugium animae prezývku Sixtínska kaplnka Východu.

Čo povie Rumun, keď sa chce poďakovať Bohu a ľuďom? Mulțumesc! Príbeh tohto slovka je kľukatý ako Transfăgărašská magistrála vinúca sa rumunskými veľhorami Făgăraș. Ešte za čias existencie východorímskeho impéria (známejšieho pod nepresným označením Byzancia) sa na počesť cisárov sollemniter spievali aklamácie. Slávnostné zvolania sa dostali do liturgického užívania východných cirkví konštantínopolskej tradície v podobe tzv. polychrónií – mnoholetia. Prianie mnohých liet je antickou verziou moderného slovného objatia „všetko najlepšie“.

Ikonostas rumunskej Katedrály spásy národa je najväčším svojho druhu na svete.
Zdroj: basilica.ro

V latinskom prostredí toto prianie získalo podobu ad multos annos. „Synom“ tejto frázy je rumunské spojenie la mulți ani. Antické mnoholetie bolo (a stále je) v zemi Trajánových pravnukov, ako túto krajinu nazval Jozef II., tak rozšírené, až z neho vzniklo sloveso a mulțani (dlhý infinitív mulţanire). V modernej rumunčine má tvar mulțumire. Čo to znamená? Jednoducho ďakovať! Rumunské poďakovanie je predĺženou rukou starovekého zvyku priania šťastných liet cisárom a klerikom. Keď Rumun niekomu ďakuje, podvedome mu praje dlhý život!

Komu Rumuni vďačia za kresťanskú vieru? Presný dátum christianizácie bývalej Dácie nie je známy. Tradícia za prvého apoštola Rumunska označuje svätého Andreja. Tomuto apoštolovi je zasvätené pútnické miesto Jaskyňa svätého Andreja v župe (județul) Constanța neďaleko dedinky Ion Corvin. Tá zdedila meno po transylvánskom šľachticovi Jánovi Huňadym, ktorý si priezvisko písal po latinsky – Corvinus. V preklade Havran. Požičajme si na chvíľu havranie krídla a zaleťme do týchto krajov nasiaknutých ranokresťanskou aurou.

Len pár kilometrov od antického pamätníka víťazstva rímskeho orla nad Dákmi Tropaeum Traiani leží jaskynný kláštor svätého Andreja. Prvozvaný apoštol tu podľa legendy pobýval v rokoch 60 – 63 post Christum. V predsieni jaskynného chrámu (pronaos) si môžete vyskúšať do kameňa vyhĺbené lôžko, na ktorom svätý Andrej údajne spával.

Lôžko svätého Andreja.
Zdroj: romaniajournal.ro

Neveriaci Tomášovia krútia hlavou nad zázrakmi a dotýkajú sa zvyškov starých mníšskych ciel vytesaných do skál asi dvesto metrov od svätoandrejskej jaskyne. Žili tu prví učeníci pokrstení bratom svätého Petra pochádzajúci z týchto končín. V minulosti tu vyvieralo deväť prameňov. Raní kresťania ich používali ad baptizandos. Ich vody tvorili prítok Cuzgunu (je to turecké slovo a znamená havran, po rumunsky corbul a v latinskej pôvodine corbus, corvinus).

Cuzgun môže byť tureckou narážkou na Ducha svätého. V jeho atribúte, holubici, miestni vyznávači Mohameda videli havrana. Za osmanskej nadvlády toto miesto pustlo až celkom upadlo do zabudnutia.

Glacies oblivionis, ľad zabudnutia, sa začal topiť až okolo roku 1935. Kňaz Ștefan Vasilescu zhromažďoval pamiatky ľudovej slovesnosti a veľmi ho zaujala živá úcta dedinčanov k svätému Andrejovi. Archaické piesne a básne hovorili jasnou rečou. O znovuobjavenie rumunskej jaskyne svätého Andreja sa zaslúžil advokát Ion Dinu v roku 1943. Po náležitom preskúmaní lokality jaskyňu rok po jej objavení vysvätil pravoslávny vladyka z Constanțe Cezar Păunescu a položil in hoc sancto loco základy mníšskeho života. Mnísi sa v stopách veľkého apoštola dlho neohriali. Mladý monastier napadli ruské jednotky a zrovnali ho so zemou. Modlitby mníchov sa do jaskyne svätého Andreja vrátili až po páde Ceaușescovej diktatúry.

Portál vedúci do jaskyne svätého apoštola Andreja.
Zdroj: wordpress.com

V roku 1936 vydal rímskokatolícky arcibiskup z Bukurešti Raymund Netzhammer štúdiu o balkánskych mučeníkoch Epictetovi a Astionovi. Profesorovi matematiky a prírodných vied Boh požehnal biskupské pallium aj zdravú vášeň k archeológii. Netzhammer prišiel do Rumunska v auguste 1900 so zámerom zakladať v byzantskej zemi s latinským srdcom benediktínske kláštory. Nemohol tušiť, že na jeho štúdiu si spomenú archeológovia v ďalekom roku 2001, ktorí hrobku oboch mučeníkov ranej Cirkvi Astona a Epicteta skutočne nájdu – a práve v Rumunsku.

Rímska pevnosť Halmyris neďaleko Murghiolu v župe Tulcea pravdepodobne patrila do jurisdikcie dunajskej latinskej flotily Classis Flavia Moesica. Námornícke osídlenie dokladá unikátny nápis dedina námorníkov (vicus classicorum).

S príchodom nového milénia bola v miestnom archeologickom parku odkrytá paleokresťanská bazilika. V auguste 2001 archeológovia v krypte pod jej oltárom narazili na kostrové pozostatky. Expertíza ukázala, že patria osobám mužského pohlavia, ktoré boli vystavené krutému mučeniu. Príbeh sa tým neskončil, naopak. Iba sa začal.

Rímskokatolícky biskup Bukurešti benediktín Raymund Netzhammer (1862-1945) miloval archeológiu.
Zdroj: zf.ro

Kto sú títo záhadní svätí a podľa čoho sa ich podarilo identifikovať? Prečo Rumuni uctievajú „svätého Vlka“ a qua ratione spievajú v pravoslávnych chrámoch slávny hymnus Te Deum? Na ďalšie poschodie dejín rumunského kresťanstva nás privezie výťah slova v druhej časti rozprávania o zemi, ktorá má vďaka zaujímavej hre dejín (takmer) rovnakú vlajku ako africká Čadská republika…

Pre vysvetlenie treba dodať, že rumunská trikolóra kombinuje francúzske farby (modrá, červená) so španielskou žltou. Francúzska elegancia mala v 19. storočí v Rumunsku hlavné slovo, Bukurešti sa dokonca hovorilo malý Paríž. Modrá na vertikálnej trikolóre Čadu, ktorý bol v minulosti podobne napájaný mliekom frankofónie, je však o niečo tmavšia, než rumunská. O ďalších farbách (nie vlajky, ale rumunskej cirkvi) si povieme nabudúce.

dokončenie v II. časti

Váš príspevok je životne dôležitý pre udržanie a ďalší rozvoj portálu.
Prosíme Vás, podporte nás sumou:

5 € 10 € 20 € 50 €

Bráňme spolu vieru, rodinu a vlasť!